Európa

Dej literárnej prvotiny anglický spisovateľa, filozofa a laického teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) Napoleon z Notting Hillu sa odohráva v roku 1984, keď sa Angličania rozhodli zriecť parlamentnej demokracie a svojich predstaviteľov si vyberajú losovaním. V tom čase sa vďaka náhodnému výberu stane panovníkom krajiny drobný úradník a milovník „starého“ Anglicka Auberon Quin, ktorý sa pre vlastnú zábavu rozhodne vrátiť Londýn do čias ním toľko obdivovaného stredoveku. Všetci obyvatelia hlavného mesta tento kráľovský výnos považujú za príjemný a vlastne aj celkom zábavný. Všetci okrem Adama Wayna, zanieteného starostu Notting Hillu, ktorý Quinov príkaz prijíma ako výzvu do zbrane a inšpiruje svojich susedov, aby s hrdinskou horlivosťou bránili svoj kúsok Londýna. Čo sa začína ako fraška, prerastá do boja o autonómiu, keď sa Waynov romantický idealizmus stretáva s apatiou a cynizmom jeho súčasníkov. Prostredníctvom tohto komického stretu Chesterton skúma paradoxy vlastenectva, absurdity byrokracie a trvalú silu miestnej hrdosti. S vtipom a nápaditým citom zostáva Napoleon z Notting Hillu nadčasovou meditáciou o význame komunity a potrebe nachádzať zázrak aj na tých najobyčajnejších miestach. V anglických literárnych kruhoch sa často špekulovalo, či Chestertonov príbeh čiastočne neinšpiroval letopočet v názve slávneho románu Georga Orwella.

V románe Biely dominikán (1921) prenáša Gustav Meyrink čitateľov do tajomného sveta, kde je nadprirodzené a mystické umne prepletené s realitou. Dielo sa odohráva v stredovekej Viedni a skúma hľadanie identity, pravdy a vykúpenia, zatiaľ čo autorov charakteristický symbolistický štýl osvetľuje najhlbšie priepasti ľudskej psychiky. Meyrinkov stručný a poetický jazyk vťahuje čitateľa do víru mystiky a filozofickej reflexie, kriticky skúma historický kontext svojej doby a dosahuje krehkú rovnováhu medzi ľudskosťou a mysticizmom. Rakúsky prozaik Gustav Meyrink (1868 – 1932) bol hlboko ovplyvnený okultizmom a teozofiou svojej doby. Jeho vlastné skúsenosti, vrátane častého pôsobenia v duchovných a ezoterických kruhoch, formovali témy jeho diel. Biely dominikán odhaľuje nielen jeho záujem o mystické prúdy, ale aj jeho hlbokú znalosť kultúrnych dejín Viedne, ktorú si vyberá ako prostredie pre svoje filozofické skúmanie.

Dej literárnej prvotiny anglický spisovateľa, filozofa a laického teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) Napoleon z Notting Hillu sa odohráva v roku 1984, keď sa Angličania rozhodli zriecť parlamentnej demokracie a svojich predstaviteľov si vyberajú losovaním. V tom čase sa vďaka náhodnému výberu stane panovníkom krajiny drobný úradník a milovník „starého“ Anglicka Auberon Quin, ktorý sa pre vlastnú zábavu rozhodne vrátiť Londýn do čias ním toľko obdivovaného stredoveku. Všetci obyvatelia hlavného mesta tento kráľovský výnos považujú za príjemný a vlastne aj celkom zábavný. Všetci okrem Adama Wayna, zanieteného starostu Notting Hillu, ktorý Quinov príkaz prijíma ako výzvu do zbrane a inšpiruje svojich susedov, aby s hrdinskou horlivosťou bránili svoj kúsok Londýna. Čo sa začína ako fraška, prerastá do boja o autonómiu, keď sa Waynov romantický idealizmus stretáva s apatiou a cynizmom jeho súčasníkov. Prostredníctvom tohto komického stretu Chesterton skúma paradoxy vlastenectva, absurdity byrokracie a trvalú silu miestnej hrdosti. S vtipom a nápaditým citom zostáva Napoleon z Notting Hillu nadčasovou meditáciou o význame komunity a potrebe nachádzať zázrak aj na tých najobyčajnejších miestach. V anglických literárnych kruhoch sa často špekulovalo, či Chestertonov príbeh čiastočne neinšpiroval letopočet v názve slávneho románu Georga Orwella.

V románe Biely dominikán (1921) prenáša Gustav Meyrink čitateľov do tajomného sveta, kde je nadprirodzené a mystické umne prepletené s realitou. Dielo sa odohráva v stredovekej Viedni a skúma hľadanie identity, pravdy a vykúpenia, zatiaľ čo autorov charakteristický symbolistický štýl osvetľuje najhlbšie priepasti ľudskej psychiky. Meyrinkov stručný a poetický jazyk vťahuje čitateľa do víru mystiky a filozofickej reflexie, kriticky skúma historický kontext svojej doby a dosahuje krehkú rovnováhu medzi ľudskosťou a mysticizmom. Rakúsky prozaik Gustav Meyrink (1868 – 1932) bol hlboko ovplyvnený okultizmom a teozofiou svojej doby. Jeho vlastné skúsenosti, vrátane častého pôsobenia v duchovných a ezoterických kruhoch, formovali témy jeho diel. Biely dominikán odhaľuje nielen jeho záujem o mystické prúdy, ale aj jeho hlbokú znalosť kultúrnych dejín Viedne, ktorú si vyberá ako prostredie pre svoje filozofické skúmanie.

Otto Rank (1884 Viedeň – 1939 New York) – psychoanalytik a jeden z najbližších viedenských spolupracovníkov Sigmunda Freuda v prvom období vývinu psychoanalýzy. Po rozchode s Freudom žil v Paríži, kde rozvíjal svoje názory a od roku 1935 sa natrvalo usadil v USA, kde pôsobil ako psychológ, psychoterapeut, sociálny pracovník, kultúrny antropológ a filozof. Trauma narodenia z roku 1924 patrí k jeho najvýznamnejším prácam. Tvrdí v nej, že narodenie je zásadná traumatizujúca situácia, ktorá sa vyznačuje separáciou od matky a je príčinou úzkosti, ktorú sa človek pokúša prekonať po celý život a tiež v celých dejinách kultúry a prostredníctvom kultúrnych výtvorov ako jej kompenzácie. Poukázaním na rozhodujúci vzťah matky a dieťaťa v ranom detstve, pôvod úzkosti a význam objektových vzťahov ovplyvnil Rank mnohých ďalších teoretikov z oblasti humanitných vied a prispel k novému smerovaniu psychoanalytického skúmania v 20. storočí.

Knihu francúzskeho metafyzického spisovateľa Reného Guénona (1886-1951) Rôzne texty (franc. Mélanges) zostavil editor Roger Maridort pre vydavateľstvo Gallimard v roku 1976 pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia autorovej smrti so zámerom ponúknuť čitateľom reprezentatívny výber z bohatého korpusu Guénonových textov, ktoré boli pôvodne publikované časopisecky. Pokrýva celý časový oblúk autorovej tvorby (najstarší text pochádza z r. 1909, posledný je z r. 1950) a takisto hlavné oblasti jeho záujmu. Devätnásť textov je rozdelených do troch častí: Metafyzika a kozmológia; Tradičné vedy a umenia; O niektorých moderných omyloch. Vo všetkých ostáva Guénon verný svojim východiskám a tiež zámerom: predstaviť západným záujemcom presne a neskreslene dôležité metafyzické témy a motívy, s ktorými sa môžeme stretnúť nielen vo východných náukách, ale vo vlastnej podobe aj v západnej duchovnej tradícii.

Knihu francúzskeho metafyzického spisovateľa Reného Guénona (1886-1951) Rôzne texty (franc. Mélanges) zostavil editor Roger Maridort pre vydavateľstvo Gallimard v roku 1976 pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia autorovej smrti so zámerom ponúknuť čitateľom reprezentatívny výber z bohatého korpusu Guénonových textov, ktoré boli pôvodne publikované časopisecky. Pokrýva celý časový oblúk autorovej tvorby (najstarší text pochádza z r. 1909, posledný je z r. 1950) a takisto hlavné oblasti jeho záujmu. Devätnásť textov je rozdelených do troch častí: Metafyzika a kozmológia; Tradičné vedy a umenia; O niektorých moderných omyloch. Vo všetkých ostáva Guénon verný svojim východiskám a tiež zámerom: predstaviť západným záujemcom presne a neskreslene dôležité metafyzické témy a motívy, s ktorými sa môžeme stretnúť nielen vo východných náukách, ale vo vlastnej podobe aj v západnej duchovnej tradícii.

Trauma narodenia z roku1924 patrí k jeho najvýznamnejším prácam. Tvrdí v nej, že narodenie je zásadná traumatizujúca situácia, ktorá sa vyznačuje separáciou od matky a je príčinou úzkosti, ktorú sa človek pokúša prekonať po celý život a tiež v celých dejinách kultúry a prostredníctvom kultúrnych výtvorov ako jej kompenzácie. Poukázaním na rozhodujúci vzťah matky a dieťaťa v ranom detstve, pôvod úzkosti a význam objektových vzťahov ovplyvnil Rank mnohých ďalších teoretikov z oblasti humanitných vied a prispel k novému smerovaniu psychoanalytického skúmania v 20. storočí.

Rakúsky spisovateľ Leopold von Sacher-Masoch (27. január 1836 Ľviv – 9. marec 1895 Lindenheim) sa preslávil najmä psychologickými a erotickými prózami (Venuša v kožuchu, Rozvedená žena, Marcela, Viedenské mesalíny), historickými románmi (Haličský príbeh z roku 1846, Kaunitz, Posledný kráľ Maďarov) a žánrovými obrázkami zo života východoeurópskych židov (Nové židovské príbehy, Židovský Rafael, Iluj). Za svojho života bol veľmi populárny a prekladaný do viacerých jazykov, vysoko ho oceňovali predovšetkým v literárnych kruhoch vo Francúzsku. Jeho spektakulárne dielo, ale aj súkromný život, ktorým sa netajil, viedli k tomu, že v roku 1886 odvodil lekár Richard Krafft-Ebing od autorovho mena pojem masochizmus. Po dávnejšom slovenskom preklade autorovej Venuše v kožuchu (2002) dnes pripomíname tohto neprávom opomínaného klasika európskej literatúry devätnásteho storočia jeho nemenej slávnou novelou Platónova láska.

Rakúsky spisovateľ Leopold von Sacher-Masoch (27. január 1836 Ľviv – 9. marec 1895 Lindenheim) sa preslávil najmä psychologickými a erotickými prózami (Venuša v kožuchu, Rozvedená žena, Marcela, Viedenské mesalíny), historickými románmi (Haličský príbeh z roku 1846, Kaunitz, Posledný kráľ Maďarov) a žánrovými obrázkami zo života východoeurópskych židov (Nové židovské príbehy, Židovský Rafael, Iluj). Za svojho života bol veľmi populárny a prekladaný do viacerých jazykov, vysoko ho oceňovali predovšetkým v literárnych kruhoch vo Francúzsku. Jeho spektakulárne dielo, ale aj súkromný život, ktorým sa netajil, viedli k tomu, že v roku 1886 odvodil lekár Richard Krafft-Ebing od autorovho mena pojem masochizmus. Po dávnejšom slovenskom preklade autorovej Venuše v kožuchu (2002) dnes pripomíname tohto neprávom opomínaného klasika európskej literatúry devätnásteho storočia jeho nemenej slávnou novelou Platónova láska.

Témou Czosnowského próz sú rôzne podoby a variácie smrti, ktorá prichádza a postihuje jednotlivé postavy. Podarí sa odsúdencovi uniknúť z cely smrti – do iného sveta? A ďalšiemu odsúdencovi, ktorý sa ocitá priamo pred namierenými puškami popravnej čaty? Na hrdinu čakajú stretnutia s dvojníkom: Čo sa stane, keď vystrelíte do zrkadla na svoj odraz? Kto ťa posotí odzadu, keď si úplne sám? Čo sa stane, keď do teba nazrie priepasť? Záhadná sova počas celých nocí hypnotizuje dievčinu. V Czosnowského podivnom svete pulzuje v neživých predmetoch skrytá akási zlovoľná energia, „duša“, napríklad v hodinách na veži či v osudovom lietadle, ktoré zabíja svojich pilotov.

Slávny nizozemský historik Johan Huizinga (1872-1945), autor dnes už klasických, do mnohých jazykov preložených prác Jeseň stredoveku (1919), Erasmus (1924), Homo ludens (1938), Nizozemská kultúra v 17. storočí (1933/41), V tieňoch zajtrajška (1935) či Zhanobený svet (1945), patrí ku kľúčovým postavám európskeho kultúrnohistorického a antropologického myslenia prvej polovice 20. storočia. Jeho záujem pritom ďaleko presahoval Európu, od mladosti sa totiž zaujímal takisto o Indiu ale aj o Rusko. Ako profesor histórie na univerzite v severonizozemskom Groningene pochopil počas prvej svetovej vojny ako jeden z prvých európskych intelektuálov budúci globálny význam Spojených štátov amerických a pre svojich krajanov napísal o USA originálne a pútavé kultúrnohistorické dielo s názvom Človek a dav v Amerike (1918). O osem rokov neskôr, keď po prvý (a posledný) raz vstúpil na americkú pôdu, napísal o USA svoju druhú, oveľa osobnejšiu knihu s názvom Amerika, ako žije a myslí (1926). Obe autorove diela, ktorých myšlienkovú kvalitu preveril čas, vychádzajú v prvom slovenskom preklade.

Slávny nizozemský historik Johan Huizinga (1872-1945), autor dnes už klasických, do mnohých jazykov preložených prác Jeseň stredoveku (1919), Erasmus (1924), Homo ludens (1938), Nizozemská kultúra v 17. storočí (1933/41), V tieňoch zajtrajška (1935) či Zhanobený svet (1945), patrí ku kľúčovým postavám európskeho kultúrnohistorického a antropologického myslenia prvej polovice 20. storočia. Jeho záujem pritom ďaleko presahoval Európu, od mladosti sa totiž zaujímal takisto o Indiu ale aj o Rusko. Ako profesor histórie na univerzite v severonizozemskom Groningene pochopil počas prvej svetovej vojny ako jeden z prvých európskych intelektuálov budúci globálny význam Spojených štátov amerických a pre svojich krajanov napísal o USA originálne a pútavé kultúrnohistorické dielo s názvom Človek a dav v Amerike (1918). O osem rokov neskôr, keď po prvý (a posledný) raz vstúpil na americkú pôdu, napísal o USA svoju druhú, oveľa osobnejšiu knihu s názvom Amerika, ako žije a myslí (1926). Obe autorove diela, ktorých myšlienkovú kvalitu preveril čas, vychádzajú v prvom slovenskom preklade.

Poľský autor Stanisław Czosnowski (1893 – 1944) vydal jedinú zbierku poviedok Kráčajúca smrť v roku 1922. Snúbi sa v nej v žáner strašidelnej fantastiky s literárnym smerom modernizmu. Stanisław Czosnowski sa už od roku 1939 angažoval v protifašistickom odboji, v roku 1944 sa zúčastnil Varšavského povstania a bol zastrelený bojovým komandom SS Rona zloženým z ruských vojakov v nemeckých službách. Jeho fantastické poviedky spred dvadsiatich dvoch rokov akoby jasnozrivo tento strašný koniec predvídali a pokúsili sa nad ním zvíťaziť... Témou Czosnowského próz sú rôzne podoby a variácie smrti, ktorá prichádza a postihuje jednotlivé postavy. Podarí sa odsúdencovi uniknúť z cely smrti – do iného sveta? A ďalšiemu odsúdencovi, ktorý sa ocitá priamo pred namierenými puškami popravnej čaty? Na hrdinu čakajú stretnutia s dvojníkom: Čo sa stane, keď vystrelíte do zrkadla na svoj odraz? Kto ťa posotí odzadu, keď si úplne sám? Čo sa stane, keď do teba nazrie priepasť? Záhadná sova počas celých nocí hypnotizuje dievčinu. V Czosnowského podivnom svete pulzuje v neživých predmetoch skrytá akási zlovoľná energia, „duša“, napríklad v hodinách na veži či v osudovom lietadle, ktoré zabíja svojich pilotov.

Novela Testament Magdalen Blairovej (1913) je denníkom mladej ženy schopnej čítať myšlienky. Počas univerzitného štúdia si jej nezvyčajné schopnosti všimne profesor Blair a čoskoro ju požiada o ruku. Krátko po svadbe však profesor vážne ochorie a Magdalen tak musí byť nielen svedkom pomalého a nevýslovne bolestivého utrpenia milovaného životného partnera, ale zároveň je nútená počuť a cítiť trýznivé myšlienky umierajúceho manžela. Po profesorovom skone však Magdalen aj naďalej vníma jeho myseľ, akoby ani smrť nepripravila nebohého o vedomie. Zbierka pôvodne časopisecky vydaných poviedok Zlaté vetvičky (1918) je výrazne inšpirovaná monumentálnou štúdiou o magickom a mystickom myslení od anglického etnografa a kultúrneho antropológa J. G. Frazera Zlatá ratolesť. Osem pútavých a hrôzostrašných rozprávok intenzívne dramatizuje témy z Frazerovho diela – od starovekej legendy o posvätnom dube, až po satanizmus v modernom Francúzsku. Rovnako ako Edgar Allan Poe aj Aleister Crowley dokázal mágiu, vraždy i záhady votkať do nezabudnuteľných príbehov.

Sigizmund Kržižanovskij (1887 – 1950) – ruský prozaik, dramatik, scenárista, prekladateľ, filozof a divadelný teoretik poľského pôvodu. Hoci sa talentom i umeleckou jedinečnosťou a rozpoznateľnosťou vyrovná takým svojim súčasníkom ako A. Platonov, B. Piľňak, M. Bulgakov, J. Zamiatin či K. Vaginov, na rozdiel od nich mu z bohatej (vyše 3000 rukopisných strán) umeleckej tvorby (novely, poviedky, divadelné hry) a odborných článkov (napr. o Puškinovi či Shakespearovi) za života vyšlo máločo a boli zrealizované dva filmové scenáre. Jeho literárna tvorba, v ktorej zaujímavo pracuje s témami i s jazykom a v ktorej dnešní literárni vedci badajú podobnosť s F. Kafkom (hoci ho v čase písania svojich noviel a poviedok nepoznal) či neskoršími prózami J. L. Borgesa, však nezodpovedala požiadavkám porevolučnej sovietskej spoločnosti. Cenzúra nepovolila ani vydanie novely Klub vrahov písmen (1926), zaoberajúcej sa otázkou tvorby, vzťahu autora a diela či otázkou morálnej zodpovednosti vedca a možnosti zneužitia technického pokroku na ovládanie celej spoločnosti. Kržižanovskij ostal zabudnutý až do r. 1989, keď začalo vychádzať jeho súborné dielo.