Knihy - Poézia strana 37 z 309
Česká poézia 
Slovenská poézia 
Svetová poézia 
Poézia - antológie
zobraziť:
Všetko
Poetická genéza Bohdana Zaduru bola v poľskom kontexte zo začiatku vnímaná ako tzv. neoklasicistická iniciatíva s rešpektom k tradičným výrazovým prostriedkom, tvarom a formám, neskôr sa však tento autor stal osobnostne a umelecky neprehliadnuteľným najmä vďaka záujmu o nebanálnu každodennú skúsenosť s privátnym existenciálnym presahom. Preklad tvoria aj neraz minimalistické záznamy, postrehy, ktoré spomínanú skúsenosť problematizujú. Poukazuje sa tu na izolovanosť ľudských subjektov, odcudzenosť, a civilizačnú rozlomenosť, fenomény, ktoré takmer znemožňujú to, o čo sa v mnohých situáciách Zadurov básnický subjekt pokúša, totiž o istý prienik, spoluprežívanie a obyčajnú ľudskú spolupatričnosť. Núka sa tu slovo solidarita, pochopiteľne bez politických kontextov. Zadurov záujem o osud blížneho je sebazáchovný: nepriazeň osudu iného človeka sa môže kedykoľvek dotknúť aj nás samotných. V tomto je odkaz básnika niekedy nevyjavený, hľadaný medzi riadkami, ale vždy autentický a silný. B. Zadura (1945) od debutu v roku 1968 vydal viac ako 20 básnických zbierok, slovenský výber Všetko vychádza z jeho posledných 4 zbierok. Preložil Peter Milčák, ilustroval Ľudovít Hološka.
Akasha
Prorocká kniha.
Magická stéla, pokrytá púštnym pieskom. Nájdená a očistená. Prebúdza magické myslenie, ktoré autor nazýva nepísanie.
Alchymisti alantiku
Poeti, ktorých tu predstavujeme, sa vo svojej tvorbe vyjadrujú prirodzene, charakterizuje ich pocit stratenosti v mori, láska a nespokojnosť, ale predovšetkým túžba po tom, aby ich čítali ako umelcov bez obmedzujúcich regionálnych či národných prívlastkov. Sú to skutoční básnici, ako všade inde na svete, pôvodcovia mýtov i tvorcovia symbolov, prostredníctvom ktorých môže iný národ pochopiť originalitu ich vlastného osudu, ich tragédiu.
Ágtól ágig
Hét emberöltő eseményei elevenednek meg a kötetben, régi emberek jönnek elő, akikről sok esetben semmi egyéb nem maradt fenn, mint egy történet. Hogy hazajött, vagy nem jött haza a világháború(k)ból, s ha igen, miért; hogy kifolyt a tekenőből a kenyértészta; vagy hogyan harcoltak a szépasszonyok és a veszettség ellen. S mert ez az egy történet egy egész életet példáz, a kötet voltaképpen arról szól, hogyan érdemes élni, hogy legalább egy említés erejéig mi is fennmaradjunk utódainkban.
Suttogások sötétben
A Kossuth-díjas költő Tőzsér Árpád (1935) verseket és "versesszéket" tartalmazó új könyve az elmúlt évek terméséből válogat. Sajátos nyelvhasználat, magyar és világirodalmi kontextusba helyezett versbeszéd, karantén-lét, a "vénség lírájának" filozófiája. Mindez olyan pozícióból szólal meg, mintha "a vers homályából valóban feléd intene a költők s a mély egek szótlan istene". A kötet szellemi iránya visszafelé tart - a lét bázisa, a születés felé. "Minden idős ember előrenéz még, de hátrál attól, ami előtte van, s így végül is inkább hátrafelé lát, mintsem előre." Gondolat, költészet, létezés - ők a kötet főszereplői, úgyis mint az "utolsó ellenállók".
Posledný valčík pre Maleu
Básnická zbierka Posledný valčík pre Maleu prináša koktail nielen z básnickej tvorby spisovateľa, rozhlasového redaktora, textára a publicistu MarošaM. Bančeja (*4. september 1960 Michalovce - † 17. júl 2019 Bratislava).
Svoju všestrannosť dokázal autor vo viacerých básnických zbierkach a mieru talentu, ktorou obohacoval svojich čitateľov, ukážu jeho básne. Svoj vzťah k nemu ako ku človeku zas najlepšie opíšu tí, ktorým bol blízky: jeho priatelia:
Keby som mal Maroša Bančeja charakterizovať jedným slovom, bol by to – spojovník. Maroš bol človek, ktorého keď ste požiadali o pomoc, tak nekládol zbytočné otázky, ale jednoducho ak mohol pomohol. Bol vzácny človek, ktorý mal svoje názory a presvedčenie, ale nikdy ich pred nikoho nekládol ako podmienku. Nie raz sme sa zišli spolu na káve „U Advokáta“, či pri kine Lumiére, neskôr, keď už mal problém prejsť aj uňho doma. Vždy bolo o čom. Maroš bol hrdina všedného dňa, ktorý aj keď už bojoval s ťažkou chorobou a silnými bolesťami, všemožne podporoval kultúru, poéziu a literatúru a to aj svojou osobnou účasťou a charizmou. Ondrej Kalamár
Básnik vždy hľadá krehké súvislosti. S Marošom nás ich spájalo viac. V prvom rade vstup do literatúry, kam vkročil S Jožkom Urbanom a Jankom Litvákom (Výstrel z motyky, 1990), aby sa stal okamžite maturitnou otázkou. Pritom sme však neostali a bolo by to málo, veď je to všeobecne známe. Poznali sme sa teda už oddávna, aby sme hneď na začiatku nášho priateľstva podpísali krvavý pakt bratstva. Rozrezali sme si ruky a zmiešali krv spolu so sochárom Milom Gašparom. Milova mama pani spisovateľka Eleonóra Gašparová napísala o synovi hádam najznámejší literárny príbeh v slovenských reáliách Fontána pre Zuzanu. O Marošovi, o Milovi a o mne napísal ďalší menej známy, ale o to pravdivejší príbeh čas. Stanislav Háber
Žalmy duše
Kniha ŽALMY DUŠE od slovenského básnika Jozefa Jelenáka a českej poetky Evy Kubáňovej je dvojjazyčná zbierka poézie, ktorá zrkadlí záchvevy duše človeka. Autori sú dlhoroční priatelia a kniha vzniká z ich spolupráce. Je ilustrovaná výtvarnými prácami oboch autorov. Čitateľ nazrie do duše oboch umelcov cez ich poéziu i cez ich výtvarné diela.
Ricorso
Vo výbere z básnickej tvorby Árpáda Tőzséra ožívajú kľúčové motívy života a smrti, ubiehajúceho času, ale rovnako intenzívne rezonujú aj filozofické úvahy, autobiografické spomienky, antická mytológia, či kultúrne odkazy najrôznejšieho druhu. Verše citlivo reflektujú premeny Tőzsérovej poetiky v spoločensko-kultúrnom, no tiež osobnom, empirickom kontexte, a to v posledných tridsiatich rokoch jeho života. Árpád Tőzsér rád prekračuje hranice - sofistikovane, vynaliezavo, v duchu atypických koncepcií i rôznym spôsobom stvárneného alter ega. Je otvorene hravý, roztopašný, temný a tragický, inklinujúci k tradičným motívom v netradičných, často novátorských podobách, ironický vo vzťahu k sebe i k okolitému svetu, no zároveň provokujúci a prekvapujúci.
Svet, ktorý sme nestratili
Výber z poézie ruskej exilovej poetky, novinárky a disidentky Natalie Gorbanevskej v preklade Jána Štrassera.
Natalia Gorbanevska (1936 2013) sa narodila v Moskve. V roku 1964 absolvovala Leningradskú univerzitu. Po tom, ako sa začala angažovať v disidentskom hnutí, jej poézia mohla vychádzať už len v samizdate. V apríli roku 1968 edične pripravila prvé číslo samizdatového časopisu Kronika súčasných udalostí s podtitulom Rok ľudských práv v Rusku. 25. augusta 1968 spolu so siedmimi priateľmi protestovala na Červenom námestí proti sovietskej okupácii v Československu. Bola zatknutá, na rozdiel od ostatných protestujúcich ju však ako matku trojmesačného syna vzápätí prepustili. Uväznili ju v decembri 1969 a o rok neskôr ju prehlásili za duševne chorú a umiestnili do psychušky, tak sa v Sovietskom zväze hovorilo väzenským psychiatrickým zariadeniam, ktoré sa zneužívali na týranie politických väzňov. Po prepustení v roku 1972 sa znovu zapojila do disidentského hnutia, pod hrozbou ďalšieho väznia sa však nakoniec rozhodla odísť do exilu. Od roku 1975 až do svojej smrti žila v Paríži.
Brána
Nová básnická zbierka Jána Zambora Brána je poctou básnikom, ktorí ho sprevádzajú na ceste hľadania: Jánovi Hollému, Ivanovi Kraskovi či Macuovi Bašóovi, ktorého prekladal. Temné obrazy rozpadávajúceho sa sveta, rodičovského domu, smrť matky, vojnové besnenie či jáchymovské príbehy väzňov a popravených, "katalógy hrôz, obludnosti človeka a ideológie" podľa dokumentácie Rudolfa Dobiáša, všetko je "podopierané" čistotou prírody, krajinou ako katarziou, stravujúcou všetky formy zla. Zamborova nežnosť voči faune i flóre je podobou ekologickej lásky. Emblematickou básňou, zasvätenou Kraskovi, je báseň Kräääää, venovaná návšteve bývalého cukrovaru v Klobukoch, kde Ivan Krasko pracoval ako chemický inžinier. Báseň je plná nehybnosti kedysi rušného sveta, z ktorého sa stalo "chaotické skladisko" mimo prevádzky, lietajú nad ním havrany ako svedkovia vymierania. Napriek skepse videného továreň pôsobí ikonicky ako hieroglyfické miesto, zhustený vesmír človeka, pokúšajúci sa povzniesť sa späť do božského poriadku. Návrat k možnému prapočiatku nesie v sebe katarziu sebapoznávania básnika. Jednou z najexistenciálnejších básní zbierky je Poučný príbeh o blúdení, vademékum autora, podľa ktorého kto nájde cestu, ktorou prišiel, vstupuje do vyššej formy slobody. Povaha Zamborovho básnenia je ikonizácia bytia v zmysle zviditeľňovania neviditeľného vo veciach i ľuďoch. Je to poctivá a úprimná knižka.
K jasu a tiesni mierim
Matúš Mikšík v monografii venovanej predstaviteľovi skupiny Osamelých bežcov analyzuje jeho zbierky, interpretuje básne a objasňuje princípy jeho poézie.
Ivan Laučík (1944 - 2004), básnik zo skupiny Osamelých bežcov, bol životom a tvorbou nerozlučne spätý s Liptovom. Stredom Laučíkovej poézie je čistota, prepojenie hlasu prírody s hlasom človeka. Básnikove jaskyniarske zostupy či polárne výpravy a horolezecké trasovania sú podobenstvami sebahľadania, ktoré nám umožňujú prejsť za hranicu počuteľnosti vnútorného hlasu. Otvárajú metafyzický prechod do duchovných sfér, kde naše náhlivé cesty obnovujú stopy tých, čo žili v čistej, znejúcej sklovine rána. Laučíkova pozvánka do prekríženia človeka a krajiny poskytuje priestor na meditáciu o vlastnej identite, nabáda k hľadaniu zmyslu vlastného života a neprestáva byť naliehavá. Monografiu tvoria analýzy zbierok, interpretácie básní a opis štyroch princípov autorovej poézie, tieto tri väčšie celky sú navzájom prepojené množstvom odkazov a vytvárajú interpretačnú sieť, nie nepodobnú osamelobežeckej téze o básni sieti.
Pútnikova kapsa
Popredný predstaviteľ duchovno-kresťansky orientovanej poézie darúva sebe i slovenskej kultúrnej verejnosti jedinečnú knihu, ktorá rekapituluje bás¬nickým spôsobom, čo a ako prežil. Unikátny tvorivý zámer napísať lyrickú autobiografiu vyplynul z pocitu, že pri životnom jubileu – osemdesiatinách – nastal čas „všetko podstatné akosi znova zosumarizovať, podčiarknuť a zrátať“.
V úvodnom slove knihy autor ďalej vysvetľuje: „Zmyslel som si pospomínať na výrazné momenty, ktoré ma poznačili od celkom včasného veku, ba vlastne od narodenia, a ktoré ma sprevádzali peripetiami odvíjajúcej sa osobnej skutočnosti. ... Predsavzatie nadobudlo, napodiv, priam závratný objem, zrodilo sa z neho päť hrubých zväzkov básní viazaných spoločným titulom Pútnikova kapsa, kníh formálne absolútne netypických pre poetickú tvorbu, ale pritom plných tej najosobnejšej poézie.“
Všetko je svetlo
Martin Prebudila sa narodil v roku 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove a pracuje v Novom Sade. Vyšlo mu sedem básnických zbierok, napísal aj dve knihy poviedok a dva romány. V roku autorovho životného jubilea vychádza kniha s jeho vybranými a novými básňami pod mnohovýznamovým názvom Všetko je svetlo. Nie náhodou sú v úvode zbierky ako motto uvedené slová veľkého mága svetla a centrizmu, zakladateľa slávnej skupiny Mediala Leonida Šejku o „Svetle úplnom, nikým videnom“. Lebo v tejto zbierke vždy ide o pátranie po svetle a metafyzike nádeje. Táto kniha básní so šťastne zvoleným názvom prináša viacvýznamový básnický jazyk, za ktorým stoja bohaté životné skúsenosti, kultúrny kapitál a krásna skúsenosť z čítania. Martina Prebudilu možno charakterizovať ako básnika s epickým videním ciest životom, hľadajúceho a vo veršoch nachádzajúceho svetlo života, ktoré preniká aj do hustej hmly každodennosti i neútešných životných situácií.
Hryzla
Divoké a nespoutané básně Janele z Liků našly v této sbírce zklidňující úběžníky nalézání nového domova a blízkost ne vždy něžných hlodavců. Tyto dvě jistoty, nepodmíněná přítomnost zvířat, která člověka nikdy nezklamou, a intimita, již lze nakonec sdílet, ubezpečují básnířčinu mluvčí o tom, že složitost a nevlídnost světa, v němž se ocitá, má dveře, které lze přibouchnout, a spolehlivé radosti, jež si lze dopřát. Přesto je osobitá Janele z Liků nadále pronikavou, nesmiřitelnou pozorovatelkou našich, i svých, slabin. Neslevuje, dokáže se zahryznout.
Kadiš
Mezi nejznámější básnické skladby Allena Ginsberga patří vedle Kvílení i Kadiš, velkolepý žalozpěv na básníkovu zesnulou matku, jejíž duševní choroba silně poznamenala jeho dětství a dospívání. Zárodky básně vznikly v Paříži v roce 1957, kde si Ginsberg společně s beatnickými tvůrci Gregorym Corsem, Peterem Orlovskym a později i Williamem S. Burroughsem prostřednictvím halucinogenů rozšiřoval sféru vědomí. V Kadiši se mu časem podařilo vypsat se z hlubokých traumat, přičemž k odemknutí bran podvědomí použil divotvorné klíče: valná část Kadiše vznikla pod vlivem morfinu a metamfetaminu a konečnou revizi provedl až po návratu z Peru, kde k tomu účelu požil ayahuasku neboli yagé.
Výmluvné jsou názvy dalších básní ve sbírce, například Meskalin, Kyselina lysergová, Ether či Rajský plyn; autor v nich opět vymítá ducha Naomi Ginsbergové, lamentuje nad iluzorností univerza, zakouší pocity tvůrčího zmaru i extázi z duchovního prozření a v psychedelickém proudu vědomí ze sebe nechává volně řinout vize, nářky, chvalozpěvy i obavy ze zániku smrtelného těla aby k nám po šedesáti letech skrze ony širokodeché verše stále živě promlouval jeho duch.
Básnická sbírka Kadiš a jiné básně (Kaddish and Other Poems), kterou Allen Ginsberg vydal v roce 1961 u Lawrence Ferlinghettiho v nakladatelství City Lights Books, obsahuje jeho básně z konce padesátých let (19581960) v již klasickém překladu Jana Zábrany. Čtyři dosud nepřeložené básně pak přeložil Bob Hýsek.
Prenajmime si tento deň
Na prvý pohľad je to útla a skromná zbieročka voľnoveršových básní, ktoré sú však na prasknutie naplnené mohutným obsahom a hĺbkou myšlienky, podčiarknutej nečakanou pointou. To svedčí aj o autorkinej schopnosti obrazného videnia a nachádzania prekvapujúcich sklíčok metafor. (Z doslovu Jaroslava Rezníka.)
A női test biztonsága
"Kíméletlen és karcos költészet a Bánkövi Dorottyáé. Ez ne riassza vissza a nyájas olvasót, mert izgalmas és rendhagyó, gyakran sokkoló, de nem ritkán gyönyörű verseket fog találni ebben a könyvben, melyek lírai alanya hol a femme fatale, hol a bizonytalan, félénk nő/kamaszlány, de leginkább a világ történéseit különleges szemszögből ábrázoló és értelmező érzelmes gondolkodó. Ám legyen karnális vagy metafizikus vers, a szerző a legparányibb félelem és gátlás nélkül tárulkozik ki, és zavarba ejtően bánik el mindenki mással is. Szerencsés az, akivel csak pimaszul. Bizony, olyan dolgokról olvashatunk itt, amikről még a poéták sem merészeltek beszélni. Bánkövi Dorottya 1994-ben született Budapesten. Az ELTE BTK magyar szakán szerzett diplomát, jelenleg mesterképzésre jár ugyanott. Az Előretolt Helyőrség Íróakadémia hallgatója. 2015 óta publikál hazai és külföldi folyóiratokban. Ez az első kötete."
Na sklade 1Ks
7,66 €
8,06 €
Pre niekoho nezmyselné, pre iného uchu lahodiace. Také je básnické umenie.
Tu ste správne, ak si radi vychutnáte krátke verše o láske alebo dlhé o živote, poéziu veselú či vážnu. Nájdite si v našej ponuke ideálnu báseň na prednes alebo na intímne tiché čítanie.
Ak obľubujete klasikov, vyberte si niektorého z najprekladanejších svetových básnikov. Vychutnajte si nesmrteľné verše z pera Apollinairea, Walta Whitmana, Johna Keatsa a mnohých ďalších. O tom, že romantická poézia nemusí byť vždy o láske vás presvedčí Stendhal či Lord Byron. O temných stránkach ľudskej duše nás aj po desaťročiach vie poučiť Baudelaire či Rilke.
Očarila vás súčasná tvorba? Nesklamú vás ani slovenskí autori. Pavel Hirax Baričák a množstvo jeho kolegov i kolegýň poetiek vám rado spríjemní dlhé večery. Siahnite po veršoch Jany Melcerovej inšpirovaných ženskou dušou, po básnických zbierkach dvojjazyčnej autorky Judity Kaššovicovej či po Mile Haugovej, držiteľke prestížnej ceny Dominika Tatarku.
Radi si beriete básne ako spoločníkov na cesty? Vtedy sa vám bude hodiť niektorý z našich titulov „do vrecka“. Čas strávený vo vlaku či let na dovolenku bude razom príjemnejší.
Hľadáte niečo špeciálne? Možno zbierate zaujímavosti či pátrate po darčeku pre blízkeho. Skúste zbierky poézie od známeho režiséra Tima Burtona alebo beatlesáka Johna Lennona. Pre skalných fanúšikov ako stvorené.
Nájdete tu slovenskú poéziu, českú poéziu, svetovú poéziu aj antológie.
