Európa

Aleister Crowley (1875 – 1947) – britský okultista, spisovateľ, horolezec, šachista, maliar, astrológ, básnik, prozaik, jogín a kritik spoločnosti. Vplyvný člen niekoľkých okultných organizácií býval označovaný za „najskazenejšieho muža sveta". Dnes je považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností britskej histórie. Svojím životom a dielom inšpiroval mnoho významných umelcov. Hlásili sa k nemu členovia The Beatles, Ozzy Osbourne, Jimmy Page, David Bowie a svojím odkazom výrazne ovplyvnil tvorbu britských heavymetalových kapiel. Novela Testament Magdalen Blairovej (1913) je denníkom mladej ženy schopnej čítať myšlienky. Počas univerzitného štúdia si jej nezvyčajné schopnosti všimne profesor Blair a čoskoro ju požiada o ruku. Krátko po svadbe však profesor vážne ochorie a Magdalen tak musí byť nielen svedkom pomalého a nevýslovne bolestivého utrpenia milovaného životného partnera, ale zároveň je nútená počuť a cítiť trýznivé myšlienky umierajúceho manžela. Po profesorovom skone však Magdalen aj naďalej vníma jeho myseľ, akoby ani smrť nepripravila nebohého o vedomie.        Zbierka pôvodne časopisecky vydaných poviedok Zlaté vetvičky (1918) je výrazne inšpirovaná monumentálnou štúdiou o magickom a mystickom myslení od anglického etnografa a kultúrneho antropológa J. G. Frazera Zlatá ratolesť.    Osem pútavých a hrôzostrašných rozprávok intenzívne dramatizuje témy z Frazerovho diela – od starovekej legendy o posvätnom dube, až po satanizmus v modernom Francúzsku. Rovnako ako Edgar Allan Poe aj Aleister Crowley dokázal mágiu, vraždy i záhady votkať do nezabudnuteľných príbehov.

Sigizmund Kržižanovskij (1887 – 1950) – ruský prozaik, dramatik, scenárista, prekladateľ, filozof a divadelný teoretik poľského pôvodu. Hoci sa talentom i umeleckou jedinečnosťou a rozpoznateľnosťou vyrovná takým svojim súčasníkom ako A. Platonov, B. Piľňak, M. Bulgakov, J. Zamiatin či K. Vaginov, na rozdiel od nich mu z bohatej (vyše 3000 rukopisných strán) umeleckej tvorby (novely, poviedky, divadelné hry) a odborných článkov (napr. o Puškinovi či Shakespearovi) za života vyšlo máločo a boli zrealizované dva filmové scenáre. Jeho literárna tvorba, v ktorej zaujímavo pracuje s témami i s jazykom a v ktorej dnešní literárni vedci badajú podobnosť s F. Kafkom (hoci ho v čase písania svojich noviel a poviedok nepoznal) či neskoršími prózami J. L. Borgesa, však nezodpovedala požiadavkám porevolučnej sovietskej spoločnosti. Cenzúra nepovolila ani vydanie novely Klub vrahov písmen (1926), zaoberajúcej sa otázkou tvorby, vzťahu autora a diela či otázkou morálnej zodpovednosti vedca a možnosti zneužitia technického pokroku na ovládanie celej spoločnosti. Kržižanovskij ostal zabudnutý až do r. 1989, keď začalo vychádzať jeho súborné dielo.

Novela Testament Magdalen Blairovej (1913) je denníkom mladej ženy schopnej čítať myšlienky. Počas univerzitného štúdia si jej nezvyčajné schopnosti všimne profesor Blair a čoskoro ju požiada o ruku. Krátko po svadbe však profesor vážne ochorie a Magdalen tak musí byť nielen svedkom pomalého a nevýslovne bolestivého utrpenia milovaného životného partnera, ale zároveň je nútená počuť a cítiť trýznivé myšlienky umierajúceho manžela. Po profesorovom skone však Magdalen aj naďalej vníma jeho myseľ, akoby ani smrť nepripravila nebohého o vedomie. Zbierka pôvodne časopisecky vydaných poviedok Zlaté vetvičky (1918) je výrazne inšpirovaná monumentálnou štúdiou o magickom a mystickom myslení od anglického etnografa a kultúrneho antropológa J. G. Frazera Zlatá ratolesť. Osem pútavých a hrôzostrašných rozprávok intenzívne dramatizuje témy z Frazerovho diela – od starovekej legendy o posvätnom dube, až po satanizmus v modernom Francúzsku. Rovnako ako Edgar Allan Poe aj Aleister Crowley dokázal mágiu, vraždy i záhady votkať do nezabudnuteľných príbehov.

Sigizmund Kržižanovskij (1887 – 1950) – ruský prozaik, dramatik, scenárista, prekladateľ, filozof a divadelný teoretik poľského pôvodu. Hoci sa talentom i umeleckou jedinečnosťou a rozpoznateľnosťou vyrovná takým svojim súčasníkom ako A. Platonov, B. Piľňak, M. Bulgakov, J. Zamiatin či K. Vaginov, na rozdiel od nich mu z bohatej (vyše 3000 rukopisných strán) umeleckej tvorby (novely, poviedky, divadelné hry) a odborných článkov (napr. o Puškinovi či Shakespearovi) za života vyšlo máločo a boli zrealizované dva filmové scenáre. Jeho literárna tvorba, v ktorej zaujímavo pracuje s témami i s jazykom a v ktorej dnešní literárni vedci badajú podobnosť s F. Kafkom (hoci ho v čase písania svojich noviel a poviedok nepoznal) či neskoršími prózami J. L. Borgesa, však nezodpovedala požiadavkám porevolučnej sovietskej spoločnosti. Cenzúra nepovolila ani vydanie novely Klub vrahov písmen (1926), zaoberajúcej sa otázkou tvorby, vzťahu autora a diela či otázkou morálnej zodpovednosti vedca a možnosti zneužitia technického pokroku na ovládanie celej spoločnosti. Kržižanovskij ostal zabudnutý až do r. 1989, keď začalo vychádzať jeho súborné dielo.

"Peovia Narancs a nevem. Kívülről egy szőke narancs vagyok. Szilikonajkam van, brazil frizurám, kétüléses kabrioletben ülök, Mazda MX-5, aranyszínű. Belülről azonban fekete narancs vagyok. Teli fekete lével." Narancs, a híres szappanopera-író egy baleset következtében lassan elveszíti az emlékezetét, ezért úgy dönt, hogy útnak indul, hogy megkeresse legnagyobb szerelmét és volt férjét, Csalogányt, a graffitiművészt, akinek megalkuvást nem ismerő karaktere szöges ellentétben áll Narancs ingatag és önmarcangoló lényével. A regényt Csalogány több héten át írt levelei nyitják, amelyeket az utca lakóinak küldött egy titokzatos pár ügyében, akik hangosan szeretkeznek az éjszaka közepén, ébren tartva az egész környéket.Az Énekes az éjszakábana szerelem, a szabadság, a háború, a vágy, a gyermekkor, a hírnév és a művészi autonómia nagy témáit járja körül, hol humorral, hol tragikummal mutatva be az emberi létérzékelés paradoxonát. Az Énekes az éjszakában a kortárs horvát irodalom egyik legismertebb alkotójának második regénye, amelynek angol nyelvű változatát 2018-ban PEN fordítói díjjal jutalmazták.A szerző számos irodalmi díj birtokosa, többek között 2018-ban elnyerte a Macedón Irodalmi Fesztivál fődíját is. Olja SavieeviaÍgy távoznak a kovbojok című regénye 2024-ben jelent meg az Európa Könyvkiadónál

Jacob Israël de Haan (1881-1924) bol nizozemský modernistický autor, právnik a novinár. Po životných peripetiách, sprevádzaných odvrhnutím židovskej viery a coming outom, neskôr príklonom k sionizmu i náboženským zmiernením, strávil posledné roky života v Palestíne. Jeho romány Pijpelijntjes (Pijpelinky, česky 2006) a Patológie (Pathologieën, 1908) pohoršovali homosexuálnou tematikou, knihou V ruských väzeniach (In Russische gevangenissen, 1913) inšpiroval zakladateľov ľudskoprávnej organizácie Amnesty International. J. I. de Haan zomrel v Jeruzaleme ako obeť politického atentátu.

Každý z protagonistov Chestertonových poviedok – členov „Klubu nepochopených mužov“ – má na svedomí niečo, čomu sa bežne hovorí zločin. Všetci autorovi hrdinovia však tieto kriminálne činy spáchali preto, aby zabránili oveľa horším zločinom. Klub nepochopených mužov (1930) patrí medzi nadčasovú klasiku detektívneho žánru. Anglický prozaik, novinár, esejista, historik a teológ Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) napísal štyri odlišné a neuveriteľne napínavé príbehy plné tajomstiev a intríg, v ktorých opäť prejavil svoj osobitý literárny štýl, charakteristický dômyselnými slovnými hračkami a obdivuhodne vybudovanými zápletkami. Kniha sa odohráva na začiatku 20. storočia a čitateľovi ponúka fascinujúci náhľad do spoločenského a kultúrneho kontextu tej doby. Plodný prozaik a vplyvný mysliteľ tak opäť spojil svoje hlboké filozofické postrehy s neuveriteľným rozprávačským talentom a vytvoril strhujúce dielo, ktoré uspokojí každého milovníka kvalitnej detektívky.

Kniha Duchovná autobiografia (Výber z textov a listov) prináša v jednom zväzku texty z posledných rokov autorkinho krátkeho života, v ktorých načrtáva obraz vlastnej duchovnej skúsenosti a presvedčenia, ktoré nie je založené na náboženských dogmách, ale na poctivom intelektuálnom skúmaní a na oddanosti prameňu, vyvierajúcemu v každom ľudskom srdci. „Vždy som verila, že pre tých, ktorí žijú správne, je smrť okamihom, keď na nekonečne malý zlomok času vstúpi do duše čistá, obnažená, večná pravda. Môžem povedať, že som nikdy netúžila po nijakom inom dobre. Myslím si, že život, ktorý vedie k tomuto dobru, neurčuje iba všeobecná morálka, ale že pre každého človeka spočíva aj v slede skutkov a udalostí, ktoré sú výsostne osobné a natoľko záväzné, že ten, kto ich nevykoná, minie cieľ.“ Simone Weilová, listy otcovi Perrinovi

Kniha Duchovná autobiografia (Výber z textov a listov) prináša v jednom zväzku texty z posledných rokov autorkinho krátkeho života, v ktorých načrtáva obraz vlastnej duchovnej skúsenosti a presvedčenia, ktoré nie je založené na náboženských dogmách, ale na poctivom intelektuálnom skúmaní a na oddanosti prameňu, vyvierajúcemu v každom ľudskom srdci. „Vždy som verila, že pre tých, ktorí žijú správne, je smrť okamihom, keď na nekonečne malý zlomok času vstúpi do duše čistá, obnažená, večná pravda. Môžem povedať, že som nikdy netúžila po nijakom inom dobre. Myslím si, že život, ktorý vedie k tomuto dobru, neurčuje iba všeobecná morálka, ale že pre každého človeka spočíva aj v slede skutkov a udalostí, ktoré sú výsostne osobné a natoľko záväzné, že ten, kto ich nevykoná, minie cieľ.“ Simone Weilová, listy otcovi Perrinovi

Kto má rád zapadnuté úzke uličky, nenápadné zadné vchody, skice k veľkým plátnam načrtnuté na malej účtenke, ten je na správnej adrese. Nečakajte nič viac, než pár podružných príhod, v ktorých účinkujú samé vedľajšie postavy. Ale ak platí alchymistické pravidlo, že čo je dolu, je ako to, čo je hore, tak aj milovník tučných románov a košatých príbehov si pri troche fantázie príde na svoje.

Každý z protagonistov Chestertonových poviedok – členov „Klubu nepochopených mužov“ – má na svedomí niečo, čomu sa bežne hovorí zločin. Všetci autorovi hrdinovia však tieto kriminálne činy spáchali preto, aby zabránili oveľa horším zločinom. Klub nepochopených mužov (1930) patrí medzi nadčasovú klasiku detektívneho žánru. Anglický prozaik, novinár, esejista, historik a teológ Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) napísal štyri odlišné a neuveriteľne napínavé príbehy plné tajomstiev a intríg, v ktorých opäť prejavil svoj osobitý literárny štýl, charakteristický dômyselnými slovnými hračkami a obdivuhodne vybudovanými zápletkami. Kniha sa odohráva na začiatku 20. storočia a čitateľovi ponúka fascinujúci náhľad do spoločenského a kultúrneho kontextu tej doby. Plodný prozaik a vplyvný mysliteľ tak opäť spojil svoje hlboké filozofické postrehy s neuveriteľným rozprávačským talentom a vytvoril strhujúce dielo, ktoré uspokojí každého milovníka kvalitnej detektívky.

Jacob Israël de Haan (1881-1924) bol nizozemský modernistický autor, právnik a novinár. Po životných peripetiách, sprevádzaných odvrhnutím židovskej viery a coming outom, neskôr príklonom k sionizmu i náboženským zmiernením, strávil posledné roky života v Palestíne. Jeho romány Pijpelijntjes (Pijpelinky, česky 2006) a Patológie (Pathologieën, 1908) pohoršovali homosexuálnou tematikou, knihou V ruských väzeniach (In Russische gevangenissen, 1913) inšpiroval zakladateľov ľudskoprávnej organizácie Amnesty International. J. I. de Haan zomrel v Jeruzaleme ako obeť politického atentátu.

Autobiografický román Imago (1906) sa venuje večne aktuálnej téme – nenaplnenej láske. Za zastaraným štýlom sa ukrýva moderný príbeh ovplyvnený psychoanalýzou. Rozpráva o mladom spisovateľovi Viktorovi, ktorý sa vracia do rodného kraja, aby sa stretol so ženou, ktorú miloval a bola jeho múzou, ale medzičasom sa vydala za iného a porodila dieťa. Nešťastný muž uniká do imaginárneho sveta, kde sa konfrontuje so zbožňovanou ženou. Viktor v kontraste medzi imaginárnou milenkou a drsnou skutočnosťou pripomína švajčiarskeho Werthera zo slávneho Goetheho románu. Jeho osobnosť pôsobí mierne patologicky, na konci románu prichádza veľké rozčarovanie.

Kto má rád zapadnuté úzke uličky, nenápadné zadné vchody, skice k veľkým plátnam načrtnuté na malej účtenke, ten je na správnej adrese. Nečakajte nič viac, než pár podružných príhod, v ktorých účinkujú samé vedľajšie postavy. Ale ak platí alchymistické pravidlo, že čo je dolu, je ako to, čo je hore, tak aj milovník tučných románov a košatých príbehov si pri troche fantázie príde na svoje.

Carl Spitteler (1845 – 1924) bol po nemecky píšuci švajčiarsky básnik, prozaik, dramatik a esejista. Študoval právo a teológiu. Prv než sa začal venovať výlučne literárnej tvorbe, pracoval ako vychovávateľ, učiteľ a novinár. Spolu s Hermannom Hessem patrí k dvojici švajčiarskych nositeľov Nobelovej ceny za literatúru (1919). Jeho tvorbu značne ovplyvnila filozofia Nietzscheho a Schopenhauera. Slovenský čitateľ sa s tvorbou Carla Spittelera stretáva v tejto knihe po prvý raz. Autobiografický román Imago (1906) sa venuje večne aktuálnej téme – nenaplnenej láske. Za zastaraným štýlom sa ukrýva moderný príbeh ovplyvnený psychoanalýzou. Rozpráva o mladom spisovateľovi Viktorovi, ktorý sa vracia do rodného kraja, aby sa stretol so ženou, ktorú miloval a bola jeho múzou, ale medzičasom sa vydala za iného a porodila dieťa. Nešťastný muž uniká do imaginárneho sveta, kde sa konfrontuje so zbožňovanou ženou. Viktor v kontraste medzi imaginárnou milenkou a drsnou skutočnosťou pripomína švajčiarskeho Werthera zo slávneho Goetheho románu. Jeho osobnosť pôsobí mierne patologicky, na konci románu prichádza veľké rozčarovanie.

Anglický spisovateľ Algernon Blackwood (1869 – 1951) je jedným z najoriginálnejších klasikov weird fiction či strašidelnej fantastiky. V mladosti sa zaoberal hinduizmom, védántou a budhizmom, zaujímal sa o okultizmus a ezoteriku. V Toronte sa stal jedným zo zakladajúcich členov Teozofickej spoločnosti a v roku 1899 po návrate do Londýna vstúpil do Hermetického rádu Zlatého úsvitu. Počas svojho života precestoval Ameriku, Európu, navštívil aj Egypt a Východ. Bol veľmi plodným spisovateľom – napísal dvanásť románov, vyše dvesto fantastických poviedok, autobiografiu, dve divadelné hry, reportáže a eseje. Blackwoodovi ide o „expanziu vedomia“, ktorá nastáva napríklad vďaka duševnej chorobe alebo otrasu, spôsobenému náhlym pocitom obrovského strachu alebo absolútnej krásy. Rozšírené vedomie prekračuje obmedzenia, ktoré na našu existenciu kladú zákonitosti času a priestoru. Blackwood sám nepokladal reálny empirický svet za pravú skutočnosť. Tvorbu tohto anglického spisovateľa si nesmierne cenil aj legendárny otec kozmickej hrôzy Howard Phillips Lovecraft, pre ktorého bol veľkým inšpirátorom. Blackwood je podľa Lovecrafta „absolútnym a nepochybným majstrom strašidelnej atmosféry“. Vyzdvihol Blackwoodovu „myšlienku nereálneho sveta, ktorý neustále klope na dvere nášho“. Tento výber obsahuje najvýznamnejšie Blackwoodove diela: novely Vŕby, Wendigo, Tajný kult, Poslucháč, Max Hensig a množstvo ďalších.