Európa strana 18 z 43

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.„Neraz vidíme, aké množstvo ľudí sa neúnavne ženie od rána do večera, pracujú ako mravce, len aby ešte zväčšili bohatstvo, ktoré už majú. Okrem úzkeho okruhu prostriedkov, ktoré im na to slúžia, nepoznajú nič iné; ich duch je prázdny, a preto necitlivý na všetko ostatné. Najvyššie pôžitky, pôžitky duchovné, sú im neprístupné. Márne sa usilujú nahradiť ich tým, že si občas dovolia prchavé, zmyslové rozkoše, ktoré si nevyžadujú veľa času, ale zato stoja veľa peňazí. Ak im šťastie bude priať, na konci života ako výsledok budú mať skutočne veľkú hromadu peňazí, ktorú potom zanechajú potomkom, aby ju rozmnožili alebo premrhali. Takýto život, aj keď sa žije s vážnou a dôležitou tvárou, je práve taký hlúpy, ako život mnohých iných, ktorých symbolom je šašovská čiapka." Arthur Schopenhauer

Po skončení Veľkej vojny a odchode do civilu prijme mladý armádny lekár Rhodes ponuku pracovať u svojrázneho psychológa doktora Tavernera. Ten vedie ústav pre duševne postihnutých a svojich pacientov odmieta liečiť bežnými metódami. V jeho sanatóriu nie je miesto pre obvyklé elektrošoky a nepozdáva sa mu ani nástup modernej psychoanalýzy. Obvyklé mentálne poruchy prenecháva konzervatívnejším kolegom. On sa totiž musí vysporiadať s astrálnym prevteľovaním, duševným vampirizmom, reinkarnáciou, zákernými mentálnymi útokmi a nezriedka čeliť bytostiam z iného sveta. Vďaka ezoterickému tréningu a hlbokým znalostiam okultizmu je však pripravený aj na tie najzáhadnejšie problémy svojich klientov. Dvojica nekonvenčných psychológov pátra v temných zákutiach ľudskej mysle a rieši neobyčajne záhadné prípady.Dion Fortune, vlastným menom Violet Mary Firth (1890 – 1946), bola slávna britská okultistka a spisovateľka. Pseudonym si zvolila podľa rodinného kréda Deo, non fortuna (Boh, nie šťastena). Už v mladosti vstúpila do Hermetického rádu Zlatého úsvitu, ktorého slávnymi členmi boli aj sir Arthur C. Doyle, Bram Stoker, Gustav Meyrink, Aleister Crowley, či Arthur Machen. Je autorkou viacerých teozofických, psychologických i prozaických kníh a jej životný mentor – írsky okultista Theodor Moriarty – sa stal vzorom pre postavu doktora Tavernera, ktorého „fiktívne" príbehy po prvý raz vyšli roku 1922.„Možno by sme sa mali zamyslieť, prečo niekto potrebuje, aby sa príbehy z nasledujúcich strán dostali medzi ľudí, ak nejde o nemalý honorár, ktorý zvyčajne pripadá spisovateľom hasiacim smäd bežných ľudí po strašidelných historkách. Chcela by som však svojich čitateľov uistiť, že za zrodom knihy boli peniaze. Bola som jednou z prvých študentiek psychoanalýzy v Anglicku a práve počas štúdia som si uvedomila, že držím v rukách viacero nití, no strácali sa v temnote okolo malého kruhu svetla, ktoré vrhala exaktná veda. Vydala som sa za niťami von do Neznáma, kde som v tej temnote nadobudla nové zážitky a narazila na prípady, ktoré som prerozprávala ako fikciu na nasledujúcich stranách. Nesnažím sa naznačovať, že všetky opísané udalosti sú do posledného písmena pravdivé, lebo to tak nie je. Platí však, že v knihe nie je príbeh, ktorý by bol obyčajným výplodom fantázie. Znamená to, že ani jeden obraz nie je skutočnou fotografiou, ani abstraktnou skicou. Dali by sa označiť za mozaiku vytvorenú z nespočetného množstva vystrihnutých a nanovo poskladaných momentiek zo skutočných udalostí. Ako celok majú ďaleko od ľubovoľného výplodu fantázie a predstavujú dôkladnú psychologickú štúdiu prenikajúcu do hĺbky podvedomia." Dion Fortune

Fantasticko-exotický román slávneho majstra hororov známeho ako „poľský Edgar Allan Poe“Stefan Grabiński je dodnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky (weird fiction). Až po svojej smrti (podľahol tuberkulóze takmer zabudnutý a osamotený) sa stal kultovým žánrovým autorom, známym i za hranicami svojej vlasti – výbery z jeho próz vyšli v Nemecku i USA, kde mu okamžite dali prídomok „poľský Poe". Bol predovšetkým majstrom fantasticko-psychologickej poviedky s temnou gradujúcou atmosférou a ostrou, no nejednoznačnou pointou: vydal napríklad poviedkové zbierky Démon pohybu (1919), Šialený pútnik (1920), Desivý príbeh (1922), Kniha ohňa (1922). Je tiež autorom temných okultistických románov Salamander (1924), Tieň Bafometa (1926) a Kláštor a more (1928).Jeho posledným románom bol Ostrov Itongo (časopisecky 1930 – 1931, knižne 1936). Podľa vlastných Grabińského slov je témou tohto diela boj hrdinu s predurčením a jeho porážka – boj o to ťažší, že proti hrdinovi stoja sily zásvetia, ktoré si ho vybrali za vykonávateľa svojich temných zámerov.Všetko sa začína jednej desivej noci v strašidelnom dome pri križovatke zabudnutých ciest. Zo šerosvitu interiérov starých domov a špiritistických seáns uteká hlavný hrdina Gniewosz na zaoceánsku loď: do okultného románu nečakane zavanie morský vietor exotiky južných morí v štýle próz Roberta L. Stevensona. Grabiński napája okultný román zo žriedla tej najlepšej tradície dobrodružných príbehov – sám svoj výtvor označil za fantasticko-exotický román. Ostrov Itongo, na ktorom hrdina stroskotá, je obývaný záhadnými domorodcami s ich čudesnými poverami a vierou v duchov. Tajomný ostrov však nepôsobí ako celkom z tohto sveta... Kto vlastne v skutočnosti ovláda dianie na ostrove? Podarí sa Gniewoszovi uniknúť? Stane sa jeho porážka zároveň jeho víťazstvom?Prvé slovenské vydanie.

Prvé slovenské vydanie rozsiahleho románu významného ruského symbolistuRomán Strieborný holub rozpráva príbeh mladého ruského intelektuála, básnika a filológa Petra Dariaľského. Stojí pred dvomi životnými cestami, ktoré v autorovej predstave odrážajú odveké vajatanie Ruska medzi Západom a Východom. Získa lásku krásnej grófskej dievčina Kati, zasnúbi sa s ňou, a tak sa mu už črtá cesta žiarivej budúcnosti, naplnenej prepychom, európskou vzdelanosťou a kultúrou. Stane sa však niečo nečakané – Peter, obdivovateľ ľudu, ľudového života, prostonárodnej reči, vidiaci v pravoslávnej nábožnosti odkaz Byzancie a starovekej antiky, podľahne zvádzaniu primitívnej, živočíšnej dedinskej ženy Matriony. Netuší, že je členkou sekty holubov a nezvádza ho náhodou. Takto nevdojak vykročí po svojej druhej, osudnej ceste. Vôkol neho sa začne sťahovať sieť, ktorú mu sektári nastražili. Roztočenie neviditeľných koliesok ženie hrdinu do bezvýchodiskovej situácie, ktorá sa prehlbuje jeho neuvedomelosťou a naivitou.Symbolistický básnik a prozaik, ale aj ideológ a teoretik, predstaviteľ ruskej moderny Andrej Belyj (1880 – 1934) sa vlastným menom volal Boris Nikolajevič Bugajev. Do literatúry vstúpil v prvých rokoch 20. storočia ako autor štyroch experimentálnych symfónií, lyrických prozaických útvarov vytvorených na hudobnom princípe. Neskôr sa stal románopiscom a patril k tým, ktorí v svetovom meradle obrodzovali románový žáner. Zarovno so spisovateľmi ako James Joyce, Marcel Proust či Virginia Woolfová svojimi modernistickými dielami otváral brány k najväčším výdobytkom svetovej umeleckej prózy. Spomedzi jeho románov sa najviac cenia Strieborný holub (1909) a Peterburg (1911 – po 1913/14). Kým v Peterburgu umelecky spracoval tému západnej, európskej podstaty Ruska, jeho chladného, racionálneho prvopočiatku, ktorý podľa neho ubíja národnú mentalitu a odcudzuje ju samu sebe, v Striebornom holubovi sa zameral na iracionálnu živelnosť a temnosť, prichádzajúcu v autorových predstavách z Východu...

Sir Arthur Conan Doyle (1859 – 1930) – tvorca najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa je dodnes jedným z najčítanejších a najprekladanejších britských spisovateľov. V tajomnom príbehu z roku 1889 naplno odhaľuje svoju hlbokú fascináciu špiritizmom a paranormálnymi javmi, charakteristickú pre epochu fin de siecle.Prečo sa veterán britskej armády generál Heatherstone utiahol do sídla Coomber Hall na opustenom škótskom pobreží? Aká temná a hrozná udalosť z minulosti ho núti ukrývať sa pred svetom? Ako s ňou súvisí zlovestné meno Ghúlab Šach, nesúce stopu neblahej minulosti kolonizovanej Indie?Román Cloomberská záhada patrí medzi veľké mysteriózne diela viktoriánskej literatúry a jeho autor je neuveriteľne zručný v navodzovaní tej pravej gotickej atmosféry. Blikot olejovej lampy, čo vrhá neisté svetlo na vyrezávaný dubový obklad a odráža neuveriteľné tiene, desivá biela tvár vystupujúca z prítmia, chladná striebristá žiara mesiaca medzi potrhanými oblakmi, v ktorej sa kúpe nočná krajina, obrovská tmavá masa budovy týčiaca sa ako sarkofág... Ak ste si doteraz mysleli, že vás nemôže vystrašiť obyčajné cinknutie, majster dedukcie a desu sir Arthur Conan Doyle vám dokáže, že sa fatálne mýlite...Doslov: Tomáš Horváth.

Najtemnejší prípad forenzného detektíva Dr. ThorndykaRichard Austin Freeman (1862 – 1943), podobne ako jeho slávny spisovateľský predchodca sir Arthur Conan Doyle, bol pôvodným povolaním lekár. Svoje medicínske poznatky a metódy práce dokázal dobre zužitkovať aj vo svojej literárnej tvorbe: stal sa duchovným otcom literárnej postavy prvého vedeckého detektíva, súdneho lekára Dr. Thorndyka, predobrazu dnešných forenzných vyšetrovateľov. Ešte aj dnes dýchajú jeho pátrania čarom a milou patinou zaprášeného chemického laboratória s Bunsenovým horákom.Dr. John Thorndyke – impozantný gentleman s neodmysliteľným zeleným kufríkom, v ktorom si nosí prenosné laboratórium, je predchodcom dnešného žánru forenznej detektívky. Nadväzuje na vedeckú, „chemickú" stránku svojho predobrazu – slávneho Sherlocka Holmesa. R. Austin Freeman vo svojich detektívnych príbehoch kladie dôraz na perfektne prepracovanú technickú stránku zločinu a pri jeho vyšetrovaní na vedecké skúmanie materiálnych stôp. Kosti zavraždených obetí spievajú: Dr. Thorndyke hovorí, že každý predmet vie zaspievať svoju pieseň, ak pozorne nastražíme uši. Všetky experimenty a teórie, ktoré spisovateľ autor využil vo svojich detektívkach, ako vedec aj sám otestoval v laboratóriu. Na základe poznatkov špecializovaných vied Dr. Thorndyke s brilantnou logikou vyvodzuje svoje neotrasiteľné závery, vedúce k odhaleniu vraha.Richard Austin Freeman má významné miesto vo vývine detektívneho žánru: ako prvý ešte pred pátrom Knoxom sformuloval detektívne pravidlá fair play a vyskúšal si aj experiment tzv. príbehu obráteného naruby (inverted story). S prekladom jeho detektívneho románu prichádza k nášmu čitateľovi absolútna detektívna klasika.Doslov: Tomáš Horváth.

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka, rehoľníčka a obeť holokaustu začala svoje autobiografické poznámky písať po nástupe nacizmu k moci a začiatku prenasledovania židovského obyvateľstva. Vo svojom nedokončenom diele sa vracia do rokov detstva a mladosti vykreslených na pozadí každodenného života jednej židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia. Prináša spomienky na svoje študentské roky vo Vroclave (1911 – 1913), Göttingene (1913 – 1915), pôsobenie v sanitárnej službe v poľnej nemocnici v Hraniciach na Morave (apríl – september 1915), štúdium fenomenológie a filozofické prostredie okolo zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, až po ukončenie štúdia (1915), zloženie doktorskej skúšky (1916) a nástup do funkcie Husserlovej asistentky vo Freiburgu. Pútavý text, v ktorom opisuje rodinné vzťahy, zážitky v školskom prostredí, skúsenosti, priateľstvá, nádeje aj sklamania a tiež vášnivú oddanosť štúdiu a hľadaniu pravdy, umožňuje hlbšie poznať jej osobný, rodinný i vedecký život a zároveň vystupuje ako svedectvo o ľudských a osobných kvalitách tejto neobyčajnej ženy ako aj epochy, v ktorej sa formovali jej budúce postoje a názory na človeka a jeho miesto vo svete.

Kríza stredného veku je sviňa. Stáročia doháňa mužov k nie práve najracionálnejšiemu konaniuZbierka troch cestopisov veľmi pôvabne, s osobitým humorom a sebairóniou, vykresľuje k čomu tento kríza stredného veku dohnala poviedkového hrdinu Juraja a jeho najbližších kamarátov. Každá poviedka opisuje jednu plavbu na klasickej námornej plachetnici, plnú reálnych i virtuálnych dobrodružstiev. A keďže ochota konať a schopnosť fantazírovať je u mužov v tomto nebezpečnom období preveľká, hranica medzi reálnymi a virtuálnymi dobrodružstvami je niekedy len veľmi ťažko postrehnuteľná.Knižka určite poteší všetkých milovníkov námorného plachtenia, rozjímania o zmysle života a politicky nekorektného humoru.

Slávny welšský prozaik Arthur Machen (1863 – 1947) vytvoril zbierku mrazivo tajomných poviedok, ktoré prepojil do brilantného neo-gotického románového celku s prekvapivou pointou. Dvojica zanietených milovníkov života a klasickej literatúry sa čoraz hlbšie zaplieta do vražedného sprisahania, ktorého temné chápadlá sa rozprestierajú nad zdanlivo pokojnými uličkami londýnskeho predmestia. Obaja priatelia netušia, že vďaka zdanlivo náhodne vypočutým bizarným príbehom sa stávajú súčasťou obludného plánu okultného podsvetia.Román Traja podvodníci (1895) patrí medzi Machenove najznámejšie a najrešpektovanejšie diela a ich autor je považovaný za jedného z najinšpiratívnejších tvorcov hororovej literatúry.Doslov: Michal Havran.

V obľúbenom románe Raymonda Chandlera si pán Bowling kupuje noviny len preto, aby zistil, či sa v nich nepíše o vraždách, ktoré práve spáchal. No uprostred nemeckým letectvom neustále bombardovaného Londýna akoby záhadné úmrtia nikoho nezaujímali a stopy zanechané na mieste činu ostávajú bez povšimnutia. Pán William Bowling je vzdelaný, šarmantný a znudený sériový vrah, ktorý túži po pozornosti. Je pripravený pykať za svoje činy, ale kvôli celosvetovému konfliktu neustále uniká spravodlivosti. Koľko ďalších novín si bude musieť kúpiť, kým ho polícia konečne dolapí?Donald Landels Henderson (1905 – 1947) bol anglický herec, prozaik a autor divadelných aj rozhlasových hier. Počas druhej svetovej vojny pracoval pre BBC a v roku 1943 napísal temný psychologický thriller Pán Bowling si kupuje noviny. Vďaka neodolateľnému spôsobu, akým so zvláštne humorným, no zároveň desivým spôsobom vykreslil portrét sériového vraha, si vo vojnovej Británii vyslúžil mimoriadnu pozornosť čitateľov aj kritikov. Krátko pred svojou predčasnou smrťou spracoval román do podoby divadelnej hry a na základe tejto autorskej adaptácie vznikli o niekoľko rokov dva úspešné televízne filmy.

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. V roku 1922 sa nechala pokrstiť a neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Jej rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania a duchovného vedomia. Kniha Hrad duše sprístupňuje slovenskému čitateľovi celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. V publikovaných textoch porovnáva názory Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, pokúša sa vymedziť Husserlovu fenomenológiu voči iným filozofickým smerom, predkladá fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a podáva výklad Goetheho Fausta, či Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa potom venuje hlavnej oblasti svojho skúmania, problematike ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Hoci sú texty Edity Steinovej venované rozmanitým témam, spája ich úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a zároveň ho v mnohých aspektoch presahuje.

Prvé slovenské vydanie slávneho románu nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.Román prvého poľského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Henryka Sienkiewicza (1846 – 1916) Na poli slávy vznikol v roku 1907 ako ďalšia z próz, v ktorých sa autor vracal do bohatých a slávnych dejín svojho národa. Dielo je romanticky ladeným príbehom lásky dvoch posledných potomkov slávnych poľských rodov. Dej knihy sa odohráva sa v prvej polovici roku 1683, na pozadí príprav poľskej šľachty, ktorá sa v čele s kráľom Janom III. Sobieskim chystá na vojnovú výpravu proti Turkom. Tá sa skončila rozhodujúcou porážkou protivníka pod bránami obliehanej Viedne a práve Poliaci mali v tomto boji rozhodujúci podiel na víťazstve. Románová freska je ďalšou vynikajúcou ukážkou autorovho literárneho majstrovstva a v slovenskom preklade vychádza po prvý raz.

Kľúč k temnote je výberom z neobyčajne rozsiahlej tvorby amerického umelca a prozaika Roberta W. Chambersa (1865 – 1933), ktorý sa preslávil najmä vďaka svojim neobyčajným poviedkam plným desivých nadprirodzených javov. Ako autor sa síce často venoval aj romantickej a historickej fikcii, no jeho strašidelné príbehy sa dodnes považujú za najoriginálnejšie a najzaujímavejšie príspevky do bohatej knižnice hororového žánru. Medzi jeho najslávnejšie diela patrí poviedková zbierka Kráľ v žltom (The King in Yellow, 1895), ktorá mala výrazný vplyv aj na jedného z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia H. P. Lovecrafta (1890 –1937).

V románe Peterburg ruského mladosymbolistu Andreja Belého (1880 – 1934) je vyrozprávaný príbeh mesta Peterburg a jeho obyvateľov v čase prvej ruskej revolúcie v rokoch 1905 – 1907. Peterburské ulice sa tu hemžia postavičkami a či tieňmi a siluetami ľudí, alebo len ich časťami – klobúkmi, nosmi a paličkami, splývajúcimi do sivej masy riadiacej sa inštinktmi. A v uzavretých priestoroch honosného domu sa zmietajú dvaja hlavní hrdinovia: Apolón Apolónovič a jeho syn Nikolaj Apolónovič. Vinou prevahy rozumu sa v nich zachovali len zvyšky citov, nenávisti a lásky, aj to skarikovaných v duchu autorovej skepsy. Otec, vysoký cársky úradník, ktorému sa syn odcudzil, ho neznáša kvôli jeho nečinnosti a syn otca nenávidí ideovo i telesne, chce ho zavraždiť. Na druhej strane je ľúbostný trojuholník, kde sa kvôli pokrivenej láske zmietajú všetci zúčastnení – Nikolaj Apolónovič, Sofia Petrovna aj oklamaný manžel... V tkanive rytmizovanej prózy s návratnými snami sa opakujú slová a vety, celé pasáže. Odrážajú utkvelé predstavy a posadnutosť románových postáv. Belyj prehlbuje baudelairovské videnie alegorizovaného veľkomesta, jeho románový Peterburg založený na geometrii priestoru predstavuje jedinečný svet, inú umeleckú realitu. Vytvoril ju pomocou experimentálnych, novátorských postupov, ktorými symbolizmus prekonal, „presiakol" avantgardnými prvkami. Toto vrcholné dielo spisovateľa predstavuje jeden z dôležitých inšpiračných zdrojov ruskej i svetovej literatúry. Román Peterburg Andreja Belého je v novom slovenskom vydaní opatrený doslovom a kalendáriom života a tvorby spisovateľa, ako aj textovými vysvetlivkami určenými pre čitateľovu orientáciu.

Popri Frankensteinovi a Draculovi tretí pilier svetovej hororovej literatúry. Román anglického spisovateľa Geralda Bissa (1876 – 1922) Kliatba vlkolaka je stavebným kameňom hororového subžánru s témou lykantropie a pre čitateľov v anglosaskom svete je čímsi ako „vlkolačou bibliou“. Mesiac v splne môže v niekom spúšťať romantické chvenie v hrudi, či potrebu písať zádumčivé verše, no ľudia so záľubou v temných príbehoch spozornejú. Najmä ak voskový mesačný svit začne prepožičiavať okolitému svetu mŕtvolný nádych... a do toho sa ešte nebodaj ozve zavýjanie odporných chlpatých beštií. Vtedy nastáva nebezpečný čas a poučený človek vie, že bez striebornej munície neradno vystrčiť z dverí čo i len prst – romantika by sa ľahko mohla zvrhnúť na krvavé orgie...

Nové vydanie legendárneho slovenského románu.Román Ako chutí moc je nielen brilantná analýza mravného rozkladu straníckeho a štátneho funkcionára v ťaživých päťdesiatych rokoch, môže slúžiť aj ako obraz neostalinského temna normalizácie, ale súčasný čitateľ v ňom zrejme nájde aj mnoho paralel so súčasnosťou. „Zakazovaný, povesťami opradený, škandalizovaný – všetky tieto prívlastky možno s plnou platnosťou použiť o románe popredného slovenského publicistu, ktorý takýmto spôsobom predkladá svoju umeleckú polemiku na odvekú tému – zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne." Tieto slová sprevádzali prvé slovenské vydanie dnes už legendárneho diela Ako chutí moc.