Európa strana 15 z 43

Súmračná krajina je v mnohom podobná tej našej, no dá sa do nej vstúpiť len v snoch. Žijú v nej bohabojní a mierumilovní ľudia, ktorí však z času na čas podľahnú márnomyseľnosti a hriechu. Vďaka ôsmim fantazijným poviedkam z pera slávneho írskeho dramatika a spisovateľa Brama Stokera (1847– 1912) ju teraz môžeme navštíviť aj my a spoznať nástrahy, ktorým musia obyvatelia tejto nezvyčajnej krajiny čeliť. Ako všetky dobré rozprávky majú aj tieto príbehy mravoučný charakter, no autor ikonického románu Dracula ich navyše zaplnil množstvom hrôzostrašných situácií a krvilačných bytostí. Nie je v nich teda núdza o roztrieštené lebky, potoky krvi, hnijúce mŕtvoly, či zlovoľných duchov, neľútostných obrov, zákerné obludy i dobrotivých strážnych anjelov. Rozprávková zbierka Súmrak dňa (Under the Sunset) vyšla po prvý raz v roku 1881. Niektoré z poviedok sa už predtým objavili v literárnom časopise pre dospievajúcu mládež The Boys Own Paper, ale pre knižné vydanie boli čiastočne upravené a zjemnené. Slovenský preklad vychádza z pôvodných verzií, ktoré majú oveľa hororovejší charakter a niektorí viktoriánski literárni kritici ich dokonca označili za nevhodné pre deti. „Necenzurovaný“ text, ktorý je doslova prešpikovaný množstvom fantazijných a nonsensových prvkov, nám tak umožňuje vnímať autora najslávnejšieho „upírskeho“ románu aj ako spoluzakladateľa žánru fantasy.

...úsmevné chasidské príbehy z biednych karpatských mestečiek a dedín.

Dvadsiate roky 20. storočia, medzivojnová Varšava s jej nočnými podnikmi, salónmi, hazardnými hrami a búrlivým spoločenským životom. V jednom z varšavských kabaretov máva predstavenie tajomná postava známa pod pseudonymom Červený šašo. Vystupuje v červenej maske a jeho identitu nikto nepozná. Vo svojich vystúpeniach satiricky zosmiešňuje vtedajších verejne činných ľudí – politikov a zbohatlíkov. Červený šašo sa stáva varšavskou legendou a divadlo noc čo noc praská vo švíkoch. No jedného dňa sa v jeho divadelnej šatni nájde mŕtve telo a Červený šašo bez stopy zmizne. Kto je zavraždený? Môže byť Červený šašo obeťou alebo dokonca vrahom? Skrýva sa vrah v zákulisí divadla, alebo medzi známymi obete? Komisár Borewicz rozbieha vyšetrovanie a po čase zatkne prvého podozrivého... Je však komisár tým správnym detektívom pre tento prípad? Aleksander Błażejowski (1890 – 1940) – bol poľský novinár a spisovateľ. Vyštudoval právo, občas vykonával aj právnu prax. Je autorom siedmich kriminálnych, detektívnych a dobrodružných románov ako napríklad Červený šašo (1925), Súd nad Antikristom (1927), Tajomstvo doktora Hiwu (1928), Pomsta Gregora Burowa (1931) a ďalších. V roku 1914 bol odvelený na ruský front, padol do zajatia a z Ruska sa mu podarilo utiecť počas revolúcie v r. 1917. V roku 1940 ho deportovali do sovietskeho lágru, kde pravdepodobne zahynul. Iný zdroj informácií uvádza, že ho zastrelila NKVD. Za socializmu v období tzv. Poľskej ľudovej republiky sa jeho knihy nesmeli vydávať a boli stiahnuté aj z knižníc. Červený šašo je pokladaný za prvý poľský kriminálny román. Roku 1926 ho dokonca sfilmovali, no film sa nedochoval, len niekoľko fotografií.

Bohabojnú komunitu pokojného katedrálneho mestečka Beomister mimoriadne rozruší zákerná vražda neznámeho tuláka. Všetci obyvatelia zápalisto diskutujú o brutálnom čine, ktorého motív nikto nechápe. Polícia bezradne tápe a vynárajú sa najrozličnejšie teórie o možnom páchateľovi. Zákerný kaplán Michael Calgrim dokonca podozrieva svojho nadriadeného, láskavého biskupa Gabriela Pendlea. Typickú malomestskú spoločnosť viktoriánskeho Anglicka zachvacuje čoraz dusivejšie poznanie, že zločin sa zrejme nikdy nepodarí vyriešiť. Čoskoro sa však v Beomisteri objaví súkromný vyšetrovateľ Ben Baltic, ktorý sám seba označuje za náboženského detektíva. Podarí sa tomuto bývalému kresťanskému misionárovi očistiť biskupovo meno a odhaliť skutočného vraha? Fergus Hume (1859 – 1932) bol nesmierne plodný anglický prozaik tajomných príbehov s kriminálnou zápletkou, ktorý nadviazal na tvorbu priekopníka detektívneho žánru, francúzskeho spisovateľa Émile Gaboriaua (1832 – 1873). Fergus Hume patril vo viktoriánskom Anglicku medzi najpredávanejších autorov a svojím dielom inšpiroval sira Arthura Conana Doyla (1859 – 1930) k vytvoreniu najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa.

Richard Austin Freeman (1862 – 1943), podobne ako jeho slávny spisovateľský predchodca sir Arthur Conan Doyle, bol pôvodným povolaním lekár. Svoje medicínske poznatky a metódy práce dokázal dobre zužitkovať aj vo svojej literárnej tvorbe: stal sa duchovným otcom literárnej postavy prvého vedeckého detektíva, súdneho lekára Dr. Thorndyka, predobrazu dnešných forenzných vyšetrovateľov. Ešte aj dnes dýchajú jeho pátrania čarom a milou patinou zaprášeného chemického laboratória s Bunsenovým horákom. Dr. John Thorndyke – impozantný gentleman s neodmysliteľným zeleným kufríkom, v ktorom si nosí prenosné laboratórium, je predchodcom dnešného žánru forenznej detektívky. Nadväzuje na vedeckú, „chemickú" stránku svojho predobrazu – slávneho Sherlocka Holmesa. R. Austin Freeman vo svojich detektívnych príbehoch kladie dôraz na perfektne prepracovanú technickú stránku zločinu a pri jeho vyšetrovaní na vedecké skúmanie materiálnych stôp. Kosti zavraždených obetí spievajú: Dr. Thorndyke hovorí, že každý predmet vie zaspievať svoju pieseň, ak pozorne nastražíme uši. Všetky experimenty a teórie, ktoré spisovateľ autor využil vo svojich detektívkach, ako vedec aj sám otestoval v laboratóriu. Na základe poznatkov špecializovaných vied Dr. Thorndyke s brilantnou logikou vyvodzuje svoje neotrasiteľné závery, vedúce k odhaleniu vraha. Richard Austin Freeman má významné miesto vo vývine detektívneho žánru: ako prvý ešte pred pátrom Knoxom sformuloval detektívne pravidlá fair play a vyskúšal si aj experiment tzv. príbehu obráteného naruby (inverted story). S prekladom jeho detektívneho románu prichádza k nášmu čitateľovi absolútna detektívna klasika.

V novele Sny Márie Duninovej (1896) sa rozprávač – archeológ v divadle vnorí za oponu sna a uteká za neznámou dievčinou. Stretáva ju však v skutočnosti. Mária Duninová žije celý svoj život v snovej realite. Má čudesné sny, v ktorých ju prenasleduje záhadná postava neznámeho muža. Snové vidiny či telepatia? Archeológ jej sny analyzuje a usiluje sa polapiť snového fantóma v skutočnom svete. Sám sa zároveň ocitá v spároch akejsi tajnej spoločnosti, spájajúcej sa s osobami v okolí Márie Duninovej. Námestie sa v noci mení na svätyňu. Tajomné podzemie v bani, zvon a nositelia tajomstva. V hre nie je nič menšie ako svet. Tajomná symbolistická próza s nečakaným vyústením. Fantastické poviedky z prelomu 19. a 20. storočia prinášajú témy prielomu do inej skutočnosti. Vlakový vozeň so zatajeným číslom ako miesto prieniku s astrálnou ríšou. A, samozrejme, s knižkou Stefana Grabińského v ruke pasažiera. Láska až za hrob ústi v pokuse vyrobiť upíra, alebo v psychologických experimentoch dekadenta s vyvolávaním ducha a navodzovaním halucinačných stavov. Záhadná bytosť v hodinách nad smrteľnou posteľou, melódia pulzujúca na rozhraní nášho a druhého sveta. Môže osamotený hrdina v hotelovej izbe prežiť milostný vzťah druhých ľudí? Karol Irzykowski nás cez štrbinu pootvoreného okna pozýva na výlet do ďalekého sveta...

Príbehy slávneho „krotiteľa duchov" sa datujú do edwardiánskeho obdobia a je v nich cítiť ozvenu dobrodružstiev Sherlocka Holmesa. Aylmer Vance a jeho spoločník Dexter pristupujú k svetu nadprirodzeného s rovnakým dôvtipom a neohrozenosťou, s akými sa postavy sira Arthura Conana Doyla približujú k svetu zločinu. Hlavní hrdinovia poviedok publikovaných v tejto zbierke v mene tajomného spoločenstva odhaľujú a vysvetľujú nadprirodzené javy, komunikujú s mŕtvymi, odhaľujú šarlatánov a často zisťujú, že duchom je oveľa lepšie v svete neživých. Rozpadajúce sa vidiecke domy, hlboké lesy, ale aj šľachtické sídla s pohnutou minulosťou tvoria dokonalú kulisu pre pátranie dvoch slávnych vyšetrovateľov okultných záhad. Manželský pár Alice (1874 – 1917) a Claude (1865 – 1917) Askewovci sú v britskej literatúre známi ako autori hororovej literatúry. Spoločne vytvorili viac ako deväťdesiat neobyčajne populárnych próz s mystickým nádychom. Počas prvej svetovej vojny pracovali v britskej poľnej nemocnici v Srbsku a neskôr ich evakuovali na grécky ostrov Korfu. Ani služba v armáde ich však neodvádzala od literárnej tvorby a pravidelne publikovali vo svojom domovskom časopise The Weekly Tale-Teller. Obaja zahynuli začiatkom októbra 1917, keď pri plavbe z Talianska do Grécka ich loď torpédovala nemecká ponorka. Preklad: Marianna Bachledová

V románe Vampír stretá poľský emigrant Zenon záhadnú osudovú ženu Daisy, ktorú neustále sprevádza čierny panter, a pod vplyvom jej hypnotickej manipulácie zažíva stavy na pokraji sna a bdenia, halucinácie, avšak i parapsychologické fenomény (rozdvojo vanie osôb, špiritistické aporty, zjavenie Bafometa), zúčastňuje sa na špiritistických seansách i satanistickej čiernej omši. Blúdi temným hmlistým stokerovským Londýnom z čias fin de siécle, podzemnými katakombami tajomného mesta monštra so sekt ami špiritistov, satanistov, madame Blavatskou, rovnako ako blúdi aj v sebe samom, v stavoch svojho podvedomia. Je femme fatale Daisynaozaj vampír, ktorý ho vedie k šialenstvu a smrti?

Ak máte pre literárnych upírov slabosť a na poličke v knižnici si vedľa seba zoradíte Stokerovho Draculu, Carmillu Sheridana Le Fanu a prítomný výber Na počiatku bol upír – budete mať celú „famíliu“ upírskej klasiky pekne pohromade. Slávne poviedky z pera John W. Polidoriho, Alexandra K. Tolstoja, Jamesa M. Rymera, Mary E. Braddonovej a Edith Whartonovej patria totiž k absolútnym vrcholom hororovej literatúry. Pri súčasnom upírskom revivale, o ktorom nás tak masívne presviedčajú pyramídy bestsellerov diskutabilnej úrovne na pultoch kníhkupectiev, ale i kinosály preplnené zväčša tínedžerským publikom, nezaškodí vrátiť sa k prameňom tohto podivuhodného žánru. Nežný bozk upíra bude mať svoju neodolateľnú chuť a moc zrejme naveky. Pri čítaní tých starých príbehov si dozaista nikdy naštvane nepoviete: „Teda táto knižka mi poriadne pije krv!“ V pití vašej životodarnej tekutiny bude mať prsty (pardon, zuby) niekto celkom iný...

Oslňujúca novela írskeho spisovateľa Josepha Sheridana Le Fanu (1814 – 1874) vznikla takmer štvrťstoročie pred publikovaním asi najslávnejšieho hororu – románu Dracula. Neodškriepiteľným faktom však ostáva, že Bram Stoker sa pri písaní svojho románu inšpiroval práve dielom o uhrančivo krásnej Carmille.Sheridan Le Fanu napísal svoj strašidelný príbeh v duchu takzvaných gotických románov, no zároveň vytvoril intímnu a na svoju dobu až prekvapivo dráždivú lesbickú lovestory. Tento základný kameň upírskej literatúry patrí k najkrajším literárnym dielam viktoriánskej éry, v ktorých si podáva ruku krása a hrôza, nevinnosť a hriech, láska a smrť.

Hoci je veľa kníh o autizme, práca Simona Barona-Cohena Duševná slepota – nevidieť do mysle patrí k najpopulárnejším a najdôležitejším. Baron-Cohen jasne píše, že to, čo naša myseľ vidí ako realitu, nie je v skutočnosti realita, ale výstup obrovského množstva špecializovaných neurónových spoluprocesov, ktoré interpretujú realitu skresleným spôsobom. Podobne, ako vnímame farbu, vnímame aj úsmev druhej osoby a ďalšie sociálne javy. Obývame totiž mentálne svety. Duševná slepota – nevidieť do mysle je mimoriadne prínosná nielen pre tých, ktorí sa s problémom autizmu stretli a sú nútení sa s ním vysporiadať, či pre tých, čo pracujú s autistami, ale aj pre filozofov a sociálnych vedcov, ktorí sa zaoberajú problémami humánnej komunikácie a sociálnej inteligencie. Kniha je napísaná mimoriadne zrozumiteľným a prístupným jazykom, bola preložená do mnohých jazykov a našla si obrovské množstvo čitateľov aj medzi laickou verejnosťou.

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta. Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).

V Bazileji narodený a prevažne po francúzsky píšuci Frithjof Schuon (1907 – 1998) patrí spolu s Francúzom Reném Guénonom, Švajčiarom Titom Burckhardtom a britsko-cejlónskym historikom umenia Anandom Coomaraswamym k hlavným predstaviteľom myšlienkového prúdu nazývaného perennializmus. Je autorom takmer tridsiatich kníh, v ktorých sa zaoberal náboženským fenoménom, metafyzikou, spiritualitou a umením. Bol súfijským šejkom, ale aj básnikom a maliarom. Podľa profesora washingtonskej univerzity S. H. Nasra bol Schuon zároveň „metafyzikom, teológom, filozofom a logikom (...) zaoberajúcim sa komparatívnym štúdiom náboženstiev (...) a vedou o spoločnosti a o človeku, interpretom tradičného umenia a civilizácií, duchovným vodcom a kritikom moderného sveta (...) v jeho praktických aspektoch (...) a filozofických a vedeckých rozmeroch“. Kniha O transcendentnej jednote náboženstiev z roku 1948 je prvým významným Schuonovým dielom, vďaka ktorému okamžite vošiel do povedomia záujemcov o štúdium duchovných tradícií. Predstavuje v nej dva základné princípy svojej perspektívy: univerzálnosť a vnútornú neohraničenosť božského Princípu, transcendujúceho každý pojmový výraz, a ekonómiu náboženských zjavení v ich rozdielnosti, komplementárnosti a čiastkovosti. Tento prístup prekonáva náboženský exkluzivizmus, ktorý je však zároveň odôvodnený ako dočasne legitímny. Na rozdiel od prístupu autorov, ktorí zmiešavajú prvky rôznorodého pôvodu, aby mohli vytvoriť viac či menej nesúrodý synkretizmus a údajné „univerzálne náboženstvo“, Schuon vychádza z metafyzických právd, aby osvetlil podstatnú jednotu, skrývajúcu sa za zdanlivou protikladnosťou rôznych ortodoxných učení. Poznanie, ktoré podľa neho umožňuje rozpoznať túto jednotu, nevyžaduje odmietnutie odlišnosti medzi rôznymi tradičnými učeniami, ale je naopak jediným platným prostriedkom na vysvetlenie ich rozdielov a na ich začlenenie do skutočnej syntézy, ktorá dokáže uchrániť ich originálnosť. Dielo Frithjofa Schuona sa slovenskému čitateľovi predstavuje po prvý raz. Súčasťou prekladu knihy je aj preklad štúdie o Schuonovom živote a diele od J.-B. Aymarda.

Spoločné vytváranie zmeny napísal Jon Frederickson ako pomôcku pre terapeutov pri práci so „zaseknutými“ pacientmi (ktorí kladú odpor pri terapeutickom procese), aby zanechali svoj odpor a sebazničujúce správanie a spoločne a ochotne vytvárali vzťah, ktorý im umožní zmenu. Spoločné vytváranie zmeny obsahuje aj klinické ukážky vyňaté so sedení, ktoré ilustrujú stovky terapeutických slepých uličiek, ukazuje, ako porozumieť pacientom a ako efektívne intervenovať. Kniha poskytuje jasné systematické kroky pri diagnostikovaní potrieb pacientov a intervenovaní pri vytváraní efektívneho vzťahu umožňujúceho zmenu. Spoločné vytváranie zmeny predstavuje integratívnu teóriu, ktorá využíva prvky behaviorálnej terapie, kognitívnej terapie, terapie zameranej na emócie, psychoanalýzy a všímavosti (mindfulness). Táto empiricky potvrdená liečba je efektívna pri širokom okruhu pacientov.

Život v pokojnom vidieckom mestečku Wildshott rozbúri nález mŕtveho tela mladej slúžky. Polícia je bezradná a komplikovaného prípadu brutálnej vraždy sa ujíma šikovný mladý detektív, seržant Ridgway. Do vyšetrovania sa púšťa aj tajomný barón Le Sage, veľký milovník šachu, ktorého pohnútky však nie sú úplne jasné. Bernard Edward Joseph Capes (1854 – 1918) bol úspešný viktoriánsky autor spoločenských románov, hororových príbehov, zbierok poézie a historických próz, ktoré sa tešili veľkému uznaniu na oboch stranách Atlantického oceánu. Vraždu vo Wildshotte napísal priamo na objednávku vydavateľstva HarpersCollins a bola prvým dielom detektívneho žánru, ktoré v tomto prestížnom vydavateľskom dome vyšlo. Capesova jediná próza s kriminálnou zápletkou zaznamenala obrovský čitateľský ohlas, v priebehu desiatich rokov sa dočkala ôsmich reedícií a „knihy o zločine“ začali byť konečne považované za serióznu literatúru. Autor sa však úspechu svojho diela nedožil. V roku 1918 zomrel na španielsku chrípku a je pochovaný vo Winchesterskej katedrále. Román vychádza s dobovým predslovom Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) k prvému vydaniu z roku 1919.