Európa strana 24 z 47

Neurózy a sexualita ...prvé slovenské vydanie zásadných štúdií otca psychoanalýzy. Výber štúdií Sigmunda Freuda Neurózy a sexualita je podriadený ústrednej myšlienke jeho psychoanalytickej teórie, ktorou je odhalenie významu etiologického momentu sexuality pre vznik neuróz a zdôraznenie existencie, vývinu a premien sexuálneho pudu v detstve pre psychosexuálny vývin dospelého človeka. Ústredným textom sú Tri štúdie k teórii sexuality, ktoré tvoria zásadný krok v tomto chápaní. Ďalšie práce sú rozpracovaním a ilustráciou jednotlivých aspektov tejto teórie pre vysvetlenie duševných procesov a zdravého alebo neurotického správania jednotlivca. Vysvetlenie línie vedúcej od infantilnej k zrelej sexualite v dospelosti otvára cestu k chápaniu napríklad homosexuality, sexuálnych perverzií, charakterových zvláštností a neurotických prejavov najrôznejšieho druhu. Prehodnotením významu sexuality v živote jedinca a novou teóriou neuróz položil Freud základ pre svoj ďalší výklad ľudských, spoločenských i kultúrnych fenoménov. * * * "Súčasťou bežnej mienky o pohlavnom pude je, že v detstve chýba a prebúdza sa iba v období života, ktoré označujeme ako puberta. Takýto názor nie je iba nesprávny, ale má vážne dôsledky, lebo práve táto predstava z najväčšej časti zavinila našu súčasnú neznalosť základných okolností sexuálneho života." "Dispozícia k perverziám je prapôvodnou a všeobecnou dispozíciou ľudského pohlavného pudu a z nej sa vyvinie normálne sexuálne správanie v dôsledku organických zmien a psychických zábran v priebehu dospievania." "Sexuálnu etiológiu majú teda všetky prípady neurózy; ale pri neurasténii je to etiológia, ktorá sa vzťahuje na súčasnosť, pri psychoneuróze sú to momenty, ktoré patria do detstva." Sigmund Freud

Stefan Zweig (1881 - 1942) - rakúsky spisovateľ, esejista, prekladateľ, pacifista, humanista bol vášnivý zástanca zjednotenej duchovnej Európy a spolunažívania národov i kultúr. Jeho život výrazne ovplyvnili obe svetové vojny. Proti prvej sa, napriek svojmu odporu k politike, verejne postavil. Tá druhá ho zlomila a stratiac svoje ideály si vzal život. Vo svojej tvorbe neúnavne zdôrazňoval právo človeka na uznanie jeho prirodzenosti, odmietal pokrytectvo a každý neprirodzený tlak. Silne ovplyvnený psychoanalýzou Sigmunda Freuda vykresľoval postavy zmietané vášňami a citmi, či to boli veľké osobnosti dejín alebo iba obyčajní, takmer bezvýznamní ľudia. V roku 1938 emigroval do Spojeného kráľovstva a v roku 1941 do brazílskeho Petrópolisu, kde spolu s manželkou spáchal samovraždu, keď sa k nemu dostali správy o ničení kultúrnych hodnôt nacistami. Jeho skvostný román Opojenie z premeny je príbehom dievčiny, ktorá sa z jednotvárneho života v malej obci dostáva na krátky čas do prostredia veľkomestskej spoločenskej smotánky, kde sa z tejto nenápadnej poštovej úradníčky stáva krásavica obletovaná vrstovníkmi z majetných rodín. Jej "opojenie z premeny" však netrvá dlho. Kniha je plná neuveriteľných kontrastov, pominuteľných stereotypov, vzrušujúcich nevšedností, či premien i neustáleho boja o priazeň a priateľstvo. Zároveň však dokonale vystihuje pocit vnútorného prázdna, ktorý sa po vojne usídlil v mysliach premýšľavých ľudí a zanechal v ich srdciach nezmazateľnú pachuť a trpkosť. Dielo vznikalo začiatkom v začiatkom tridsiatych rokov, no autora od práce na ňom odvádzala ekonomická a politická situácia v Európe. Napokon vyšlo až posmrtne v roku 1982.

Prvé slovenské vydanie klasického diela velikána svetovej literatúry.Stefan Zweig (1881 – 1942) – rakúsky spisovateľ, esejista, prekladateľ, pacifista, humanista bol vášnivý zástanca zjednotenej duchovnej Európy a spolunažívania národov i kultúr. Jeho život výrazne ovplyvnili obe svetové vojny. Proti prvej sa, napriek svojmu odporu k politike, verejne postavil. Tá druhá ho zlomila a stratiac svoje ideály si vzal život. Vo svojej tvorbe neúnavne zdôrazňoval právo človeka na uznanie jeho prirodzenosti, odmietal pokrytectvo a každý neprirodzený tlak. Silne ovplyvnený psychoanalýzou Sigmunda Freuda vykresľoval postavy zmietané vášňami a citmi, či to boli veľké osobnosti dejín alebo iba obyčajní, takmer bezvýznamní ľudia. V roku 1938 emigroval do Spojeného kráľovstva a v roku 1941 do brazílskeho Petrópolisu, kde spolu s manželkou spáchal samovraždu, keď sa k nemu dostali správy o ničení kultúrnych hodnôt nacistami. Jeho skvostný román Opojenie z premeny je príbehom dievčiny, ktorá sa z jednotvárneho života v malej obci dostáva na krátky čas do prostredia veľkomestskej spoločenskej smotánky, kde sa z tejto nenápadnej poštovej úradníčky stáva krásavica obletovaná vrstovníkmi z majetných rodín. Jej „opojenie z premeny" však netrvá dlho. Kniha je plná neuveriteľných kontrastov, pominuteľných stereotypov, vzrušujúcich nevšedností, či premien i neustáleho boja o priazeň a priateľstvo. Zároveň však dokonale vystihuje pocit vnútorného prázdna, ktorý sa po vojne usídlil v mysliach premýšľavých ľudí a zanechal v ich srdciach nezmazateľnú pachuť a trpkosť. Dielo vznikalo začiatkom v začiatkom tridsiatych rokov, no autora od práce na ňom odvádzala ekonomická a politická situácia v Európe. Napokon vyšlo až posmrtne v roku 1982.

"Zakazovaný, povesťami opradený, škandalizovaný - všetky tieto prívlastky možno s plnou platnosťou použiť o románe popredného slovenského publicistu, ktorý takýmto spôsobom predkladá svoju umeleckú polemiku na odvekú tému - zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne." Tieto slová sprevádzali prvé slovenské vydanie dnes už legendárneho diela Ako chutí moc. Ladislav Mňačko (1919 - 1994) bol významný slovenský básnik, dramatik a publicista. V jeho živote i tvorbe sa odráža celá komplikovanosť slovenského života v druhej polovicu 20. storočia. Partizán, antifašista, komunista, stalinista, reformný komunista až tvrdý odporca totalitarizmu. Detstvo i mladosť prežil v Martine, kde sa aj vyučil za predavača v lekárni a neskôr pracoval ako stavebný robotník. V roku 1939 sa neúspešne pokúsil prejsť do Sovietskeho zväzu, o rok neskôr bol za pokus o prekročenie nemecko-holandských hraníc uväznený v koncentračnom tábore a na nútených prácach v Nemecku. V roku 1944 sa mu konečne podarilo utiecť a aktívne sa zúčastnil odboja. V roku 1945 sa stal členom KSČ a v päťdesiatych rokoch patril k najoddanejším a najprominentnejším prorežimným novinárom. Postupom času sa však stal tvrdým odporcom zriadenia a na jeseň roku 1967 odišiel na protest proti postoju Československa voči izraelsko-arabskej vojne do emigrácie v Izraeli. Po niekoľkých mesiacoch sa síce vrátil, no po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa na dvadsať rokov usídlil v Rakúsku. Po roku 1989 prišiel domov, ale ako odporca rozpadu spoločného štátu sa roku 1993 rozhodol žiť v Prahe. Zomrel začiatkom roku 1994 počas jednej z krátkych návštev Bratislavy. Román Ako chutí moc je nielen brilantná analýza mravného rozkladu straníckeho a štátneho funkcionára v ťaživých päťdesiatych rokoch, môže slúžiť aj ako obraz neostalinského temna normalizácie, ale súčasný čitateľ v ňom zrejme nájde aj mnoho paralel so súčasnosťou.

Nové vydanie legendárneho slovenského románu.Román Ako chutí moc je nielen brilantná analýza mravného rozkladu straníckeho a štátneho funkcionára v ťaživých päťdesiatych rokoch, môže slúžiť aj ako obraz neostalinského temna normalizácie, ale súčasný čitateľ v ňom zrejme nájde aj mnoho paralel so súčasnosťou. „Zakazovaný, povesťami opradený, škandalizovaný – všetky tieto prívlastky možno s plnou platnosťou použiť o románe popredného slovenského publicistu, ktorý takýmto spôsobom predkladá svoju umeleckú polemiku na odvekú tému – zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne." Tieto slová sprevádzali prvé slovenské vydanie dnes už legendárneho diela Ako chutí moc.

Prvé slovenské vydanie zásadných štúdií otca psychoanalýzy.Výber štúdií Sigmunda Freuda Neurózy a sexualita je podriadený ústrednej myšlienke jeho psychoanalytickej teórie, ktorou je odhalenie významu etiologického momentu sexuality pre vznik neuróz a zdôraznenie existencie, vývinu a premien sexuálneho pudu v detstve pre psychosexuálny vývin dospelého človeka. Ústredným textom sú Tri štúdie k teórii sexuality, ktoré tvoria zásadný krok v tomto chápaní. Ďalšie práce sú rozpracovaním a ilustráciou jednotlivých aspektov tejto teórie pre vysvetlenie duševných procesov a zdravého alebo neurotického správania jednotlivca. Vysvetlenie línie vedúcej od infantilnej k zrelej sexualite v dospelosti otvára cestu k chápaniu napríklad homosexuality, sexuálnych perverzií, charakterových zvláštností a neurotických prejavov najrôznejšieho druhu. Prehodnotením významu sexuality v živote jedinca a novou teóriou neuróz položil Freud základ pre svoj ďalší výklad ľudských, spoločenských i kultúrnych fenoménov.

Temné rituály vúdú a iné hrôzostrašné úkazy v tajomnom Karibiku.Americký prozaik Henry S. Whitehead (1882 – 1932) dokázal spojiť nespútanú imagináciu s etnograficky precíznou znalosťou domorodého folklóru v Západnej Indii. Počas dlhoročného pobytu na Panenských ostrovoch sa tento pastor episkopálnej cirkvi dôverne oboznámil s praktikami vúdú a bol svedkom mnohých rituálov čiernej mágie. Vďaka svojmu neortodoxnému prístupu k poverami nasiaknutému všednému životu domorodého obyvateľstva a otvorenej mysli bol schopný zachytiť zanikajúci svet šamanizmu a mrazivo podrobne ho opísať. Henry S. Whitehead sa narodil v Elizabeth, v štáte New Jersey a s výnimkou kreatívne neuveriteľne stimulujúceho misionárskeho obdobia stráveného v Karibiku prežil väčšinu svojho života v Novom Anglicku. Jeho mrazivo hrôzostrašné príbehy sa začali objavovať v americkom pulp-fiction časopise Weird Tales a v mnohých podobných publikáciách od roku 1924. Avšak jeho prvotina Williamson, napísaná roku 1910, bola publikovaná až roku 1946 v posmrtne vydanej zbierke West India Lights, vďaka ktorej sa konečne zaradil medzi uznávaných velikánov žánru. Už táto pozoruhodná poviedka s ohromujúcim vyvrcholením obsahuje prvky, ktoré neskôr účinne využil vo všetkých svojich príbehoch: Napätie, tajomstvo, chladne nezúčastnený popis udalostí a pocit neodvratne postupujúcej hrôzy. Medzi veľkých obdivovateľov jeho tvorby patril aj slávny majster hororu H. P. Lovecraft, ktorý o svojom priateľovi povedal: „Whitehead rozhodne nepôsobí ako zatuchnutý klerik, rád nosí športový odev a občas dokonca hreší ako starý námorník. V jeho brilantných poviedkach cítiť dokonalú znalosť prostredia a neuveriteľnú lásku k temným príbehom."

Americký prozaik Henry S. Whitehead (1882 - 1932) dokázal spojiť nespútanú imagináciu s etnograficky precíznou znalosťou domorodého folklóru v Západnej Indii. Počas dlhoročného pobytu na Panenských ostrovoch sa tento pastor episkopálnej cirkvi dôverne oboznámil s praktikami vúdú a bol svedkom mnohých rituálov čiernej mágie. Vďaka svojmu neortodoxnému prístupu k poverami nasiaknutému všednému životu domorodého obyvateľstva a otvorenej mysli bol schopný zachytiť zanikajúci svet šamanizmu a mrazivo podrobne ho opísať. Henry S. Whitehead sa narodil v Elizabeth, v štáte New Jersey a s výnimkou kreatívne neuveriteľne stimulujúceho misionárskeho obdobia stráveného v Karibiku prežil väčšinu svojho života v Novom Anglicku. Jeho mrazivo hrôzostrašné príbehy sa začali objavovať v americkom pulp-fiction časopise Weird Tales a v mnohých podobných publikáciách od roku 1924. Avšak jeho prvotina Williamson, napísaná roku 1910, bola publikovaná až roku 1946 v posmrtne vydanej zbierke West India Lights, vďaka ktorej sa konečne zaradil medzi uznávaných velikánov žánru. Už táto pozoruhodná poviedka s ohromujúcim vyvrcholením obsahuje prvky, ktoré neskôr účinne využil vo všetkých svojich príbehoch: Napätie, tajomstvo, chladne nezúčastnený popis udalostí a pocit neodvratne postupujúcej hrôzy. Medzi veľkých obdivovateľov jeho tvorby patril aj slávny majster hororu H. P. Lovecraft, ktorý o svojom priateľovi povedal: "Whitehead rozhodne nepôsobí ako zatuchnutý klerik, rád nosí športový odev a občas dokonca hreší ako starý námorník. V jeho brilantných poviedkach cítiť dokonalú znalosť prostredia a neuveriteľnú lásku k temným príbehom."

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872-1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

...úsmevné chasidské príbehy z biednych karpatských mestečiek a dedín.

...úsmevné chasidské príbehy z biednych karpatských mestečiek a dedín. Jicchok Lejbuš Perec (1852 – 1915) je dodnes považovaný za popredného predstaviteľa duchovného života svojej epochy a jeho myšlienky zásadne ovplyvnili vtedy vznikajúce prúdy a hnutia v židovskej Európe. Výrazne ovplyvnil formovanie moderného židovstva a svojím významom je porovnateľný so zakladateľom sionistického hnutia Teodorom Herzlom. Pre Pereca však jednotiacim prvkom národa nebolo spoločné teritórium a štát, ale sekularizovaná kultúrna tradícia. Svoje rozmarno-mystické poviedky písal na sklonku 19. storočia pre východoeurópsku židovskú generáciu, ktorá sa začínala búriť proti múrom geta s pocitom, že ju oddeľujú od civilizovaného a blahobytného zvyšku sveta. Tvoril pre masy obyvateľov karpatských mestečiek a dedín, ktorí s tradičnými čiernymi kaftanmi odložili aj duchovné poklady svojich predkov a vydali sa na cestu do západných veľkomiest. Postupom času však zisťovali, že žiadny z výdobytkov moderného sveta nedokáže zaplniť vyprázdnené miesto v ich duši, kde sa predtým nachádzala po stáročia nazbieraná múdrosť ich predkov. Nepokoj, úzkosť, ba priam zúfalstvo, ktoré takéto zistenie mohlo vyvolať, nachádzame v čírej a vykryštalizovanej podobe v dielach Franza Kafku. Perec však svojim čitateľom ponúka východisko z tohto zúfalstva. Oslovuje ich v rodnom jazyku, vycibreným štýlom najmodernejšej literatúry tých čias a v tých najbanálnejších každodenných situáciách necháva dokonca ožívať aj rozprávkové bytosti. . . . „Jednou z dvoch možností, ktoré ostávali autorovi píšucemu v jidiš, bolo kopať v hlbinách, hľadieť späť, hľadať v biede to veľké, to bytostne židovské, to večné. Túto si zvolil Perec. Jeho dielo bolo priekopnícke. Ukázalo začiatok cesty, ktorou sa jidiš literatúra musela uberať, aby mohla vôbec jestvovať." Isaac Bashevis Singer – nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

Autori štrnástich textov zastúpených v knihe Modely mysle sú renomovaní slovenskí a českí odborníci, ktorí sa venujú filozofii mysle, kognitívnej vede i umelej inteligencii a sú združení okolo pravidelnej českej a slovenskej konferencie "Kognícia a umelý život". Toto významné fórum šíri moderné myšlienky o ľudskej mysli v komunite kognitívnych vedcov a informatikov z oblasti umelej inteligencie. Kniha je určená všetkým čitateľom so záujmom o moderné prístupy k štúdiu ľudskej mysle, ktoré sú založené na metaforách mysle ako počítača (buď symbolického alebo konekcionistického), so širokým použitím argumentačných prostriedkov súčasnej neurovedy, umelej inteligencie a kognitívnej vedy.

Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú spojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich autorov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.

Kniha pre všetkých záujemcov o dejiny svetovej kinematografie i pre ľudí, pre ktorých je dôležitá osoba Ježiša Krista a jeho príbeh. Ježiš Nazaretský predstavuje dominantnú postavu v západnej civilizácii už viac než 2 000 rokov, odkedy žil a zomrel v rímskej Palestíne v 1. storočí. Postupne sa stal ústrednou postavou aj v nastupujúcej globálnej kultúre. Jeho príbeh sa počas storočí po jeho smrti pretransformoval na rôzne vizuálne formy a je preto logické, že s nástupom „pohyblivých obrázkov“ sa stal jedným z prvých námetov pre filmových tvorcov. Kniha amerického profesora religionistiky a filmového kritika W. Barnesa Tatuma je dôslednou analýzou zobrazovania postavy Ježiša Krista vo filme a zároveň je osobitým pohľadom na dejiny svetovej kinematografie. Autor si pre svoj rozbor „Ježiša vo filme“ vybral zásadné diela strieborného plátna. Slávne snímky Od jasličiek ku krížu (1912), Intolerancia (1916), Kráľ kráľov (1927), Quo vadis (1951), Rúcho (1953), Ben Hur (1959), Kráľ kráľov (1961), Barabáš (1962), Najväčší príbeh všetkých čias (1965), Evanjelium sv. Matúša (1964), Jesus Christ Superstar (1973), Godspell (1973), Ježiš Nazaretský (1977), Život Briana (1979), Ježiš (1979), Posledné pokušenie Krista (1988), Ježiš z Montrealu (1989), Ježiš (1999), Evanjelium podľa Jána (2003), Umučenie Krista (2004) a Syn človeka (2006) rozoberá z rôznych uhlov. Opisuje okolnosti ich vzniku a venuje sa forme i obsahu Ježišovho príbehu na plátne s osobitým dôrazom na scenáristické využitie evanjelií. Skúma akými prostriedkami je Ježiš zobrazený ako filmová postava, ktoré výroky sprevádzajú jeho stvárnenie a zároveň sumarizuje a hodnotí reakcie verejnosti i kritiky. Aj keď uznáva umelecké či kinematografické kvality jednotlivých snímok, dôraz kladie na ich biblický, historický a teologický rozmer. Pre diváka filmu o Ježišovi možno problém filmového Ježiša vyjadriť ako štvorakú otázku: Do akej miery je snímka o Ježišovi nielen filmársky zaujímavá, ale aj literárne ohľaduplná k prameňom evanjelií, historicky pravdepodobná a teologicky uspokojivá? Filmoví tvorcovia, ktorí si trúfli priviesť Ježiša na plátno, čelili skutočne náročnej úlohe a aj vďaka nim je jeho miesto v kultúre rovnako veľké ako v cirkvi.

Monografia akademického sochára Jána Ťapáka je splatením dávneho dlhu voči tomuto výnimočnému slovenskému výtvarníkovi. Vzťah k prírode, k starobylým kultúram a k poézii spája Ján Ťapák do osobitej metafory. Minulé s prítomným, drsné a krehké, monumentálne i komorné, zhutnený dej, krehkosť osudov, slávne okamihy aj všedné chvíle, tradícia i súčasnosť. Ján Ťapák vstúpil do tvorivého života so širokou znalosťou abecedy sochárskej tvorby, ktorú obohatil poučením z diel svetových umeleckých veličín. Kniha bude atraktívnou galériou zachytávajúcou to najlepšie z jeho tvorby.

Dr. Natasha Campbell-McBride založila roku 1998 The Cambridge Nutrition Clinic, na ktorej sa venuje problémom vzťahu výživy a ľudskej psychiky. Ako matka dieťaťa s diagnózou poruchy učenia dobre vedela o ťažkostiach rodičov v podobnej situácii a všetok svoj čas preto venovala pomoci takýmto rodinám. Uvedomovala si, že v boji s postihnutím detí i dospelých zohráva výživa významnú úlohu a stala sa priekopníčkou využívania probiotík v tejto oblasti. Ochota podeliť sa o získané vedomosti ju viedla k spolupráci na mnohých odborných publikáciách, ako aj k prezentácii na nespočetných seminároch a konferenciách s témou porúch učenia a trávenia. Táto kniha zhŕňa jej skúsenosti i vedomosti a predstavuje aj jej najnovší výskum. Autorka je presvedčená, že spojitosť medzi poruchami učenia, potravinami a nápojmi, ktoré konzumujeme, a stavom tráviacej sústavy je nespochybniteľná. Toto tvrdenie podporujú aj výsledky dlhoročného výskumu. Na klinike s ňou rodičia hovoria o všetkých aspektoch stavu svojho dieťaťa a uvedomujú si, že sa nerozprávajú iba s profesionálom, ale aj s matkou s podobnými skúsenosťami. Dokonale a hlboko rozumie výzvam, ktorým títo rodičia čelia, a preto sú jej rady neoceniteľné. Autorka má medicínske a postgraduálne tituly z neurológie aj z oblasti ľudskej výživy. Na svojej klinike sa špecializuje na výživu detí i dospelých s poruchami správania a učenia, ako aj na poruchy trávenia a imunity u dospelých.