Európa

Flámsky prozaik Willem Elsschot (1882—1960) patrí k popredným satirikom juhonizozemskej literatúry 20. storočia. Jeho románové novely Villa des Roses (1910), Namotávanie (1924), Syr (1933), Čvirik (1934) a Noha (1938) si získali priazeň čitateľov autorovým zmyslom pre urbánny folklór, suchý humor a láskavý prístup k ľudským slabostiam. Elsschotova próza Syr, ktorou sa tento spisovateľ po prvý raz predstavuje slovenskému čitateľovi, bola preložená do mnohých svetových jazykov a viackrát úspešne sfilmovaná.

Slávny britský humorista Saki, vlastným menom Hector Hugh Munro, sa narodil 18. decembra roku 1870 v meste Akyab v Barme. K výberu pseudonymu Saki ho inšpirovala zbierka epigramov perzského polyhistora a básnika Omara Chajjáma s názvom Rubáiyát. Práve v týchto veršoch vystupuje postava sluhu, ktorý podáva víno. Volal sa Sákí. Vo svojej tvorbe vtipne glosuje predvojnové obdobie a pomery v Anglicku, kritizuje snobstvo a pokrytectvo vyššej vrstvy, rebeluje proti tvrdohlavým a úzkoprsým autoritám, a to najmä prostredníctvom postáv, akými sú mladíci Reginald alebo Clovis. Jeho poviedky majú neraz autobiografický charakter. Anglický spisovateľ Graham Greene podotkol, že „najlepšie Munroove poviedky sú poviedky detstva, detského humoru a anarchie, ako aj krutosti a biedy života“. Saki zomrel predčasne, v zákopoch prvej svetovej vojny v novembri 1916. Zbierka Krvilačné tety a iné zvery predstavuje úplne prvý slovenský knižný preklad Sakiho. Ide o výber toho najlepšieho – poviedky pochádzajú zo zbierky The Best of Saki. K nej pridávame šesť menej známych poviedok, ktoré Sakiho životopisec A. J. Langguth objavil v archívoch Britskej knižnice a vydal až v roku 1982 ako prílohu k Sakiho životopisu. .............. „Jeho poviedky sú plné absurdností, šokujú a zároveň lahodia duši.“ Graham Greene „Saki bol Oscar Wilde svojej doby.“ Adam Rovner „Saki píše ako nepriateľ. Spoločnosť ho tak otravuje, že by vraždil. Pri ňom si uvedomíte, že medzi výbuchom smiechu a výkrikom strachu nie je veľký rozdiel.“ Sir Victor Sawdon Pritchett „Saki poznal kluby a vidiecke sídla anglickej smotánky rovnako dobre ako Oscar Wilde či P. G. Wodehouse a s dôvtipom ostrým ako britva nás uvádza do nezmyselnosti a pokrytectva tejto spoločenskej vrstvy.“ Patrick McGrath, Independent

Ak máte pre literárnych upírov slabosť a na poličke v knižnici si vedľa seba zoradíte Stokerovho Draculu, Carmillu Sheridana Le Fanu a prítomný výber Na počiatku bol upír – budete mať celú „famíliu“ upírskej klasiky pekne pohromade. Slávne poviedky z pera John W. Polidoriho, Alexandra K. Tolstoja, Jamesa M. Rymera, Mary E. Braddonovej a Edith Whartonovej patria totiž k absolútnym vrcholom hororovej literatúry. Pri súčasnom upírskom revivale, o ktorom nás tak masívne presviedčajú pyramídy bestsellerov diskutabilnej úrovne na pultoch kníhkupectiev, ale i kinosály preplnené zväčša tínedžerským publikom, nezaškodí vrátiť sa k prameňom tohto podivuhodného žánru. Nežný bozk upíra bude mať svoju neodolateľnú chuť a moc zrejme naveky. Pri čítaní tých starých príbehov si dozaista nikdy naštvane nepoviete: „Teda táto knižka mi poriadne pije krv!“ V pití vašej životodarnej tekutiny bude mať prsty (pardon, zuby) niekto celkom iný...

Louis Couperus (1863- 1923), významný nizozemský prozaik prelomu storočia, pochádzajúci haagskej aristokracie. Začínal ako neskororomantický básnik, čoskoro však vynikol ako čelný predstaviteľ realistického "haagskeho románu". Vo svojej rozsiahlej prozaickej tvorbe s obľubou stvárňoval úpadok holandskej šľachty, no venoval sa rovnako nizozemskej koloniálnej minulosti a súčasnosti, ako aj historickým a mytologickým témam. Poézia: Een lent van vaerzen (Jar veršov, 1884), Orchideën (Orchidey, 1887). Romány: Eline Vere (Eline Vereová, 1889), Metamorfoze (Metamorfóza, 1897), Langs lijnen van geleidelijkheid (Pozdĺž čiar postupnosti, 1900), De stille kracht (Tichá sila, 1900), Boeken der kleine zielen (Knihy malých duší, 1901/3), Van oude menschen, de dingen die voorbijgaan (O starých ľuďoch veci minulé, 1906, po slovensky 1978), Nippon (1925), De berg van licht (Svetelná hora, 1905/6), Herakles (1913), Komedianten (Komedianti, 1917) Xerxes, of de Hoogmoed (Xerxes alebo Pýcha, 1919) Iskander (1920) a mnohé ďalšie.

Tretí zväzok monumentálnej historiografickej práce jedného z najvýznamnejších politikov a spisovateľov XX. storočia, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, mapuje obdobie vlády Viliama Oranžského, boje na nezávislosť Spojených štátov, vojnu s Napoleonom až po víťaznú bitku pri Waterloo. „Počas obdobia zahrnutého v tomto zväzku, menovite v rokoch 1688 až 1815, ovplyvnili vývoj ľudstva tri revolúcie. Odohrali sa v priebehu jedného storočia a všetky vyústili do vojny medzi Britániou a Francúzskom. Anglická revolúcia z roku 1688 viedla k vypudeniu katolíckeho kráľa z britských ostrovov a Britániu vohnala do neľútostného zápasu s posledným veľkým francúzskym kráľom, Ľudovítom XIV. Americká revolúcia z roku 1775 rozdelila po anglicky hovoriace národy na dve vetvy s rozdielnymi postojmi a osudmi, napriek tomu, že ich v zásade aj naďalej spájal spoločný jazyk, tradície a právny poriadok. Silou a terorom, ktorý nemal až do boľševickej revolúcie z roku 1917 vo svete obdobu, vyhlásilo roku 1789 Francúzsko princípy rovnosti, slobody a práv človeka. V tieni týchto politických otrasov prebiehali revolučné zmeny aj vo vede a výrobe. A práve tie položili základy priemyselného veku, v ktorom dnes žijeme. Reformačné náboženské nepokoje konečne ustali. Od týchto čias už Britániu rozdeľovali vždy iba praktické stranícke otázky, nie vierovyznanie a Európu už odvtedy sužovali len mocenské a národnostné spory. Zatiaľ čo staršie ideály smerovali k vízii náboženskej jednoty, teraz sa na kontinente rozhorel zápas za povznesenie jednotlivých národných záujmov. No v tomto boji už náboženské prúdy zohrávali zanedbateľnú úlohu.“

Anton Jurovský – duchovný otec slovenskej psychológie, autor prvej slovenskej vysokoškolskej učebnice psychológie, zakladateľ prvého vysokoškolského štúdia psychológie na Univerzite Komenského, rozvíjateľ praktickej psychologickej činnosti, organizátor odborného života, šíriteľ psychologických poznatkov a prístupov k životu jednotlivcov a spoločenstiev. Okrem základného diela strategického dosahu Psychológia, vytvoril množstvo knižných publikácií, napísal dve desiatky štúdií a vyše tristo odborných a informačných článkov. Psychológiu, najmä edukačnú, pracovno-organizačnú a sociálnu, všestranne popularizoval živými vystúpeniami a príspevkami v tlači. Jeho profesionálnu kariéru, žiaľ, poznačili represie socialistického totalitarizmu nielen koncom 50. rokov, ale najmä v období „normalizácie“. Spomienky tejto jedinečnej osobnosti slovenskej vedy ponúkajú čitateľovi pozoruhodnú výpoveď o búrlivom vývoji našej spoločnosti v 20. storočí. Je to neobyčajne plastický pohľad na všetky politicko-spoločenské zvraty, ktorými Slovensko prešlo za uplynulých sto rokov. Nejde však o vedecko-historický spis. Nie je to ani typický výtvor memoárového charakteru. Je to najmä životopis zrodu a inkulturizácie psychológie ako modernej vedy a odborno-praktickej činnosti na Slovensku v kontexte spoločenského vývoja a prevratných zmien z pozície jej prvého budovateľa.