V Panta Rhei máme nos na klasiku

Erich Maria Remarque (1898 – 1970) patrí k najúspešnejším a najčítanejším európskym spisovateľom 20. storočia. Jeho diela boli preložené do tridsiatich jazykov a najmä vďaka príťažlivým opisom s prvkami žurnalistického štýlu dosahujú neobyčajnú silu výpovede. Zachytávajú napínavé vojnové i povojnové príbehy ľudí, poznačené rasovou nenávisťou, nacionalizmom, odcudzením či emigráciou. K autorovým najslávnejším dielam nepochybne patrí aj román Čas žiť a čas umierať, ktorý vychádza v novom slovenskom preklade, prvý raz v pôvodnej necenzurovanej verzii. Nemecký vojak Ernst Graeber, bojujúci na východnom fronte, stojí pred závažným rozhodnutím, ktoré má dať jeho životu iný smer v čase, keď nemecká armáda stráca dobyté pozície a ustupuje k hraniciam. Ako zázrakom schválená dovolenka v Nemecku kruto poznačenom vojnou, smrť najbližších, chvíle šťastia i hrôzy a najmä vzťah s bývalou spolužiačkou Elisabeth, prerastajúci v lásku, mu pomôžu zbaviť sa všetkých doterajších pochybností a pochopiť vlastný podiel viny na vojnovom besnení, otriasajúcom celou Európou. O to absurdnejší a tragickejší je za týchto okolností Graeberov návrat na front k zdecimovanému pluku, kde má ďalej bojovať za nezmyselnú vec, v ktorú už neverí. Prekladateľka: Zuzana Guldanová

Eugen Onegin patrí medzi vrcholné diela A. S. Puškina a klenoty svetovej literatúry. Román opisuje život ruskej spoločnosti v prvej polovici 19. storočia. Onegin je prototypom tzv. zbytočného človeka, nemá nijaké životné ciele a všetky jeho snahy sú odsúdená na zánik, aj keď kedysi bol vzdelaným a nadaným človekom. Odcestuje z Petrohradu na vidiek za umierajúcim strýkom, a hoci o tom zatiaľ netuší, práve tam stretne svoju osudovú lásku Tatianu. Nezameniteľný preklad Jána Štrassera dopĺňajú úchvatné ilustrácie mladej talentovanej ilustrátorky Lenky Šimečkovej. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Tri poviedky – tri sfilmované príbehy, ktoré majú čo povedať aj súčasným čitateľom. Zachytávajú rôzne spoločenské vrstvy s problémami aktuálnymi aj dnes. V Neprebudenom zistíme názor spoločnosti na postihnutých ľudí. Keď báčik z Chochoľova umrie je typickým príkladom nezodpovednosti a zneužívania druhých. Vo Vianočných oblátkach si pripomenieme vianočné zvyky a tradície očami učiteľa a žiakov.

Peter a Lucia je jemný príbeh lásky dvoch mladých ľudí na pozadí prvej svetovej vojny. Náhodné stretnutie študenta a amatérskej maliarky postupne prerastie v silné puto, ktoré ich izoluje od vonkajšieho sveta, vojny a jej dôsledkov. Pod vplyvom Lucie sa v Petrovi, synovi z meštiackej rodiny, rodí nezávislé myslenie, odpor voči vojne a nezmyselnému zabíjaniu. Osud zaľúbencov spečatí bombardovanie Paríža na Veľký piatok v roku 1918. Esej Empedokles z Akraganta opisuje epochu a filozofiu starogréckeho filozofa a básnika. Dielo vzniklo koncom prvej svetovej vojny. Ilustroval: Juraj Vačko Preklad: Marián Pochylý

Hlavná hrdinka románu sa na francúzskej Riviére zaľúbi do príťažlivého a zámožného Angličana Maximiliana de Winter. Ľúbostný vzťah zakrátko spečatia manželským sľubom a zdá sa, že mladá manželka si rýchlo zvykne na nový domov na romantickom anglickom pobreží. Netuší však, že na jej šťastie čoskoro začne vrhať tieň tajomný prízrak Maximovej prvej ženy – nebohej Rebeccy. Vo vytváraní stiesňujúceho ovzdušia nemalú úlohu zohráva komorná, pani Danversová, ktorá je presvedčená, že nikto nemôže a nesmie nahradiť predchádzajúcu šarmantnú a vo všetkom dokonalú pani domu. Neštíti sa pritom nijakých prostriedkov, aby novej manželke strpčila život. Čoraz ponurejšiu atmosféru podfarbuje zlovestné hučanie mora, ktorého vlny skrývajú pochmúrne rodinné tajomstvo. Podarí sa novej pani de Winterovej zistiť pravdu a vystúpiť z tieňa svojej predchodkyne?

Bulgakovov román Majster a Margaréta nie je nášmu čitateľovi neznámy - v slovenskom preklade prvý raz vyšiel v roku 1968, no toto vydanie vychádzalo z jedinej vtedajšej dostupnej verzie textu, ktorý v ZSSR cenzurovali. Nový preklad Jána Štrassera prináša úplný text tohto najvýznamnejšieho diela ruskej literatúry 20. storočia. Moskvu navštívi diabol Woland so svojou suitou a život Moskovčanov sa prudko zmení: začnú sa diať nadprirodzené veci - neuveriteľné príbehy, fantazmagórie, mystifikácie. Medzitým muž, ktorý si hovorí majster, píše román o stretnutí Ježiša Krista s Pilátom Pontským. Keď majster zmizne, jeho družka Margaréta je ochotná zapredať dušu diablovi, aby sa dozvedela, čo je s majstrom. Woland jej vyhovie a dočasne ju vezme do svojich služieb.

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí. Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe

V románe K majáku z roku 1927 sa Virginia Woolfová, jedna z najinovatívnejších autoriek a najuznávanejších literárnych kritičiek dvadsiateho storočia, zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku.

John Steinbeck vo svojom denníku nazýva tento román prvá kniha. A vskutku, Na východ od raja je priamočiary a pôsobivý ako všetky staré príbehy. Ide o kompozične košaté rozprávanie o niekoľkých generáciách Traskovcov a Hamiltonovcov, ktorých búrlivé a prepletené osudy pripomínajú biblické rozprávanie o páde Adama a Evy či o bratovražednom súperení Kaina a Ábela. Steinbeck v tomto diele vytvoril svoje najpodmanivejšie postavy a spracoval klasické literárne témy – hľadanie vlastnej identity, nevyspytateľnosť lásky a fatálne následky jej absencie.