Európa strana 22 z 47

Metafyzický príbeh inšpirovaný slávnym obrazom Edvarda Muncha.Maliar Gaštovt, prekliaty umelec osamotený uprostred davu ulice, začuje výkrik samovrahyne, ktorá skočila z mosta. Ten krik mu zjaví tajomstvo ulice. Posadnutý túžbou namaľovať krik, blúdi labyrintom halucinačného nočného mesta, aby rovnaký krik začul ešte raz. Cíti pritom, že ho niekto (alebo niečo?) prenasleduje. Záhadný neznámy, ktorý sa nečakane objavuje a mizne, monštruózna stonožka vyliezajúca zo škáry medzi stenami, drožka čakajúca pri rieke, labyrint bočných uličiek, malé pódium s predstavením zo snov pred ešte desivejším obecenstvom, pripomínajúcim voskové figuríny... Tváre postáv, ktoré sa vynárajú z davu, sa prelievajú a zamieňajú... Román Krik (1917) autor napísal na sklonku svojej umeleckej dráhy a razí už cestu vtedajšiemu novému umeleckému smeru – expresionizmu. Knižka je románovým dvojníkom slávneho obrazu Edvarda Muncha, dôverného priateľa Przybyszewského.

Kniha esejí o slávnom dramatikovi. Kniha esejí SHAKESPEARE. ZOOMING približuje anglického dramatika z rôznych strán a pozícií. Voľne sa pohybuje v rôznych kultúrno-geografických teritóriách, obdobiach aj žánroch, zaostruje pozornosť raz na veľké celky, inokedy na menšie detaily. Slovenský Shakespeare sa tu ukazuje napríklad v súvislostiach s antickými satirikmi, Erazmom Rotterdamským a Lasicom a Satinským. Cez knižné vydávanie Shakespeara na Slovensku sa reflektuje stav našej (ne)pripravenosti viesť s autorom dialóg. Analýza prekladov niektorých pasáží do slovenčiny a češtiny poukazuje na rôzne kultúrne polia, do ktorých sa texty dostávajú v rôznych dobách. V zornom poli autorky ocitajú preklady aj adaptácie, divadelné uvedenia aj knižné vydania, anglofónne aj domáce režijné aj herecké prístupy ako aj zahraničná kritická reflexia Shakespeara. Kniha ponúka osciláciu medzi blízkym a vzdialeným, domácim a cudzím, detailom a celkom, históriou a súčasnosťou, textom a meta-textom.

Dobrodružné príbehy Arthura Gordona Pyma z Nantucketu sú jedinečným dôkazom literárneho majstrovstva slávneho amerického básnika a prozaika. Svoj jediný román publikoval roku 1837 v mesačníku "Southern Literary Messenger" v Richmonde a už o rok vyšiel knižne v New Yorku a Londýne. Neobyčajne dômyselný námornícky román, prešpikovaný prvkami exotiky, hororu a tajomna sa okamžite stretol s obrovským čitateľským záujmom na oboch stranách Atlantiku, pretože v ničom nezaostáva za autorovými famóznymi poviedkami. Edgar Allan Poe svojím dielom inšpiroval Fiodora Michailoviča Dostojevského, Howarda Phillipsa Lovecrafta i Arthura Conana Doyla a jeho veľký obdivovateľ Jules Verne vydal roku 1897 román Ľadová sfinga, ktorý je priamym pokračovaním Pymových príhod.

Slávny román klasika svetovej literatúry.Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúco čo ide, prenasledovaná časom, v ktorom „nebolo väčšieho zločinu, než byť bez peňazí a včas nezaplatiť", osobnosť vychádzala z tejto nemilosrdnej dielne doby väčšinou pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa v jej pekelnom vnútre vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná dobou aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jej vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť.

Jedno z najvýznamnejších diel česko-slovenskej literatúry.Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom. Etapu úporného pokusu o pravdu. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch, nik tak dôrazne nerozptyľoval jedovatú hmlu, ktorá nás halila. Autorovo slovo sa tak stalo jedným z dôležitých katalyzátorov atmosféry, umožňujúcej odbojný zdvih nášho umenia, výrazný najmä na Slovensku, najplastickejšie na stránkach legendárneho týždenníka Kultúrny život. Kniha Oneskorené reportáže pôvodne vyšla takmer zároveň s celosvetovým publikovaním slávnej novely Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča a dodnes ostáva jedným zo svetlých kamienkov hľadania pravdy v našej literatúre. Nové vydanie Mňačkovej zásadnej knihy je nielen pripomenutím skvelého autora, ale aj snahou o oživenie našej pamäte.

Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom. Etapu úporného pokusu o pravdu. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch, nik tak dôrazne nerozptyľoval jedovatú hmlu, ktorá nás halila. Autorovo slovo sa tak stalo jedným z dôležitých katalyzátorov atmosféry, umožňujúcej odbojný zdvih nášho umenia, výrazný najmä na Slovensku, najplastickejšie na stránkach legendárneho týždenníka Kultúrny život. Kniha Oneskorené reportáže pôvodne vyšla takmer zároveň s celosvetovým publikovaním slávnej novely Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča a dodnes ostáva jedným zo svetlých kamienkov hľadania pravdy v našej literatúre. Nové vydanie Mňačkovej zásadnej knihy je nielen pripomenutím skvelého autora, ale aj snahou o oživenie našej pamäte

Inšpiratívne dielo veľmajstra hororu a napínavých príbehov.Dobrodružné príbehy Arthura Gordona Pyma z Nantucketu sú jedinečným dôkazom literárneho majstrovstva slávneho amerického básnika a prozaika. Svoj jediný román publikoval roku 1837 v mesačníku "Southern Literary Messenger" v Richmonde a už o rok vyšiel knižne v New Yorku a Londýne. Neobyčajne dômyselný námornícky román, prešpikovaný prvkami exotiky, hororu a tajomna sa okamžite stretol s obrovským čitateľským záujmom na oboch stranách Atlantiku, pretože v ničom nezaostáva za autorovými famóznymi poviedkami. Edgar Allan Poe svojím dielom inšpiroval Fiodora Michailoviča Dostojevského, Howarda Phillipsa Lovecrafta i Arthura Conana Doyla a jeho veľký obdivovateľ Jules Verne vydal roku 1897 román Ľadová sfinga, ktorý je priamym pokračovaním Pymových príhod.

Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúco čo ide, prenasledovaná časom, v ktorom "nebolo väčšieho zločinu, než byť bez peňazí a včas nezaplatiť", osobnosť vychádzala z tejto nemilosrdnej dielne doby väčšinou pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa v jej pekelnom vnútre vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná dobou aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jej vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť. Kniha vychádza v brilantnom preklade slávneho slovenského rusistu Jána Ferenčíka.

„Ak ste túto knižku ešte nečítali, tak si dajte Pozor! Prečo pozor? Pretože táto kniha vyžaduje pozornosť. Ale ak ste ju už dočítali, tak si môžete dať Pohov. Prečo pohov? Pretože ste si v nej pohoveli. Jana B. Wild je pozor-uhodná, ale aj pohov-uhodná osôbka. Už len to jej meno. Všetci vieme, že wild znamená divoký, nespútaný, odviazaný... Ale čo to B uprostred? To značí, že Jana B. je blásnivá (bláznivá + básnivá zároveň), alebo aj budrá (bodrá a múdra dohromady), alebo ešte aj bezjará (čiže bezuzdne bujará). Ale nemyslite si, (nemyslím tým, aby ste nemysleli, pretože táto knižka je pre tých, ktorí myslia!), teda nemyslite si, že táto knižka je bezmyšlienkovitá. Práve kapoan – je prekvypujúco (iste ste sa dovtípili, že to znamená prekvapujúco a prekypujúco súčasne) myšlienkovitá. Až je to skoro nemysliteľné. A prekvypuje nápadmi, poznatkami, ktoré nám doteraz škola, rodina aj google zatajovali. Napríklad to, že jedlo je iba vtedy, keď je, čiže keď sa neje. Pretože keď sa už zjedlo, tak to nie je jedlo, ale bolodlo. Ale načo vám to hovoRÝM. Keď ste už túto knihu dočítali, viete svoje. A keď ju ešte len budete čítať, tak sa dozviete nielen svoje, ale aj jej. Jany Bewildovej. Knihou som očarený. Také niečo tu ešte nebolo.

„Normalizácia“ – jedno z najodpornejších období v našich dejinách vo skvelej satirickej próze klasika česko-slovenskej literatúry. Ladislav Mňačko (1919 – 1994) patril medzi najvýznamnejších česko-slovenských spisovateľov. V počiatkoch svojej literárnej tvorby sa prejavoval najmä ako angažovaný básnik a dramatik, ale už jeho prvé prozaické dielo, protivojnový román Smrť sa volá Engelchen, sa stretlo s nevídaným čitateľským ohlasom a dočkalo sa dvoch výnimočných filmových spracovaní. Roku 1963 opísal temné zákulisie politických procesov v 50. tych rokoch v slávnej knihe Oneskorené reportáže, ktorá mala na domácich čitateľov rovnaký dopad ako v približne rovnakom čase publikovaná novela Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča. Napísal množstvo reportáží, vydal niekoľko poviedok i noviel a v prelomovom roku 1968 mu vyšiel dnes už kultový román Ako chutí moc. V roku 1967 bol za svoj nekompromisný postoj proti podporovaniu arabskej politiky voči Izraelu zbavený československého občianstva a rozhodol sa preto ostať v zahraničí. O niekoľko mesiacov síce opäť zavítal do vlasti, ale po okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy odišiel na dve desaťročia do emigrácie, kde naďalej aktívne pôsobil a tvoril. Začiatkom roku 1990 sa vrátil na Slovensko, ale o dva roky sa ako kritik rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov usídlil v Prahe. Satirický román Súdruh Münchhausen vyšiel roku 1972 zároveň po slovensky a nemecky v západonemeckom exilovom vydavateľstve Index. Mňačkov „orwellovsky“ nekompromisný, no neobyčajne svieži pohľad na „normalizovaný“ život v reálnom socializme patrí dodnes medzi vrcholné diela česko-slovenskej prózy a je dôkazom, že jedno z najtemnejších období našej histórie sa dá demaskovať s humorným nadhľadom.

Slávna novela ruského spisovateľa, ktorý sa v emigrácii snažil opäť nájsť zmysel vlastnej existencie. V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova, spojený s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja, uvedomujúc si, že v emigrácii, v niečom ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba. Na to, aby „znovunájdený“ vstúpil do budúcnosti s nejasnými črtami a predzvesťou prázdna, sa v cudzej krajine medzi cudzími ľuďmi obracia k minulosti. Tam a vtedy ostalo teplo domova, ale i hrôzy občianskej vojny po boľševickej revolúcii, ktoré zažil na vlastnej koži, a skrýva sa v nej aj vysvetlenie ďalekej púti, ktorej zmysel si mladý muž nedokáže racionálne zdôvodniť. Zosobnením všetkých pocitov, ktorými je predchnutý, sa preňho stane záhadná a nepostihnuteľná Francúzka Claire, Nikolajova stratená láska z mladosti. Hľadajúc Claire, blúdi v myšlienkach úzkymi uličkami vlastnej pamäti a vie, že prázdnotu možno zaplniť len smrťou, fyzickou či morálnou, no jedine smrťou... „Kniha spomedzi najmilších, čo v rôznych obdobiach ulahodili duši.“ Vladimír Nabokov

Satirický román Súdruh Münchhausen vyšiel roku 1972 zároveň po slovensky a nemecky v západonemeckom exilovom vydavateľstve Index. Mňačkov „orwellovsky" nekompromisný, no neobyčajne svieži pohľad na „normalizovaný" život v reálnom socializme patrí dodnes medzi vrcholné diela česko-slovenskej prózy a je dôkazom, že jedno z najtemnejších období našej histórie sa dá demaskovať s humorným nadhľadom.

Slávna novela ruského spisovateľa, ktorý sa v emigrácii snažil opäť nájsť zmysel vlastnej existencie.V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova, spojený s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja, uvedomujúc si, že v emigrácii, v niečom ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba. Na to, aby „znovunájdený" vstúpil do budúcnosti s nejasnými črtami a predzvesťou prázdna, sa v cudzej krajine medzi cudzími ľuďmi obracia k minulosti. Tam a vtedy ostalo teplo domova, ale i hrôzy občianskej vojny po boľševickej revolúcii, ktoré zažil na vlastnej koži, a skrýva sa v nej aj vysvetlenie ďalekej púti, ktorej zmysel si mladý muž nedokáže racionálne zdôvodniť. Zosobnením všetkých pocitov, ktorými je predchnutý, sa preňho stane záhadná a nepostihnuteľná Francúzka Claire, Nikolajova stratená láska z mladosti. Hľadajúc Claire, blúdi v myšlienkach úzkymi uličkami vlastnej pamäti a vie, že prázdnotu možno zaplniť len smrťou, fyzickou či morálnou, no jedine smrťou...

Román Dom prízrakov (1931) žánrovo kombinuje detektívku s okultným hororom. Súkromný detektív Den prichádza na prosbu svojho priateľa Freda Podbereského na pohraničie v Podbereží do jeho paláca, v ktorom "straší". V jednej z komnát dochádza k nadprirodzeným úkazom: počuť v nej stony, zjavujú sa obrovské nenávistné zelené zrenice, neviditeľná ruka zovrie hrdlo obete... Zakrátko počas špiritistickej seansy dôjde aj k záhadnému úmrtiu. Pomôže prípad vyriešiť znalosť okultných náuk, alebo racionálne detektívne vyšetrovanie? Román Dom prízrakov je založený na skutočnom kriminálnom prípade rodiny Potockých, ktorý Wotowski sám vyšetroval. Samozrejme, dofabuloval detektívnu záhadu strašidelnej komnaty a primiešal aj okultné ingrediencie.

Román Dom prízrakov (1931) žánrovo kombinuje detektívku s okultným hororom. Súkromný detektív Den prichádza na prosbu svojho priateľa Freda Podbereského na pohraničie v Podbereží do jeho paláca, v ktorom "straší". V jednej z komnát dochádza k nadprirodzeným úkazom: počuť v nej stony, zjavujú sa obrovské nenávistné zelené zrenice, neviditeľná ruka zovrie hrdlo obete... Zakrátko počas špiritistickej seansy dôjde aj k záhadnému úmrtiu. Pomôže prípad vyriešiť znalosť okultných náuk, alebo racionálne detektívne vyšetrovanie? Román Dom prízrakov je založený na skutočnom kriminálnom prípade rodiny Potockých, ktorý Wotowski sám vyšetroval. Samozrejme, dofabuloval detektívnu záhadu strašidelnej komnaty a primiešal aj okultné ingrediencie.

Román Dom prízrakov (1931) žánrovo kombinuje detektívku s okultným hororom. Súkromný detektív Den prichádza na prosbu svojho priateľa Freda Podbereského na pohraničie v Podbereží do jeho paláca, v ktorom „straší". V jednej z komnát dochádza k nadprirodzeným úkazom: počuť v nej stony, zjavujú sa obrovské nenávistné zelené zrenice, neviditeľná ruka zovrie hrdlo obete... Zakrátko počas špiritistickej seansy dôjde aj k záhadnému úmrtiu. Pomôže prípad vyriešiť znalosť okultných náuk, alebo racionálne detektívne vyšetrovanie? Stanisław Antoni Wotowski patrí k najtajomnejším poľským spisovateľom medzivojnového obdobia 20. storočia. Bol vyšetrujúcim sudcom, policajným komisárom a v roku 1922 založil súkromnú detektívnu agentúru – pravdepodobne pobočku slávnej americkej Pinkertonovej agentúry. Potom, ako zanechal detektívnu prax, sa vrhol na tvorbu žánrovej literatúry. Ako autor sa špecializoval predovšetkým na okultistické detektívky (romány Čierny adept, Sekta diabla, Dom prízrakov), ale vytvoril aj kriminálny román (Človek, ktorý zabudol svoje meno). Písal tiež práce o okultizme a mágii (Tajomstvá čiernej a bielej mágie) a o slobodomurároch. V roku 1939 iba zázrakom prežil bombardovanie Brodov. No následne sa na hraničnom prechode v Zaleszczykach, keď na svitaní prekročila hranice Poľska Červená armáda, po ňom akákoľvek ďalšia stopa stráca. Jeho knihy boli v 30. rokoch minulého storočia mimoriadne úspešné, no počas Poľskej ľudovej republiky bol Wotowski zakázaným autorom – ani nie pre svoje politické postoje, ako skôr pre historické obdobie salónov, bankárov a barónov, ktoré vo svojich knihách zobrazoval. Román Dom prízrakov je založený na skutočnom kriminálnom prípade rodiny Potockých, ktorý Wotowski sám vyšetroval. Samozrejme, dofabuloval detektívnu záhadu strašidelnej komnaty a primiešal aj okultné ingrediencie.