Európa strana 17 z 43

Zbierka detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel priveľa vyšla po prvý raz v roku 1922 a ide zrejme o najtemnejšie a najcynickejšie dielo slávneho britského prozaika, novinára, esejistu, historika a teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Hrdinom mimoriadnych príbehov je Horne Fischer, ktorý vďaka svojej bystrej mysli a vynikajúcim deduktívnym schopnostiam dokáže vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie kriminálne prípady. Spolu so začínajúcim novinárom Haroldom Marchom sa však pohybuje vo vyšších kruhoch britskej spoločnosti a výsledky svojho vyšetrovania musí podriadiť spoločenským a politickým záujmom krajiny. Problémom totiž nie je odhalenie páchateľa, ale či je vôbec vhodné postaviť ho pred súd. Horne Fisher je totiž spriaznený s takmer všetkými významnými aristokratmi aj vplyvnými politikmi krajiny a dobre preto pozná zákulisné zlozvyky ostrovného kráľovstva. Jednoducho vie priveľa, aby sa mohol rozhodovať len podľa litery zákona a svojich morálnych zásad.

Frans Kellendonk (1951 – 1990) bol excentrický autor, ktorého hviezda zažiarila síce len nakrátko, no jeho prózy Bouwval (Pád budovy, 1977), De nietsnut (Daromník, 1979) a predovšetkým nekonvenčný majstrovský rodinný román Mystiek lichaam (Mystické telo, 1987), preložený do taliančiny a francúzštiny, dnes už patria ku klasickým dielam nizozemskej literatúry druhej polovice 20. storočia. Popri vlastnom diele, literárnej kritike a esejistike bol Kellendonk aj významným prekladateľom z angličtiny (prekladal o. i. Rudyarda Kiplinga, Johna Fowlesa, Henryho Jamesa, Laurenca Sterna, Thomasa de Quinceyho, Emily Brontëovú i eseje Josifa Brodského). Jeho dielo sa popri búraní spoločenských i sexuálnych tabu vyznačuje uhrančivým, do dokonalosti vybrúseným štýlom, ale aj – humorom. Autorov krátky, no nadmieru intenzívny život ukončila choroba AIDS.

Vynikajúci psychologický román Podnájom pre vraha (1913) je považovaný za najlepšie literárne spracovanie príbehu Jacka Rozparovača. Klaustrofobický thriller plný hrôzy a napätia bol niekoľkokrát sfilmovaný a v roku 1927 sa stal predlohou pre prvé divácky úspešné režijné dielo Alfreda Hitchcocka The Lodger. V hmlou zahalených nočných uliciach Londýna už niekoľko týždňov dochádza s beštiálnym vraždám, ku ktorým sa hlási tajomný páchateľ známy pod prezývkou Pomstiteľ. Starnúci manželský pár Buntingovcov však v tom čase trápi niečo iné. Po dlhých rokoch strávených v službách majetných rodín sa im na staré kolená prestalo dariť a zúfalo preto potrebujú aspoň aký-taký finančný príjem. Jedného večera sa na ich prahu objaví záhadný muž a hľadá izbu na prenájom. Pán Sleuth platí viac než slušne a pôsobí dojmom síce svojrázneho, no neškodného džentlmena, ale keď sa miesta činu sériového vraha začnú objavovať čoraz bližšie k ich domovu, pani Buntingová sa rozhodne venovať väčšiu pozornosť zvláštnym experimentom svojho hosťa a jeho neobvyklým nočným vychádzkam. Anglická prozaička a dramaturgička Marie Adelaide Lowndes, rodená Belloc (1868 – 1947) sa preslávila najmä prózami o záhadných a často nevyriešených násilných zločinoch. Svoje najslávnejšie dielo napísala dvadsaťpäť rokov po sérii vrážd prostitútok v londýnskej štvrti Whitechapel, ktoré sú pripisované Jackovi Rozparovačovi.

Kniha Proti... je výberom na Slovensku doteraz nepublikovaných poviedok, esejí a publicistických článkov, ktoré spája obraz L. N. Tolstého (1828 – 1910) – literárneho génia, ktorý celý svoj život zasvätil hľadaniu pravdy, ľudskosti, boju proti všetkým možným formám násilia (štát, cirkev...) páchaným na ľudskej bytosti a príčinám biedy, duchovnej degradácie, neslobody a mravného úpadku a neúnavnej snahe prebudiť v ľuďoch spiace svedomie, lebo veril, že neustála komunikácia so svedomím, úprimná spoveď, sebaanalýza a ustavičné sebazdokonaľovanie sa môžu stať základom novej viery a začiatkom cesty k Božiemu kráľovstvu na zemi.

Keď 15. apríla 1942 zomrel v Ženeve Robert Musil, len malý okruh jeho priateľov a súčasníkov vedel, koho stráca rakúska a nemecká literatúra. Patril medzi nich Thomas Mann, ktorý už dávnejšie predpovedal jeho dielu veľkú budúcnosť (bola to predpoveď mannovsky veľkorysá, pretože Musil nemal veľa pochopenia pre úsilia úspešnejšieho spisovateľa), Hermann Broch, ktorý autora monumentálneho románu Muž bez vlastností považoval za „absolútneho epika" aj Arnold Zweig, ktorý v ňom videl „kvintesenciu toho najlepšieho, čo rakúska literatúra má". Dnes jeho dielo vydávajú na celom svete a právom zaujal miesto medzi modernými klasikmi rakúskej, ale aj svetovej literatúry.Kniha Tri ženy je zbierka noviel, v ktorých sa autor sústreďuje na zobrazenie vzťahu muža a ženy, na ich vzájomný citový život i na individuálny prístup každého z partnerov. Hoci milenci prežívajú spoločné chvíle, sú si neprekonateľne cudzí a práve toto napätie využíva autor na psychologické priblíženie ich konania. Hrdinovia príbehov Roberta Musila podstupujú morálnu skúšku, ktorá hlboko zasiahne do ich životov.

Tridsať rokov po smrti veľkého náčelníka Apačov Winnetoua sa jeho pokrvný brat Old Shatterhand naposledy vydáva na Divoký západ, aby sa znovu stretol s dávnymi priateľmi i odvekými protivníkmi. Legendárny zálesák musí opäť čeliť mnohým nástrahám, ktoré je schopný zdolať iba vďaka povestnej šikovnosti a odvahe.Winnetou IV. vznikol roku 1909 a je posledným veľkým prozaickým dielom slávneho nemeckého autora dobrodružných románov. Súdnymi spormi aj novinárskymi útokmi vyčerpaný spisovateľ vytvoril výrazne zidealizovanú „správu" o niekoľkotýždňovej ceste do Severnej Ameriky, ktorú podnikol v sprievode svojej druhej manželky Kláry na jeseň roku 1908. Naposledy vkĺzol do kože svojho presláveného literárneho Ja. Opäť sa z neho stal neohrozený hrdina, ktorý aj napriek vyššiemu veku naďalej disponuje všetkými zázračnými superschopnosťami. Karl May však tento príbeh nechápe ako dobrodružné čítanie, ale je pre neho skôr príležitosťou rozvinúť pred čitateľmi svoju životnú filozofiu, pripomenúť im staršie prózy a zároveň im dať návod ako ich nanovo čítať.Kniha vychádza v preklade z pôvodného autorského textu, ktorý vyšiel roku 1910 vo Freiburgu.Doslov: Martin Plch.

Príbehy slávneho „krotiteľa duchov" sa datujú do edwardiánskeho obdobia a je v nich cítiť ozvenu dobrodružstiev Sherlocka Holmesa. Aylmer Vance a jeho spoločník Dexter pristupujú k svetu nadprirodzeného s rovnakým dôvtipom a neohrozenosťou, s akými sa postavy sira Arthura Conana Doyla približujú k svetu zločinu.Hlavní hrdinovia poviedok publikovaných v tejto zbierke v mene tajomného spoločenstva odhaľujú a vysvetľujú nadprirodzené javy, komunikujú s mŕtvymi, odhaľujú šarlatánov a často zisťujú, že duchom je oveľa lepšie v svete neživých. Rozpadajúce sa vidiecke domy, hlboké lesy, ale aj šľachtické sídla s pohnutou minulosťou tvoria dokonalú kulisu pre pátranie dvoch slávnych vyšetrovateľov okultných záhad.Manželský pár Alice (1874 – 1917) a Claude (1865 – 1917) Askewovci sú v britskej literatúre známi ako autori hororovej literatúry. Spoločne vytvorili viac ako deväťdesiat neobyčajne populárnych próz s mystickým nádychom. Počas prvej svetovej vojny pracovali v britskej poľnej nemocnici v Srbsku a neskôr ich evakuovali na grécky ostrov Korfu. Ani služba v armáde ich však neodvádzala od literárnej tvorby a pravidelne publikovali vo svojom domovskom časopise The Weekly Tale-Teller. Obaja zahynuli začiatkom októbra 1917, keď pri plavbe z Talianska do Grécka ich loď torpédovala nemecká ponorka.

Anglický prozaik Hugh Conway, vlastným menom Frederick John Fargus (1845 – 1885), patrí medzi vrcholných predstaviteľov temného thrilleru. Veľmi rád však pracoval aj s mystickými prvkami a napriek náhlej smrti v mladom veku vytvoril skutočne úctyhodné literárne dielo, ktorým inšpirovalo nielen svojich súčasníkov, ale aj mnohých pokračovateľov akčnej literatúry v 20. storočí. Medzi jeho najväčších obdivovateľov patrila slávna americká poetka Emily Dickinsonová a predajom kníh predstihoval dokonca jedného zo zakladateľov detektívneho žánru, britského spisovateľa Wilkie Collinsa.Hlavný hrdina románu Volanie temnoty Gilbert Vaughan – bohatý, ale slepý mladý muž sa vďaka zvláštnej súhre náhod stane svedkom brutálnej vraždy. Páchateľov však nemôže vidieť, iba počuť. Po zdĺhavej a bolestivej liečbe sa mu zrak vráti a počas potuliek v Taliansku sa zamiluje do tajomnej dievčiny. Záhadná kráska je osudným spôsobom spojená s ohavným činom, ktorého bol mládenec pred časom svedkom a spomienka na krvavú udalosť jej zatemnila myseľ. Kvôli svojej láske sa Vaughan rozhodne vypátrať páchateľov a musí podstúpiť nebezpečnú cestu z Londýna do ruského Peterburgu a do cárskych temníc na Sibíri.Viktoriánsky pohľad na zločiny, milostné záležitosti, exotické cesty, ale aj politický fanatizmus je dodnes mimoriadne fascinujúci a román Hugha Conwaya preto nestratil nič na svojej príťažlivosti.

Kompletné a nekrátené vydanie slávneho románuDracula je nepochybne jednou z „ikonografických" postáv popkultúry 20. storočia. O jeho nesmiernej obľube svedčí neuveriteľne vysoký počet nových reedícií na celom svete, ale aj neustály záujem filmárov, divadelníkov, či autorov grafických noviel, ktorý neutícha ani viac ako sto rokov od „narodenia" tejto svojráznej literárnej postavy.Írsky spisovateľ a dramatik Bram Stoker napísal svoj najslávnejší príbeh v roku 1897 v duchu tzv. „gotického románu". Čitatelia na celom svete našli v Stokerovom diele všetko to, čo sa od poriadnych príbehov očakávalo: nadprirodzeného hrdinu – upíra, „stredoveké rekvizity" tajuplného hradu, poriadnu dávku strašidelnosti; a na druhej strane aj romantický príbeh o odvekom súboji dobra so zlom, ktoré sa v tejto knihe zdá takmer neporaziteľné.Tento zdanlivo jednorozmerný príbeh sa dá čítať viacerými spôsobmi – nie je to iba strašidelno-dobrodružná story s typickými rekvizitami fin de siecle, ale aj romantický, milostný príbeh o nenaplnenosti, šifrovaná psychoanalytická hádanka a v neposlednom rade skvelá mystifikáciaVychádza v pôvodnej a neskrátenej podobe, pričom vydanie je doplnené o poviedku Draculov hosť, ktorú autor pôvodne plánoval ako úvodnú kapitolu románu.Doslov: Peter Uličný

Friedrich Nietzsche (1844 – 1900) – významný nemecký filozof a jeden z najhlbších mysliteľov všetkých čias, kritik kultúry a náboženstva, básnik a esejista, predstaviteľ filozofie života a „otec nihilizmu“, zásadným spôsobom ovplyvnil filozofiu, myslenie a literatúru 20. storočia. Jeho často kontroverzné názory netvoria ucelený systém, preto umožňujú najrozličnejšie interpretácie.Výber z myšlienok F. Nietzscheho chce čitateľovi poskytnúť pohľad na základné myšlienkové okruhy a témy jeho filozofovania (o sebe, morálke, umení, náboženstve, človeku, vede, pravde, výchove, vôli k moci, nadčloveku a ďalších oblastiach ľudského bytia). Môže tak predstavovať nielen akýsi úvod do jeho diela, ale hlavne podnecovať k úvahám, prebúdzať k úvahám a novým pohľadom na modernú dobu, ktoré vyvoláva svojim hlbokým, ostrým a kritickým odhaľovaním často skrytých stránok života v dobe hlbokej krízy hodnôt a fungovania kultúry a civilizácie.

Edita Steinová (1891 – 1942), filozofka a rehoľná sestra (karmelitánka) mala v úmysle svoje prednášky na Nemeckom inštitúte pre vedeckú pedagogiku v zimnom semestri 1932/33 na tému filozofickej antropológie doplniť v ďalšom semestri prednáškami z teologickej antropológie, bez ktorej je, podľa nej, chápanie človeka a jeho bytia vo svete neúplné. Na to však už v dôsledku politickej situácia nemala možnosť. Zostali preto v rukopise, ktorý vyšiel tlačou až po 2. sv. vojne, v neúplnej podobe. Spis Teologická antropológia predstavuje fundovanú prácu o obraze človeka ako je obsiahnutý v katolíckej dogmatike a učení o viere. Edita Steinová v ňom na základe dôkladného štúdia problematiky podáva obraz človeka ako jednoty duše, ducha a tela, bytosti obdarenej rozumom, slobodnou vôľou a milosťou, schopnej poznania pravdy a dobra. Popisuje človeka v štádiách stvorenia, pádu a Vykúpenia, rozoberá problematiku milosti a sviatostí ako základu duchovného života človeka a kriticky vystupuje proti tzv. modernistom. Načrtnuté myšlienky rozvíja neskôr ďalších prácach. Teologická antropológia umožňuje pohľad do hĺbky filozoficko-teologického myslenia Edity Steinovej a ukazuje ju ako významnú mysliteľku našej doby.Doslov: Doc. Dr. Theol. Alžbeta Dufferová, PhD.