Európa strana 4 z 43

Román nizozemského spisovateľa sa odohráva na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov v Rotterdame. Je to príbeh mladého Jacoba Katadreuffa, ktorý navzdory biednym pomerom urobí právnickú kariéru; na tejto ceste ho neustále prenasleduje otec, obávaný exekútor. Majstrovské dielo svetovej literatúry je založené na dobre ukrytom, no vybičovanom psychologickom napätí medzi synom a otcom. Román bol preložený do viacerých svetových jazykov a jeho filmová adaptácia z roku 1997 získala Oscara.

Tak ako každý z Dostojevského románov, predstavujú aj Bratia Karamazovovci neopakovateľnú myšlienkovú a umeleckú kvalitu, takže z hľadiska jeho stúpencov môže byť najlepší. Ide o to, že tak ako celé jeho dielo, predstavuje ďalší, iný, nový pokus myšlienkovo a umelecky preniknúť k "človeku ako k tajomstvu, ktoré treba odhaliť." Tak totiž svoje autorské vyznanie, svoj program, charakterizoval ešte na začiatku spisovateľskej dráhy on sám. Za toto odhaľovanie ľudského tajomstva platil tým najcennejším - zdravím a životom...

Ak ste si obľúbili nezameniteľný štýl brilantných ruských humoristov, autorov slávnych románov 12 stoličiek a Zlaté teľa, ich tvorba vás ani tentoraz nesklame. Iľf a Petrov boli vynikajúcimi poviedkármi. Ich dielo je dodnes výrazným monumentom svetovej literatúry a ťažkým kameňom na pleciach všetkých idiotov, ktorých púť históriou nepomohli zastaviť ani revolúcie, ani kontrarevolúcie. Pod pláštikom výsmechu "starých" poriadkov sa vysmievali nezmyselnosti režimu, v ktorom boli a sú nútení žiť ich čitatelia. Väčšina poviedok obsiahnutých v tomto výbere nebola na Slovensku nikdy publikovaná a aj v Rusku vyšli iba nedávno v edícii Zo zapečateného archívu. Súčasťou tejto knihy sú doteraz nepublikované časti románu 12 stoličiek.

Obsiahla zbierka trinástich strašidelných poviedok slávneho írskeho spisovateľa Brama Stokera. Literárny otec vládcu temnôt a kráľa upírov grófa Draculu sa slovenským čitateľom konečne predstavuje ako poviedkar a potvrdzuje svoju pozíciu najvplyvnejšieho a najzásadnejšieho hororového tvorcu v dejinách svetovej literatúry. Ponorte sa do pavučín viktoriánskeho sveta hrôzy a zažijete nevídanú čitateľskú rozkoš uprostred zavýjania vlkov a trepotania netopierích krídel.

Od spisovateľa mám ďaleko, i keď mnohí hovoria, že okrem rozprávačského talentu mám dar príbeh originálne vypointovať písomne. Herci väčšinou píšu svoje memoáre, pričom im často ktosi pomáha alebo všetko píše za nich. Moje knihy sú len moje. Ani v jednej z nich som sa nechcel štylizovať ani mudrovať, písal som tak, ako som cítil, a do ničoho som sa nenútil. S každou knihou som predstupoval pred čitateľa s úctou a prvé ohlasy som očakával s takým vzrušením ako na premiére reakcie prvých divákov. Na javisku i pri písaní treba vychádzať z poznania a z poznávania človeka. Väčšinou ide o veci veľmi intuitívne a vy musíte nájsť tú najvhodnejšiu formu obnažovania sa. Písanie ani hranie nie sú ľahké, jedno i druhé je dráždivé až do špiku kostí. A to sa mi páči. Ak by som nebol hercom, časom by som sa určite prepracoval k literárnej tvorbe.

Spomienky na Fiodora Michailoviča Dostojevského. Spomienky Anny Grigorievny Dostojevskej (1846 - 1918), druhej manželky slávneho ruského spisovateľa Fiodora Michajloviča Dostojevského, majú neprehliadnuteľné miesto v rozsiahlej literatúre o tomto velikánovi svetovej literatúry. Cez záznamy A. G. Dostojevskej vniká čitateľ do duchovného sveta tohto génia: do zápasu so sebou samým, s vlastnou vášňou hazardného hráča, stvárnenou aj v literárnych dielach (najmä v Hráčovi), s vášňou, s ktorou Dostojevskij predovšetkým z lásky k žene skoncoval. Spomienky reprodukujú proces zbližovania manželov, prekonávania bariéry, ktorá bola spôsobená jednak vekovým rozdielom a jednak spomínanou vnútornou rozháranosťou Dostojevského, človeka s „obnaženými nervami“, ako je to u veľkých umelcov časté, človeka navyše chorého na epilepsiu. Čitateľ spoluprežíva aj tragickú smrť prvorodenej dcéry Sone a všetky trpké chvíle, ktoré pripravili Dostojevskému a jeho rodine osud a toľkí nežičlivci - vrátane syna z prvého manželstva, voči ktorému nevie autorka Spomienok ukryť svoju opodstatnenú nepriazeň. A čitateľ prežíva aj vzácne chvíle pokoja, radosti, rodinnej pohody, ktoré boli pre spisovateľa, pracujúceho často na hranici vyčerpania, vzpruhou a zdrojom síl do ďalšieho zápasu so životom.