Európa strana 2 z 43

Dracula je nepochybne jednou z "ikonografických" postáv popkultúry 20. storočia. O jeho nesmiernej obľube svedčí neuveriteľne vysoký počet nových reedícií na celom svete, ale aj neustály záujem filmárov, divadelníkov, či autorov grafických noviel, ktorý neutícha ani viac ako sto rokov od "narodenia" tejto svojráznej literárnej postavy.Tento zdanlivo jednorozmerný príbeh sa dá čítať viacerými spôsobmi - nie je to iba strašidelno-dobrodružná story s typickými rekvizitami fin de si?cle, ale aj romantický, milostný príbeh o nenaplnenosti, šifrovaná psychoanalytická hádanka a v neposlednom rade skvelá mystifikácia. V pôvodnej a neskrátenej podobe vychádza Dracula na Slovensku po prvý raz.

Otázka stotožnenia má v Zakázanej ríši svoj intuitívny filozofický základ a okrem iného súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je iste dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff si vo svojej literárnej úvahe o najzákladnejších predpokladoch ľudskej existencie pomohol Camoesovým životopisom, alebo skôr niektorými prvkami z romantickej legendy o tomto spisovateľovi, tak ako sa tradovala v devätnástom storočí a ako sa s ňou oboznámil najneskôr roku 1926 počas svojho pobytu v Macau, keď navštívil aj jaskyňu, kde slávny Portugalec pravdepodobne písal svojich Lusovcov. Slauerhoffov román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a dávno sa stal svetovou literatúrou. Aj pre dnešného čitateľa, zvyknutého na tie najradikálnejšie postupy modernej prózy, na zmeny rozprávačských perspektív, na imaginárne cestovanie v priestore a čase a zaujímajúceho sa väčšmi o autonómnosť príbehov než o historicko-biografické súvislosti literatúry, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu; stále priťahuje existenciálnym chápaním exotiky, ktoré je v súčasnosti azda aktuálnejšie než kedykoľvek predtým: zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu, a Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu; jeho evokácie východoázijského sociokultúrneho prostredia a mentality – najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi – sú mnohovrstevné a problémové. V zásade predstavujú kritiku „orientalizmu“ ako stereotypnej západnej vízie Východu. Autor, ktorý je výborný pozorovateľ a psychológ, často dokáže vyčarovať komplexnú predstavu zobrazeného sveta v šťastne zvolenej literárnej skratke, za ktorou sa skrýva nielen veľký literárny talent, ale aj mnohoročné skúsenosti znalca cudzích kultúr.

Kozma Prutkov je pseudonym, ktorý sa rozrástol v samostatnú osobu, „autorskú masku“. Takéto „autorské masky“ sa udomácnili v ruskej literatúre práve pod vplyvom Kozmu Prutkova. Ale ani jedna z týchto satirických masiek ani zďaleka nedosiahla plastickosť a životnosť Kozmu Prutkova, obdareného presne fixovaným úradným postavením, životopisom, charakteristickým psychologickým profilom a tomu zodpovedajúcim zovňajškom, zvečneným na známom portréte, ktorý je pripojený ku všetkým vydaniam spisov Kozmu Prutkova. Jednoliatosť osoby a diela Kozmu Prutkova nijako neutrpela tým, že na ňom spolupracovalo niekoľko autorov, z ktorých každý, prirodzene, vnášal doň svoje umelecké zámery a sklony, rozširujúc tak tvorivý obzor vymysleného básnika. Postava Kozmu Prutkova natoľko stmelila tvorbu týchto autorov, že vznikol v dejinách literatúry ojedinelý prípad, keď sa vymyslený autor – hrdina – zaradil medzi reálnych spisovateľov; tvorba Kozmu Prutkova sa netriešti na diela jednotlivých autorov, ale vydáva a prijíma sa ako tvorivé dedičstvo jediného spisovateľa. A skutočne, rozdeliť Prutkovovu tvorbu podľa autorov ani nie je možné, pretože časť jeho diela vznikala v spoločnej spolupráci jeho tvorcov.

Vnútorné oko je prepracovanou verziou súboru televíznych prednášok o evolúcii sociálnej inteligencie, ktoré Nicholas Humphrey predniesol roku 1986 v televízii BBC. Ústrednou témou knihy je problém vedomia a jeho úlohy v sociálnom živote. V jednotlivých kapitolách sa autor zamýšľa nad otázkami: Čo je vedomie? Ako funguje? Ako ho možno poznávať? Čím sa myseľ človeka odlišuje od mysle iných živočíchov? Prístupným a zasväteným spôsobom píše Humphrey o najnovších poznatkoch kognitívnej psychológie a filozofie mysle i o výsledkoch vlastných výskumov života goríl v Rwande aj o svojich psychologických experimentoch. V tejto originálnej a nesmierne pútavej knižke po prvý raz sformuloval hypotézu, podľa ktorej „vnútornému oku“ – schopnosti nazrieť do vlastnej mysle, aj mysle iných ľudí, vďačíme za sociálnu inteligenciu, schopnosť empatie, morálky, aj za schopnosť byť krutý.

Štvrtý a záverečný zväzok výnimočnej historiografickej práce nositeľa Nobelovej ceny za literatúru sira Winstona S. Churchilla. Po Napoleonovom páde sa Británia dostala do pozície nespochybniteľnej vládkyne veľkej časti sveta. V nasledujúcich desaťročiach otriasli mnohými európskymi veľmocami revolúcie a občianske nepokoje, z ktorých sa zrodili nové národné spoločenstvá. Zatiaľ čo Amerika zamerala svoje úsilie na osídľovanie zvyšnej polovice severoamerického kontinentu, Británia sa postupne zmocňovala mnohých doposiaľ neobsadených území po celom svete. Kolonizácia Austrálie a Nového Zélandu i podmanenie Južnej Afriky podnietili vznik nového a ešte rozsiahlejšieho Britského impéria. Na čele tejto impozantnej ríše stála kráľovná Viktória. Krvavá občianska vojna v USA aj za cenu približne milióna ľudských životov vykorenila otroctvo v Spojených štátoch, no Únia napriek tomu prežila. Nová britská ríša bola založená na základe konsenzu a dobrovoľného spojenia autonómnych štátov pod záštitou Koruny. Po smrti kráľovnej Viktórie sa zdalo, že problémy minulých storočí sú na najlepšej ceste k postupnému vyriešeniu. V Európe sa však medzičasom začala dvíhať neskrotná a vulkanická energia teutónskej rasy, ktorú až doposiaľ utlmovala jej politická roztrieštenosť a prežívajúce stredoveké vládne formy.

Dnes už celosvetovo známy román J. Bernlefa patrí k najprekladanejším dielam holandskej literatúry. Výraznými „postavami“ v Stratenom synovi sú okrem „hlavného hrdinu“, ostrov, pes a papagáj. S iróniou jemu vlastnou Bernlef dokazuje, že zvieratá, vedené svojími inštinktmi a kus zeme v mori sú vnímavejšími a bystrejšími rozprávačmi a vokalizátormi ako človek, ktorého inštinkty už dávno otupili komunikačné média a pohodlie výdobytkov modernej civilizácie. Zlomyseľne a sarkasticky necháva autor svojho Noordhoeka zomrieť úbohou smrťou na zranenie, ktoré by si doma v Nizozemsku takmer ani nevšimol. V skutočnosti však Rob Noordhoek skonal na ticho a samotu. Kniha vychádza v  preklade talentovanej Marty Maňákovej v novej edícii Tulipán, v ktorej chce Vydavateľstva Európa slovenským čitateľom predstaviť najpodstatnejšie prózy holandskej literatúry. Editorom a odborným garantom edície je Adam Bžoch.