Európa strana 11 z 43

Theo van Doesburg (1883—1931), vlastným menom Christiaan Emiel Marie Küpper, bol abstraktný avantgardný umelec, architekt, teoretik umenia, autor manifestov a kritík modernej architektúry, zakladateľ konštruktivistického hnutia De Stijl a od roku 1917 redaktor rovnomenného časopisu, ale pod pseudonymami I. K. Bonset a Aldo Camini aj dadaistický básnik a provokatér. Vo svojich statiach o výtvarnom umení a architektúre, v umeleckých a literárnych manifestoch, v kritikách súčasnej európskej architektúry, v mnohých prednáškach a napokon aj vo svojich experimentálnych literárnych textoch formuloval v priebehu zhruba pätnástich rokov myšlienky, ktoré v dvadsiatom storočí zásadným spôsobom ovplyvnili chápanie moderného stavania i výtvarníctva. Spoločne s Pietom Mondriaanom formuloval program tzv. nového stvárňovania (neoplasticizmu) a sám sa zasadzoval za dynamizáciu umeleckého výrazu, ktorá by bola v súlade so životom moderného človeka. Ako autor spisu Základné pojmy nového stvárňujúceho umenia (1925) vplýval aj na orientáciu nemeckej umelecko-remeselnej školy Bauhaus. Prvý slovenský výber z Van Doesburgovho písomného diela prináša prierez tvorivým myslením tejto výnimočnej osobnosti modernej nizozemskej, ale aj svetovej kultúry.

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka, rehoľníčka a obeť holokaustu začala svoje autobiografické poznámky písať po nástupe nacizmu k moci a začiatku prenasledovania židovského obyvateľstva. Vo svojom nedokončenom diele sa vracia do rokov detstva a mladosti vykreslených na pozadí každodenného života jednej židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia. Prináša spomienky na svoje študentské roky vo Vroclave (1911 – 1913), Göttingene (1913 – 1915), pôsobenie v sanitárnej službe v poľnej nemocnici v Hraniciach na Morave (apríl – september 1915), štúdium fenomenológie a filozofické prostredie okolo zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, až po ukončenie štúdia (1915), zloženie doktorskej skúšky (1916) a nástup do funkcie Husserlovej asistentky vo Freiburgu. Pútavý text, v ktorom opisuje rodinné vzťahy, zážitky v školskom prostredí, skúsenosti, priateľstvá, nádeje aj sklamania a tiež vášnivú oddanosť štúdiu a hľadaniu pravdy, umožňuje hlbšie poznať jej osobný, rodinný i vedecký život a zároveň vystupuje ako svedectvo o ľudských a osobných kvalitách tejto neobyčajnej ženy ako aj epochy, v ktorej sa formovali jej budúce postoje a názory na človeka a jeho miesto vo svete.

Richard Austin Freeman (1862 – 1943), podobne ako jeho slávny spisovateľský predchodca sir Arthur Conan Doyle, bol pôvodným povolaním lekár. Svoje medicínske poznatky a metódy práce dokázal dobre zužitkovať aj vo svojej literárnej tvorbe: stal sa duchovným otcom literárnej postavy prvého vedeckého detektíva, súdneho lekára Dr. Thorndyka, predobrazu dnešných forenzných vyšetrovateľov. Ešte aj dnes dýchajú jeho pátrania čarom a milou patinou zaprášeného chemického laboratória s Bunsenovým horákom. Dr. John Thorndyke – impozantný gentleman s neodmysliteľným zeleným kufríkom, v ktorom si nosí prenosné laboratórium, je predchodcom dnešného žánru forenznej detektívky. Nadväzuje na vedeckú, „chemickú" stránku svojho predobrazu – slávneho Sherlocka Holmesa. R. Austin Freeman vo svojich detektívnych príbehoch kladie dôraz na perfektne prepracovanú technickú stránku zločinu a pri jeho vyšetrovaní na vedecké skúmanie materiálnych stôp. Kosti zavraždených obetí spievajú: Dr. Thorndyke hovorí, že každý predmet vie zaspievať svoju pieseň, ak pozorne nastražíme uši. Všetky experimenty a teórie, ktoré spisovateľ autor využil vo svojich detektívkach, ako vedec aj sám otestoval v laboratóriu. Na základe poznatkov špecializovaných vied Dr. Thorndyke s brilantnou logikou vyvodzuje svoje neotrasiteľné závery, vedúce k odhaleniu vraha. Richard Austin Freeman má významné miesto vo vývine detektívneho žánru: ako prvý ešte pred pátrom Knoxom sformuloval detektívne pravidlá fair play a vyskúšal si aj experiment tzv. príbehu obráteného naruby (inverted story). S prekladom jeho detektívneho románu prichádza k nášmu čitateľovi absolútna detektívna klasika.

V obľúbenom románe Raymonda Chandlera si pán Bowling kupuje noviny len preto, aby zistil, či sa v nich nepíše o vraždách, ktoré práve spáchal. No uprostred nemeckým letectvom neustále bombardovaného Londýna akoby záhadné úmrtia nikoho nezaujímali a stopy zanechané na mieste činu ostávajú bez povšimnutia. Pán William Bowling je vzdelaný, šarmantný a znudený sériový vrah, ktorý túži po pozornosti. Je pripravený pykať za svoje činy, ale kvôli celosvetovému konfliktu neustále uniká spravodlivosti. Koľko ďalších novín si bude musieť kúpiť, kým ho polícia konečne dolapí? Donald Landels Henderson (1905 - 1947) bol anglický herec, prozaik a autor divadelných aj rozhlasových hier. Počas druhej svetovej vojny pracoval pre BBC a v roku 1943 napísal temný psychologický thriller Pán Bowling si kupuje noviny. Vďaka neodolateľnému spôsobu, akým so zvláštne humorným, no zároveň desivým spôsobom vykreslil portrét sériového vraha, si vo vojnovej Británii vyslúžil mimoriadnu pozornosť čitateľov aj kritikov. Krátko pred svojou predčasnou smrťou spracoval román do podoby divadelnej hry a na základe tejto autorskej adaptácie vznikli o niekoľko rokov dva úspešné televízne filmy.

Slávny welšský prozaik Arthur Machen (1863 – 1947) vytvoril zbierku mrazivo tajomných poviedok, ktoré prepojil do brilantného neo-gotického románového celku s prekvapivou pointou. Dvojica zanietených milovníkov života a klasickej literatúry sa čoraz hlbšie zaplieta do vražedného sprisahania, ktorého temné chápadlá sa rozprestierajú nad zdanlivo pokojnými uličkami londýnskeho predmestia. Obaja priatelia netušia, že vďaka zdanlivo náhodne vypočutým bizarným príbehom sa stávajú súčasťou obludného plánu okultného podsvetia. Román Traja podvodníci (1895) patrí medzi Machenove najznámejšie a najrešpektovanejšie diela a ich autor je považovaný za jedného z najinšpiratívnejších tvorcov hororovej literatúry.

Sváko Ragan patril medzi vychýrených brezovských garbiarov, známych nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj schopnosťou ich úspešne predať. Sváko sa veľa nachodil po jarmokoch i trhoch v blízkom aj vzdialenejšom okolí Brezovej. Na svojich potulkách zažil množstvo veselých príhod a spravil nejeden vydarený, ale i menej vydarený gšeft". Sváko Ragan mal predlohu v reálnej postave Martinovi Lackovi, ktorý sa kvôli drahej liečbe svojich chorľavých detí vrhol na obchodovanie. To znamenalo veľa cestovania po jarmokoch a na jednom z nich vo Vrbovom upútal pozornosť spisovateľa Ela Šándora. Dielo, čarovne zachytávajúce tradície a zvyky ľudí z kopaničiarskeho prostredia, sa stalo predlohou pre legendárny trojdielny televízny film scenáristu a režiséra Martina Ťapáka z roku 1976 s nezabudnuteľným Jozefom Kronerom v hlavnej úlohe. Prvá časť výberu z autorovej rozsiahlej prozaickej tvorby v tejto knihe vychádza z trojzväzkového diela Sváko Ragan z Brezovej (1927, 1929, 1931) a druhú časť tvoria humoresky z kníh Figliari (1933) a Rozprávky z priečinka (1946).

Nem tudom elzárni: nem egyszerűen bennem van, hanem magam vagyok a ragyogás. - Tudom, mit szeretnél, cukorfalat. Gyere vissza, és megkaphatod. - Száját közelítette Andiéhoz, nyelvével addig simogatva annak felső ajkát, amíg az köddé nem foszlott. A szeme azonban kitartott, s Rose tekintetébe kapcsolódott. - Sabbatha hanti - danolta a kórus. - Lodsam hanti. Cahanna risone hanti. Andi visszajött, kimeredő, fájdalmas szeme köré megképződött az arc, melyet aztán a test is követett. Rose egy pillanatig látta karcsontjait és az ő ujjait szorító ujjakéit, majd ismét rájuk nőtt a hús. Rose újból megcsókolta. Andi még kínjai között is reagált, Rose pedig a fiatalabb nő torkába lehelte saját lényegét. Kell nekem ez a nő. És ami kell nekem, azt meg is kapom. Andi újra lenullázódóban volt, de Rose érezte, hogy küzd ellene, és felülkerekedik. A tüdejébe szívott, jajongó életerőből táplálékot merített, ahelyett hogy megpróbálta volna eltaszítani. Szuflát gyűjtött - most először. A ragyogás folytatásában a gonosz ismét visszatér közénk. A kisfiú, aki annak idején annyi rémséget élt át a Panoráma Szállóban, immár felnőttként, miután kigyógyult alkoholbetegségéből, egy New Hampshire-i hospice-házban dolgozik ápolóként, ahol a betegek Álom doktornak kezdik szólítani. Dan Torrance különleges képessége felnőttkorában is fontos szerephez jut. Régóta kísértő szellemek, az Igaz Kötés nevű baljós, vándorló kompánia és egy Abra nevű, még Danénél is erősebb ragyogással bíró kislány körül bonyolódik a lidérces, borzongató történet.

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. V roku 1922 sa nechala pokrstiť a neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Jej rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania a duchovného vedomia. Kniha Hrad duše sprístupňuje slovenskému čitateľovi celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. V publikovaných textoch porovnáva názory Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, pokúša sa vymedziť Husserlovu fenomenológiu voči iným filozofickým smerom, predkladá fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a podáva výklad Goetheho Fausta, či Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa potom venuje hlavnej oblasti svojho skúmania, problematike ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Hoci sú texty Edity Steinovej venované rozmanitým témam, spája ich úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a zároveň ho v mnohých aspektoch presahuje.

Strhujúci príbeh vášnivo zaľúbenej ochrnutej dievčiny a súcitného mladého poručíka z miestnej vojenskej posádky sa odohráva tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Stefan Zweig s neobyčajnou literárnou bravúrou analyzuje citovú krehkosť postihnutej dievčiny aj nerozhodnosť nezrelého dôstojníka, ktorý nenachádza dosť odvahy opätovať lásku nešťastnému človeku. Autor ako výnimočný rozprávač a psychológ otvoril vo svojom slávnom románe večné, ale často nezodpovedateľné otázky ľudských vzťahov, lásky, odvahy, viny i svedomia. Zároveň podáva farbisté svedectvo o mravných a spoločenských pomeroch panujúcich v Rakúsko-uhorskej monarchii v prvých rokoch 20. storočia. Netrpezlivosť srdca je jediné románové dielo slávneho viedenského rodáka Stefana Zweiga (1881 – 1942), ktoré vyšlo počas spisovateľovho života.

Román prvého poľského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Henryka Sienkiewicza (1846 – 1916) Na poli slávy vznikol v roku 1907 ako ďalšia z próz, v ktorých sa autor vracal do bohatých a slávnych dejín svojho národa. Dielo je romanticky ladeným príbehom lásky dvoch posledných potomkov slávnych poľských rodov. Dej knihy sa odohráva sa v prvej polovici roku 1683, na pozadí príprav poľskej šľachty, ktorá sa v čele s kráľom Janom III. Sobieskim chystá na vojnovú výpravu proti Turkom. Tá sa skončila rozhodujúcou porážkou protivníka pod bránami obliehanej Viedne a práve Poliaci mali v tomto boji rozhodujúci podiel na víťazstve. Románová freska je ďalšou vynikajúcou ukážkou autorovho literárneho majstrovstva a v slovenskom preklade vychádza po prvý raz.

Kľúč k temnote je výberom z neobyčajne rozsiahlej tvorby amerického umelca a prozaika Roberta W. Chambersa (1865 – 1933), ktorý sa preslávil najmä vďaka svojim neobyčajným poviedkam plným desivých nadprirodzených javov. Ako autor sa síce často venoval aj romantickej a historickej fikcii, no jeho strašidelné príbehy sa dodnes považujú za najoriginálnejšie a najzaujímavejšie príspevky do bohatej knižnice hororového žánru. Medzi jeho najslávnejšie diela patrí poviedková zbierka Kráľ v žltom (The King in Yellow, 1895), ktorá mala výrazný vplyv aj na jedného z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia H. P. Lovecrafta (1890 –1937).

V románe Peterburg ruského mladosymbolistu Andreja Belého (1880 – 1934) je vyrozprávaný príbeh mesta Peterburg a jeho obyvateľov v čase prvej ruskej revolúcie v rokoch 1905 – 1907. Peterburské ulice sa tu hemžia postavičkami a či tieňmi a siluetami ľudí, alebo len ich časťami – klobúkmi, nosmi a paličkami, splývajúcimi do sivej masy riadiacej sa inštinktmi. A v uzavretých priestoroch honosného domu sa zmietajú dvaja hlavní hrdinovia: Apolón Apolónovič a jeho syn Nikolaj Apolónovič. Vinou prevahy rozumu sa v nich zachovali len zvyšky citov, nenávisti a lásky, aj to skarikovaných v duchu autorovej skepsy. Otec, vysoký cársky úradník, ktorému sa syn odcudzil, ho neznáša kvôli jeho nečinnosti a syn otca nenávidí ideovo i telesne, chce ho zavraždiť. Na druhej strane je ľúbostný trojuholník, kde sa kvôli pokrivenej láske zmietajú všetci zúčastnení – Nikolaj Apolónovič, Sofia Petrovna aj oklamaný manžel... V tkanive rytmizovanej prózy s návratnými snami sa opakujú slová a vety, celé pasáže. Odrážajú utkvelé predstavy a posadnutosť románových postáv. Belyj prehlbuje baudelairovské videnie alegorizovaného veľkomesta, jeho románový Peterburg založený na geometrii priestoru predstavuje jedinečný svet, inú umeleckú realitu. Vytvoril ju pomocou experimentálnych, novátorských postupov, ktorými symbolizmus prekonal, „presiakol" avantgardnými prvkami. Toto vrcholné dielo spisovateľa predstavuje jeden z dôležitých inšpiračných zdrojov ruskej i svetovej literatúry. Román Peterburg Andreja Belého je v novom slovenskom vydaní opatrený doslovom a kalendáriom života a tvorby spisovateľa, ako aj textovými vysvetlivkami určenými pre čitateľovu orientáciu.

Bohabojnú komunitu pokojného katedrálneho mestečka Beomister mimoriadne rozruší zákerná vražda neznámeho tuláka. Všetci obyvatelia zápalisto diskutujú o brutálnom čine, ktorého motív nikto nechápe. Polícia bezradne tápe a vynárajú sa najrozličnejšie teórie o možnom páchateľovi. Zákerný kaplán Michael Calgrim dokonca podozrieva svojho nadriadeného, láskavého biskupa Gabriela Pendlea. Typickú malomestskú spoločnosť viktoriánskeho Anglicka zachvacuje čoraz dusivejšie poznanie, že zločin sa zrejme nikdy nepodarí vyriešiť. Čoskoro sa však v Beomisteri objaví súkromný vyšetrovateľ Ben Baltic, ktorý sám seba označuje za náboženského detektíva. Podarí sa tomuto bývalému kresťanskému misionárovi očistiť biskupovo meno a odhaliť skutočného vraha? Fergus Hume (1859 – 1932) bol nesmierne plodný anglický prozaik tajomných príbehov s kriminálnou zápletkou, ktorý nadviazal na tvorbu priekopníka detektívneho žánru, francúzskeho spisovateľa Émile Gaboriaua (1832 – 1873). Fergus Hume patril vo viktoriánskom Anglicku medzi najpredávanejších autorov a svojím dielom inšpiroval sira Arthura Conana Doyla (1859 – 1930) k vytvoreniu najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa.

Spoločné vytváranie zmeny napísal Jon Frederickson ako pomôcku pre terapeutov pri práci so „zaseknutými“ pacientmi (ktorí kladú odpor pri terapeutickom procese), aby zanechali svoj odpor a sebazničujúce správanie a spoločne a ochotne vytvárali vzťah, ktorý im umožní zmenu. Spoločné vytváranie zmeny obsahuje aj klinické ukážky vyňaté so sedení, ktoré ilustrujú stovky terapeutických slepých uličiek, ukazuje, ako porozumieť pacientom a ako efektívne intervenovať. Kniha poskytuje jasné systematické kroky pri diagnostikovaní potrieb pacientov a intervenovaní pri vytváraní efektívneho vzťahu umožňujúceho zmenu. Spoločné vytváranie zmeny predstavuje integratívnu teóriu, ktorá využíva prvky behaviorálnej terapie, kognitívnej terapie, terapie zameranej na emócie, psychoanalýzy a všímavosti (mindfulness). Táto empiricky potvrdená liečba je efektívna pri širokom okruhu pacientov.

V Bazileji narodený a prevažne po francúzsky píšuci Frithjof Schuon (1907 – 1998) patrí spolu s Francúzom Reném Guénonom, Švajčiarom Titom Burckhardtom a britsko-cejlónskym historikom umenia Anandom Coomaraswamym k hlavným predstaviteľom myšlienkového prúdu nazývaného perennializmus. Je autorom takmer tridsiatich kníh, v ktorých sa zaoberal náboženským fenoménom, metafyzikou, spiritualitou a umením. Bol súfijským šejkom, ale aj básnikom a maliarom. Podľa profesora washingtonskej univerzity S. H. Nasra bol Schuon zároveň „metafyzikom, teológom, filozofom a logikom (...) zaoberajúcim sa komparatívnym štúdiom náboženstiev (...) a vedou o spoločnosti a o človeku, interpretom tradičného umenia a civilizácií, duchovným vodcom a kritikom moderného sveta (...) v jeho praktických aspektoch (...) a filozofických a vedeckých rozmeroch“. Kniha O transcendentnej jednote náboženstiev z roku 1948 je prvým významným Schuonovým dielom, vďaka ktorému okamžite vošiel do povedomia záujemcov o štúdium duchovných tradícií. Predstavuje v nej dva základné princípy svojej perspektívy: univerzálnosť a vnútornú neohraničenosť božského Princípu, transcendujúceho každý pojmový výraz, a ekonómiu náboženských zjavení v ich rozdielnosti, komplementárnosti a čiastkovosti. Tento prístup prekonáva náboženský exkluzivizmus, ktorý je však zároveň odôvodnený ako dočasne legitímny. Na rozdiel od prístupu autorov, ktorí zmiešavajú prvky rôznorodého pôvodu, aby mohli vytvoriť viac či menej nesúrodý synkretizmus a údajné „univerzálne náboženstvo“, Schuon vychádza z metafyzických právd, aby osvetlil podstatnú jednotu, skrývajúcu sa za zdanlivou protikladnosťou rôznych ortodoxných učení. Poznanie, ktoré podľa neho umožňuje rozpoznať túto jednotu, nevyžaduje odmietnutie odlišnosti medzi rôznymi tradičnými učeniami, ale je naopak jediným platným prostriedkom na vysvetlenie ich rozdielov a na ich začlenenie do skutočnej syntézy, ktorá dokáže uchrániť ich originálnosť. Dielo Frithjofa Schuona sa slovenskému čitateľovi predstavuje po prvý raz. Súčasťou prekladu knihy je aj preklad štúdie o Schuonovom živote a diele od J.-B. Aymarda. Preklad: Andrej Záthurecký Grafická úprava: Martin Vrabec

Súmračná krajina je v mnohom podobná tej našej, no dá sa do nej vstúpiť len v snoch. Žijú v nej bohabojní a mierumilovní ľudia, ktorí však z času na čas podľahnú márnomyseľnosti a hriechu. Vďaka ôsmim fantazijným poviedkam z pera slávneho írskeho dramatika a spisovateľa Brama Stokera (1847 – 1912) ju teraz môžeme navštíviť aj my a spoznať nástrahy, ktorým musia obyvatelia tejto nezvyčajnej krajiny čeliť. Ako všetky dobré rozprávky majú aj tieto príbehy mravoučný charakter, no autor ikonického románu Dracula ich navyše zaplnil množstvom hrôzostrašných situácií a krvilačných bytostí. Nie je v nich teda núdza o roztrieštené lebky, potoky krvi, hnijúce mŕtvoly, či zlovoľných duchov, neľútostných obrov, zákerné obludy i dobrotivých strážnych anjelov. Rozprávková zbierka Súmrak dňa (Under the Sunset) vyšla po prvý raz v roku 1881. Niektoré z poviedok sa už predtým objavili v literárnom časopise pre dospievajúcu mládež The Boy's Own Paper, ale pre knižné vydanie boli čiastočne upravené a zjemnené. Slovenský preklad vychádza z pôvodných verzií, ktoré majú oveľa hororovejší charakter a niektorí viktoriánski literárni kritici ich dokonca označili za nevhodné pre deti. „Necenzurovaný“ text, ktorý je doslova prešpikovaný množstvom fantazijných a nonsensových prvkov, nám tak umožňuje vnímať autora najslávnejšieho „upírskeho“ románu aj ako spoluzakladateľa žánru fantasy.