Európa strana 16 z 47

"A tizenöt éves Christopher autista: nagyon sokat tud a matematikáról és a fizikáról, de nagyon keveset az emberi érzelmekről. Nem szereti, ha hozzáérnek, és nem hajlandó megérinteni semmit, ami sárga vagy barna. Űrhajós szeretne lenni, de még sohasem járt a szülei nélkül az utcájukon túl. És alighanem ő a világirodalom egyik legkülönösebb nyomozója – egy este ugyanis a szomszédasszony kutyáját döglötten, vasvillával átszúrva találja a kertben, és elhatározza, hogy kinyomozza, ki ölte meg. Így kezdődnek Christopher különös kalandjai, melyek során nemcsak a kutya gyilkosának kilétére derül fény, hanem ennél jóval fontosabb dolgokra is, amelyek sok mindent megváltoztatnak mind az ő, mind a szülei életében… Mark Haddon bámulatos beleérzéssel ábrázolja az autista fiú végtelenül racionális gondolkodását, sajátos érzelemvilágát. Könyve izgalmas és megható olvasmány gyerekeknek és felnőtteknek egyaránt."

Kira Navárez mindig is új életformák felfedezéséről álmodozott. De most egy rémálomban ébredt. Kira Navárez xenobiológus egy kolonializálatlan bolygón végzett rutinszerű felmérés során idegen életforma nyomaira bukkan, a váratlan találkozás azonban az első pillanatok csodáiból a rémálmokba taszítja. A sorsfordító találkozás hatására a misszió minden tagja halálos veszélybe kerül, és Kirának is menekülnie kell a túlélésért. Eközben kitör a galaktikus háború a csillagok közt, a Föld és gyarmatai a megsemmisülés szélére kerülnek, és az emberiség sorsáért folytatott elszánt küzdelem a galaxis legtávolabbi pontjaiba sodorja Kirát. Ez az utazás nemcsak őt, hanem a történelem egész menetét is átalakítja. És Kira lehet az emberiség egyetlen és legnagyobb reménye…Az Álmok a csillagok közt a személyes emberi erő, az együttérzés és a félelem lenyűgöző könyve, egyszerre grandiózus űreposz és óda a science fiction irodalmához. Jelen kötet a kalandos űrutazás izgalmas és letehetetlen folytatása.

Paul Sheldon sikeríró, a szépkeblű közönség bálványa befejezi legújabb és legjobb regényét, aminek örömére jól beiszik, és kábán autóba vágja magát. Egy veszélyes útkanyarban utoléri az észak-amerikai Sziklás-hegységben nem ritka hóvihar. Isten háta mögötti, magányos tanyaházából bevásárolni indul kisteherautóján Annie Wilkes, a Sheldon-regények könnyes rajongója. Az árokba borult autóroncsban kedvenc szerzőjére ismer, akinek összetört testében alig pislákol az élet. Kihúzza az árokból. Hazaviszi. Életre kelti. Új Sheldon-regényt akar. Csak magának.

J. R. R. Tolkien első prózai műve a Kalevala egyik hőséről szól. Kullervo, Kalervo fia természetfeletti erővel bír és tragikus sors vár rá. Bosszút esküszik a varázsló ellen, aki megölte apját és elrabolta az anyját. De amikor eladják rabszolgának, ráébred, hogy a sors elől nincs menekvés.Ha az olvasót Húrin fia, Túrin Turambar történetére emlékezteti mindez, nem véletlen: Tolkien ezen a legendán tanult meg prózát írni a költemények után, és vissza-visszatért hozzá egész életében.Az első világháború szörnyűsége, a finn eposz szokatlan világa, Tolkien ébredező prózaírói tehetsége fonódik össze egy eddig még soha nem olvasott írás lapjain.Verlyn Flieger előszóval, bőséges magyarázattal és jegyzetekkel, valamint egy alapos tanulmánnyal teszi megközelíthetőbbé Kullervo történetét.

Kekon szigetén tovább dúl az elkeseredett viszály a klánok között. A tét immár nem csupán az, hogy ki uralja a fővárost, hanem hogy ki dönt a mágikus erejű jáde sorsáról, amely évezredek óta ruházza fel hatalommal a Zöldcsont harcosokat. Kekon határain túl pedig háború készül. A külföldi kormányok és bűnszövetkezetek nagy hatalmú vezetőinek a szigetország kincsére fáj a foga. A jáde gazdagabbá teheti őket, és megadhatja az esélyt, hogy megszabaduljanak a riválisaiktól. Minden irányból fenyegetve a Kaulok arra kényszerülnek, hogy új, veszélyes szövetségeket kössenek, szembeszálljanak ellenségeikkel a legsötétebb utcákon és a legmagasabb irodatornyokban, s a becsületüket is félretéve biztosítsák a család – és Kekon minden Zöldcsontjának – túlélését. A Zöldcsont-saga a legjobbfajta urban fantasy; gengsztertörténetbe oltott mágikus kungfumese családról, becsületről és harcosokról, akik a vér és a jáde ősi törvényei szerint élnek és halnak.

Strhujúci príbeh vášnivo zaľúbenej ochrnutej dievčiny a súcitného mladého poručíka z miestnej vojenskej posádky sa odohráva tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Stefan Zweig s neobyčajnou literárnou bravúrou analyzuje citovú krehkosť postihnutej dievčiny aj nerozhodnosť nezrelého dôstojníka, ktorý nenachádza dosť odvahy opätovať lásku nešťastnému človeku. Autor ako výnimočný rozprávač a psychológ otvoril vo svojom slávnom románe večné, ale často nezodpovedateľné otázky ľudských vzťahov, lásky, odvahy, viny i svedomia. Zároveň podáva farbisté svedectvo o mravných a spoločenských pomeroch panujúcich v Rakúsko-uhorskej monarchii v prvých rokoch 20. storočia. Netrpezlivosť srdca je jediné románové dielo slávneho viedenského rodáka Stefana Zweiga (1881 – 1942), ktoré vyšlo počas spisovateľovho života.

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. V roku 1922 sa nechala pokrstiť a neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Jej rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania a duchovného vedomia. Kniha Hrad duše sprístupňuje slovenskému čitateľovi celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. V publikovaných textoch porovnáva názory Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, pokúša sa vymedziť Husserlovu fenomenológiu voči iným filozofickým smerom, predkladá fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a podáva výklad Goetheho Fausta, či Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa potom venuje hlavnej oblasti svojho skúmania, problematike ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Hoci sú texty Edity Steinovej venované rozmanitým témam, spája ich úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a zároveň ho v mnohých aspektoch presahuje.

Nem tudom elzárni: nem egyszerűen bennem van, hanem magam vagyok a ragyogás. - Tudom, mit szeretnél, cukorfalat. Gyere vissza, és megkaphatod. - Száját közelítette Andiéhoz, nyelvével addig simogatva annak felső ajkát, amíg az köddé nem foszlott. A szeme azonban kitartott, s Rose tekintetébe kapcsolódott. - Sabbatha hanti - danolta a kórus. - Lodsam hanti. Cahanna risone hanti. Andi visszajött, kimeredő, fájdalmas szeme köré megképződött az arc, melyet aztán a test is követett. Rose egy pillanatig látta karcsontjait és az ő ujjait szorító ujjakéit, majd ismét rájuk nőtt a hús. Rose újból megcsókolta. Andi még kínjai között is reagált, Rose pedig a fiatalabb nő torkába lehelte saját lényegét. Kell nekem ez a nő. És ami kell nekem, azt meg is kapom. Andi újra lenullázódóban volt, de Rose érezte, hogy küzd ellene, és felülkerekedik. A tüdejébe szívott, jajongó életerőből táplálékot merített, ahelyett hogy megpróbálta volna eltaszítani. Szuflát gyűjtött - most először. A ragyogás folytatásában a gonosz ismét visszatér közénk. A kisfiú, aki annak idején annyi rémséget élt át a Panoráma Szállóban, immár felnőttként, miután kigyógyult alkoholbetegségéből, egy New Hampshire-i hospice-házban dolgozik ápolóként, ahol a betegek Álom doktornak kezdik szólítani. Dan Torrance különleges képessége felnőttkorában is fontos szerephez jut. Régóta kísértő szellemek, az Igaz Kötés nevű baljós, vándorló kompánia és egy Abra nevű, még Danénél is erősebb ragyogással bíró kislány körül bonyolódik a lidérces, borzongató történet.

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. V roku 1922 sa nechala pokrstiť a neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Jej rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania a duchovného vedomia. Kniha Hrad duše sprístupňuje slovenskému čitateľovi celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. V publikovaných textoch porovnáva názory Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, pokúša sa vymedziť Husserlovu fenomenológiu voči iným filozofickým smerom, predkladá fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a podáva výklad Goetheho Fausta, či Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa potom venuje hlavnej oblasti svojho skúmania, problematike ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Hoci sú texty Edity Steinovej venované rozmanitým témam, spája ich úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a zároveň ho v mnohých aspektoch presahuje.

V obľúbenom románe Raymonda Chandlera si pán Bowling kupuje noviny len preto, aby zistil, či sa v nich nepíše o vraždách, ktoré práve spáchal. No uprostred nemeckým letectvom neustále bombardovaného Londýna akoby záhadné úmrtia nikoho nezaujímali a stopy zanechané na mieste činu ostávajú bez povšimnutia. Pán William Bowling je vzdelaný, šarmantný a znudený sériový vrah, ktorý túži po pozornosti. Je pripravený pykať za svoje činy, ale kvôli celosvetovému konfliktu neustále uniká spravodlivosti. Koľko ďalších novín si bude musieť kúpiť, kým ho polícia konečne dolapí?Donald Landels Henderson (1905 – 1947) bol anglický herec, prozaik a autor divadelných aj rozhlasových hier. Počas druhej svetovej vojny pracoval pre BBC a v roku 1943 napísal temný psychologický thriller Pán Bowling si kupuje noviny. Vďaka neodolateľnému spôsobu, akým so zvláštne humorným, no zároveň desivým spôsobom vykreslil portrét sériového vraha, si vo vojnovej Británii vyslúžil mimoriadnu pozornosť čitateľov aj kritikov. Krátko pred svojou predčasnou smrťou spracoval román do podoby divadelnej hry a na základe tejto autorskej adaptácie vznikli o niekoľko rokov dva úspešné televízne filmy.

V obľúbenom románe Raymonda Chandlera si pán Bowling kupuje noviny len preto, aby zistil, či sa v nich nepíše o vraždách, ktoré práve spáchal. No uprostred nemeckým letectvom neustále bombardovaného Londýna akoby záhadné úmrtia nikoho nezaujímali a stopy zanechané na mieste činu ostávajú bez povšimnutia. Pán William Bowling je vzdelaný, šarmantný a znudený sériový vrah, ktorý túži po pozornosti. Je pripravený pykať za svoje činy, ale kvôli celosvetovému konfliktu neustále uniká spravodlivosti. Koľko ďalších novín si bude musieť kúpiť, kým ho polícia konečne dolapí? Donald Landels Henderson (1905 - 1947) bol anglický herec, prozaik a autor divadelných aj rozhlasových hier. Počas druhej svetovej vojny pracoval pre BBC a v roku 1943 napísal temný psychologický thriller Pán Bowling si kupuje noviny. Vďaka neodolateľnému spôsobu, akým so zvláštne humorným, no zároveň desivým spôsobom vykreslil portrét sériového vraha, si vo vojnovej Británii vyslúžil mimoriadnu pozornosť čitateľov aj kritikov. Krátko pred svojou predčasnou smrťou spracoval román do podoby divadelnej hry a na základe tejto autorskej adaptácie vznikli o niekoľko rokov dva úspešné televízne filmy.

Slávny welšský prozaik Arthur Machen (1863 – 1947) vytvoril zbierku mrazivo tajomných poviedok, ktoré prepojil do brilantného neo-gotického románového celku s prekvapivou pointou. Dvojica zanietených milovníkov života a klasickej literatúry sa čoraz hlbšie zaplieta do vražedného sprisahania, ktorého temné chápadlá sa rozprestierajú nad zdanlivo pokojnými uličkami londýnskeho predmestia. Obaja priatelia netušia, že vďaka zdanlivo náhodne vypočutým bizarným príbehom sa stávajú súčasťou obludného plánu okultného podsvetia.Román Traja podvodníci (1895) patrí medzi Machenove najznámejšie a najrešpektovanejšie diela a ich autor je považovaný za jedného z najinšpiratívnejších tvorcov hororovej literatúry.Doslov: Michal Havran.

Slávny welšský prozaik Arthur Machen (1863 – 1947) vytvoril zbierku mrazivo tajomných poviedok, ktoré prepojil do brilantného neo-gotického románového celku s prekvapivou pointou. Dvojica zanietených milovníkov života a klasickej literatúry sa čoraz hlbšie zaplieta do vražedného sprisahania, ktorého temné chápadlá sa rozprestierajú nad zdanlivo pokojnými uličkami londýnskeho predmestia. Obaja priatelia netušia, že vďaka zdanlivo náhodne vypočutým bizarným príbehom sa stávajú súčasťou obludného plánu okultného podsvetia. Román Traja podvodníci (1895) patrí medzi Machenove najznámejšie a najrešpektovanejšie diela a ich autor je považovaný za jedného z najinšpiratívnejších tvorcov hororovej literatúry.

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka, rehoľníčka a obeť holokaustu začala svoje autobiografické poznámky písať po nástupe nacizmu k moci a začiatku prenasledovania židovského obyvateľstva. Vo svojom nedokončenom diele sa vracia do rokov detstva a mladosti vykreslených na pozadí každodenného života jednej židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia. Prináša spomienky na svoje študentské roky vo Vroclave (1911 – 1913), Göttingene (1913 – 1915), pôsobenie v sanitárnej službe v poľnej nemocnici v Hraniciach na Morave (apríl – september 1915), štúdium fenomenológie a filozofické prostredie okolo zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, až po ukončenie štúdia (1915), zloženie doktorskej skúšky (1916) a nástup do funkcie Husserlovej asistentky vo Freiburgu. Pútavý text, v ktorom opisuje rodinné vzťahy, zážitky v školskom prostredí, skúsenosti, priateľstvá, nádeje aj sklamania a tiež vášnivú oddanosť štúdiu a hľadaniu pravdy, umožňuje hlbšie poznať jej osobný, rodinný i vedecký život a zároveň vystupuje ako svedectvo o ľudských a osobných kvalitách tejto neobyčajnej ženy ako aj epochy, v ktorej sa formovali jej budúce postoje a názory na človeka a jeho miesto vo svete.

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka, rehoľníčka a obeť holokaustu začala svoje autobiografické poznámky písať po nástupe nacizmu k moci a začiatku prenasledovania židovského obyvateľstva. Vo svojom nedokončenom diele sa vracia do rokov detstva a mladosti vykreslených na pozadí každodenného života jednej židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia. Prináša spomienky na svoje študentské roky vo Vroclave (1911 – 1913), Göttingene (1913 – 1915), pôsobenie v sanitárnej službe v poľnej nemocnici v Hraniciach na Morave (apríl – september 1915), štúdium fenomenológie a filozofické prostredie okolo zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, až po ukončenie štúdia (1915), zloženie doktorskej skúšky (1916) a nástup do funkcie Husserlovej asistentky vo Freiburgu. Pútavý text, v ktorom opisuje rodinné vzťahy, zážitky v školskom prostredí, skúsenosti, priateľstvá, nádeje aj sklamania a tiež vášnivú oddanosť štúdiu a hľadaniu pravdy, umožňuje hlbšie poznať jej osobný, rodinný i vedecký život a zároveň vystupuje ako svedectvo o ľudských a osobných kvalitách tejto neobyčajnej ženy ako aj epochy, v ktorej sa formovali jej budúce postoje a názory na človeka a jeho miesto vo svete.

Richard Austin Freeman (1862 – 1943), podobne ako jeho slávny spisovateľský predchodca sir Arthur Conan Doyle, bol pôvodným povolaním lekár. Svoje medicínske poznatky a metódy práce dokázal dobre zužitkovať aj vo svojej literárnej tvorbe: stal sa duchovným otcom literárnej postavy prvého vedeckého detektíva, súdneho lekára Dr. Thorndyka, predobrazu dnešných forenzných vyšetrovateľov. Ešte aj dnes dýchajú jeho pátrania čarom a milou patinou zaprášeného chemického laboratória s Bunsenovým horákom. Dr. John Thorndyke – impozantný gentleman s neodmysliteľným zeleným kufríkom, v ktorom si nosí prenosné laboratórium, je predchodcom dnešného žánru forenznej detektívky. Nadväzuje na vedeckú, „chemickú" stránku svojho predobrazu – slávneho Sherlocka Holmesa. R. Austin Freeman vo svojich detektívnych príbehoch kladie dôraz na perfektne prepracovanú technickú stránku zločinu a pri jeho vyšetrovaní na vedecké skúmanie materiálnych stôp. Kosti zavraždených obetí spievajú: Dr. Thorndyke hovorí, že každý predmet vie zaspievať svoju pieseň, ak pozorne nastražíme uši. Všetky experimenty a teórie, ktoré spisovateľ autor využil vo svojich detektívkach, ako vedec aj sám otestoval v laboratóriu. Na základe poznatkov špecializovaných vied Dr. Thorndyke s brilantnou logikou vyvodzuje svoje neotrasiteľné závery, vedúce k odhaleniu vraha. Richard Austin Freeman má významné miesto vo vývine detektívneho žánru: ako prvý ešte pred pátrom Knoxom sformuloval detektívne pravidlá fair play a vyskúšal si aj experiment tzv. príbehu obráteného naruby (inverted story). S prekladom jeho detektívneho románu prichádza k nášmu čitateľovi absolútna detektívna klasika.