Európa strana 9 z 47

LÉPJ ?BE AZ IDŐ BIRODALMÁBA! Miután a kulcshordozók meglelték Eflarus legendás várát az Időszakadásban, és Vasilisa kimentette az óramágia sújtotta Dianát a Vénóravirágok Mezejéről, az Ostalán felnőtt kislány nagyanyjánál, a vérmek uralkodónőjénél képzi magát óramágussá – ebben legnagyobb segítségére a Sötét Gondolatok tündére mellett a Fekete Királynő műszerészének unokája, Maar van, akiről kiderül: ő volt eredetileg a Fekete Kulcs hordózója. Ez a küldetés azonban már Vasilisa vállát nyomja, miután apja barátjával, a rejtélyes időkonstruktőrrel behatolnak a Széthasadt Vár termeibe. Vajon Vasilisa megfejti a Fekete Kulcs rejtélyét? Megtudja végre az igazságot az anyjáról? Van-e lelkük a szolgaként tartott mechanikus clockereknek, és kinek a testébe fog beköltözni Ostala hatalmas Szelleme, Astragor? Az Óramágusok új, egyedi hang a fantasyben, ahol az Idő külön, mágikus univerzumként jelenik meg. Három, időmágiát használó nép: az óramágusok, a tündérek és a Szellemek közt dúl a konfliktus, az idő természetének megértését és mágiájának használatát pedig különleges óraszerkezetek teszik lehetővé a varázslényekkel és -tárgyakkal, kastélyokkal, különleges tájakkal teli, multidimenzionális világban. A gondosan kidolgozott, vibrálóan izgalmas világ és az összetett, folyamatosan fejlődő karakterek világszerte több millió olvasó szívét hódították meg. Az Óramágusok Oroszországban a második legnépszerűbb fantasysorozat, csak a Harry Potter-könyvekből fogy több példány.

„Tűnjenek innen… Tűnjenek innen, de gyorsan! Még sosem csinált ilyet a lányom, és nem tudom, képes lesz-e megfékezni magát!” Andy McGee és Vicky Tomlinson egyetemistaként némi extra pénz reményében önkéntesnek jelentkezett egy szérumkísérletbe, amelyet a Műhely nevű titkos kormányzati hivatal szervezett.A végeredmény kivételes, rejtett pszichikai tehetséget nyitott meg bennük, és miután egymásba szerettek és családot alapítottak, ez még félelmetesebben nyilvánul meg szerelmükből született gyermekükben, Charlie-ban. Kislányukat a valaha látott legkülönlegesebb és leguralhatatlanabb erővel ajándékozták meg, a pirokinézissel, azzal a képességgel, hogy elméjével tüzet hozzon létre. Mikor kiderül a titok, a Műhely kegyetlen ügynökei és orvosai azon fáradoznak, hogy bármi áron felhasználhassák ezt a váratlan genetikai anomáliát saját ördögi céljaik érdekében. Ám erőszakos akcióik fellobbanthatják akár az egész világot körülöttük, mikor Charlie saját dühével vág vissza.

A díjnyertes írónő, Maggie O'Farrell könyve ennek a házasságnak a ragyogó portréja, egy gyásztól és veszteségtől sújtott család és egy csodálatosan erős nő megrázó története. Közben gyengéden megidéz egy fiút, akinek az életét mára ugyan elfeledték, de nevét a világirodalom egyik legünnepeltebb darabja őrzi. Az 1580-as évek Angliájában, a pestisjárvány idején egy ifjú latintanár beleszeret egy rendkívüli, különc fiatal lányba, Agnesbe. A titokzatos nő kesztyűben, sólyommal járja családja földjét, jobban érti a növényeket és a bájitalokat, mint az embereket, rendszeresen fordulnak hozzá gyógyfüvei miatt. Miután összeházasodnak, Agnes központi szerepet tölt be a londoni színpadon felfelé ívelő karriert befutó fiatal férfi életében. Három gyermekük születik: Susanna, és az ikrek, Hamnet és Judith. Hamnet 1596-ban, tizenegy évesen váratlanul meghal egy hirtelen fellépő láztól. Apja négy évvel később megírja a Hamlet című darabot.

1830 októberének végén felakasztva találják Leroy Fry kadétot az Egyesült Államok Katonai Akadémiája, a Hudson-felföldi West Point lezárt területén. Az öngyilkosság kizárva, mivel az áldozatot brutálisan meggyalázták: kivájták a szívét a mellkasából. Az akadémia jó hírének megőrzése – és egyáltalán: fennmaradása – miatt a létesítmény vezetője a nyugdíjas éveit a közeli településen, Buttermilk Fallsban élvező egykori New York-i rendőrnyomozót, Augustus Landort kéri fel az eset felderítésére és a tettes vagy tettesek kézre kerítésére. A szigorú szabályok szerint működő katonai bázison azonban nincs könnyű dolga a feleségét és a lányát is a közelmúltban elvesztő bűnüldözőnek. Ám akad egy önjelölt, nem kevés önbizalommal – és nem mindennapi koponyával – rendelkező, ékesszóló, ugyanakkor meglehetősen szószátyár segítője: az első évfolyamos Edgar Allan Poe kadét személyében. Bayard történelmi krimijében zseniális módon elevenedik meg a XIX. század első harmadának Amerikája és annak történetileg pontosan ábrázolt katonai akadémiai közege – ahogy „a detektívtörténetek atyja” hányatott életpályájának korai szakasza, nemkülönben romantikus-misztikus költészete és elbeszélő prózája is. A hátborzongató krimi már önmagában is lenyűgöző olvasmány, ám a Poe-életmű ismerőinek, tisztelőinek és rajongóinak igazi ínyencséggel szolgál.   

Ezek azok az évek, amikor a felnőttek elviselhetetlen hatalmasságokként magasodnak fölénk, amikor szinte kibírhatatlan a világ hamissága, a hazugságok, az árulások. Amikor meglátjuk a szüleink, a tanáraink hibáit, amikor az a biztonságos világ, amiben a gyerekkorunk zajlott, végérvényesen összetörik. De ezek azok az évek is, amikor nagy szerelmek és nagy barátságok születnek, amikor megtudjuk, mit jelent érezni és gondolkodni. Mi történik Péterrel, a zárkózott programozó fiúval, aki betegesen beleszeret Zsófiba? Mi történik Zsófival, aki szeretni akar, de nem akar különleges lenni? Mi történik Dedával, Zsófi testvérével, aki eleve különlegesnek hiszi magát, és megveti a felnőttek világát? Erről szól ez a könyv. Mi történt velünk, amikor Péterek, Zsófik és Dedák voltunk? Mi történik velünk, ha épp Péterek, Zsófik és Dedák vagyunk? Erről szól ez a könyv. Mi történik velünk, ha élünk? Erről szól ez a könyv.

Svetoznámy výtvarný umelec Piet Mondrian (pôvodným menom Pieter Cornelis Mondriaan, 7. 3. 1872, Amersfoort – 1. 2. 1944, New York), priekopník abstraktnej maľby, napísal počas svojho plodného života rad teoretických článkov a esejí, osvetľujúcich princípy „nového stvárňovania“ či „neoplasticizmu“ – výtvarnej avantgardy, ktorá vznikla okolo nizozemského umeleckého časopisu De Stijl (1917-1931). Obdobie medzi svetovými vojnami strávil v Paríži, kde pod vplyvom výtvarného kubizmu a módnej teozofie rozvíjal a vo svojej výtvarnej tvorbe do dokonalosti doviedol princípy abstrakcie. Vo svojich príležitostných článkoch sa vyjadroval okrem výtvarného umenia aj k súčasnej hudbe, architektúre a urbanistike, a krátky čas sa takisto venoval literárnemu experimentovaniu. Tesne pred druhou svetovou vojnou emigroval do Londýna a potom do New Yorku, kde zomrel ako svetovo uznávaný umelec. Prvý slovenský výber z Mondrianovho esejistického a literárneho diela prináša tú jeho časť, ktorá vznikla v čase od roku 1914 do roku 1938 v autorovom rodnom jazyku.

Svetoznámy výtvarný umelec Piet Mondrian (pôvodným menom Pieter Cornelis Mondriaan, 7. 3. 1872, Amersfoort – 1. 2. 1944, New York), priekopník abstraktnej maľby, napísal počas svojho plodného života rad teoretických článkov a esejí, osvetľujúcich princípy „nového stvárňovania“ či „neoplasticizmu“ – výtvarnej avantgardy, ktorá vznikla okolo nizozemského umeleckého časopisu De Stijl (1917-1931). Obdobie medzi svetovými vojnami strávil v Paríži, kde pod vplyvom výtvarného kubizmu a módnej teozofie rozvíjal a vo svojej výtvarnej tvorbe do dokonalosti doviedol princípy abstrakcie. Vo svojich príležitostných článkoch sa vyjadroval okrem výtvarného umenia aj k súčasnej hudbe, architektúre a urbanistike, a krátky čas sa takisto venoval literárnemu experimentovaniu. Tesne pred druhou svetovou vojnou emigroval do Londýna a potom do New Yorku, kde zomrel ako svetovo uznávaný umelec. Prvý slovenský výber z Mondrianovho esejistického a literárneho diela prináša tú jeho časť, ktorá vznikla v čase od roku 1914 do roku 1938 v autorovom rodnom jazyku.

Výber umenovedných štúdií, úvah a básní všestranného nizozemského umelca a teoretika umeniaTheo van Doesburg (1883—1931), vlastným menom Christiaan Emiel Marie Küpper, bol abstraktný avantgardný umelec, architekt, teoretik umenia, autor manifestov a kritík modernej architektúry, zakladateľ konštruktivistického hnutia De Stijl a od roku 1917 redaktor rovnomenného časopisu, ale pod pseudonymami I. K. Bonset a Aldo Camini aj dadaistický básnik a provokatér. Vo svojich statiach o výtvarnom umení a architektúre, v umeleckých a literárnych manifestoch, v kritikách súčasnej európskej architektúry, v mnohých prednáškach a napokon aj vo svojich experimentálnych literárnych textoch formuloval v priebehu zhruba pätnástich rokov myšlienky, ktoré v dvadsiatom storočí zásadným spôsobom ovplyvnili chápanie moderného stavania i výtvarníctva. Spoločne s Pietom Mondriaanom formuloval program tzv. nového stvárňovania (neoplasticizmu) a sám sa zasadzoval za dynamizáciu umeleckého výrazu, ktorá by bola v súlade so životom moderného človeka. Ako autor spisu Základné pojmy nového stvárňujúceho umenia (1925) vplýval aj na orientáciu nemeckej umelecko-remeselnej školy Bauhaus. Prvý slovenský výber z Van Doesburgovho písomného diela prináša prierez tvorivým myslením tejto výnimočnej osobnosti modernej nizozemskej, ale aj svetovej kultúry.

René Jean-Marie Joseph Guénon (15. november 1886, Blois, Francúzsko – 7. januára 1951, Káhira, Egypt) bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire. Mimo priameho dosahu tlakov prostredia, ktorého nepochopenie, ba až nevraživosť, mu v rodnom Francúzsku strpčovali život, sa tu v plnej miere mohol venovať písaniu a praktizovaniu súfijskej duchovnej cesty. V roku 1949 získal egyptské občianstvo. K hlavným témam Guénonovho diela patrí vzťah západného a východného sveta; možnosť prístupu k Tradícii, ktorá sprostredkuje skutočné, nie iba intelektuálne Poznanie, a ktorá sa naprieč rôznymi formami sprostredkovania vo svojej podstate nemení a nepodlieha dobovým vplyvom; štúdium symbolov a ich miesto na ceste Poznania; tajné vedy; kríza moderného sveta, ktorý Guénon chápe ako úchylku scestnej, teda západnej civilizácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria okrem predkladaného titulu knihy Kríza moderného sveta, Kráľ sveta, Všeobecný úvod do štúdia hinduistických náuk, Človek a jeho naplnenie podľa védánty (slov. 2015) či Symbolika kríža (slov. 2016). Po období, keď bolo Guénonovo dielo s výnimkou úzkeho okruhu čitateľov prehliadané a marginalizované, sa v posledných desaťročiach stáva čoraz viac predmetom záujmu aj v rámci akademického prostredia. Kniha Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945 je pokladaná za Guénonovo opus magnum.

René Jean-Marie Joseph Guénon bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire. Mimo priameho dosahu tlakov prostredia, ktorého nepochopenie, ba až nevraživosť, mu v rodnom Francúzsku strpčovali život, sa tu v plnej miere mohol venovať písaniu a praktizovaniu súfijskej duchovnej cesty. V roku 1949 získal egyptské občianstvo. K hlavným témam Guénonovho diela patrí: - tajné vedy, - vzťah západného a východného sveta, - možnosť prístupu k tradícii, ktorá sprostredkuje skutočné, nie iba intelektuálne poznanie, a ktorá sa naprieč rôznymi formami sprostredkovania vo svojej podstate nemení a nepodlieha dobovým vplyvom, - štúdium symbolov a ich miesto na ceste poznania, - kríza moderného sveta, ktorý Guénon chápe ako úchylku scestnej, teda západnej civilizácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria okrem predkladaného titulu knihy Kríza moderného sveta, Kráľ sveta, Všeobecný úvod do štúdia hinduistických náuk, Človek a jeho naplnenie podľa védánty či Symbolika kríža . Po období, keď bolo Guénonovo dielo s výnimkou úzkeho okruhu čitateľov prehliadané a marginalizované, sa v posledných desaťročiach stáva čoraz viac predmetom záujmu aj v rámci akademického prostredia. Kniha Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945 je pokladaná za Guénonovo opus magnum.

Klasické dielo slávneho nizozemského historika. Johan Huizinga (1872 – 1945) patrí k najvýznamnejším nizozemským historikom 20. storočia. Ako priekopník európskych kultúrnych dejín sa preslávil najmä veľkým opusom Jeseň stredoveku (1919, po slovensky 1990), venoval sa však aj otázkam filozofie hry (Homo ludens, 1938, po slovensky 1990) a kultúrnej kritike (V tieňoch zajtrajška, 1935; Zhanobený svet, 1943, obe po slovensky 2002), písal však takisto o medievistických témach i dejinách Spojených štátov amerických. Ako súčasník francúzskych historikov zoskupených okolo časopisu Les Annales bol sympatizantom nových metód v dejepisectve a interdisciplinarity v humanitných vedách, zaujímal sa tak o dejiny výtvarného umenia, ako aj o archeológiu, religionistiku a kultúrnu antropológiu. Dejiny Nizozemska ho vedecky priťahovali už od roku 1905, tento záujem však vyvrcholil v roku 1941, keď prepracoval sériu svojich starších kultúrno-historických prednášok venovaných svojej vlasti v období jej najväčšieho rozkvetu. Huizingova Kultúra Nizozemska v 17. storočí je dnes už klasickým dielom, v ktorom autor spojil historickú erudíciu s múzickosťou a ukázal, ako je možné esejisticky pútavo priblížiť modernému človeku život a civilizáciu vzdialenej historickej epochy.

Prvé slovenské vydanie brilantných esejí popredného európskeho mysliteľa.Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872—1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

Autorom detektívneho thrilleru O bývalom vojakovi, ktorý v období mieru zabíjal nudu je britský vojnový veterán Herman Cyril McNeile (1888 1937). Svoje skúsenosti zo zákopov prvej svetovej vojny zúročil tvorbou dobrodružných poviedok, ktoré začal uverejňovať v denníku Daily Mail. Dôstojníkom britskej armády v aktívnej službe však nebolo povolené publikovať pod vlastným menom, preto prijal pseudonym Sapper, ktorý pripomínal jeho príslušnosť k ženijnému zboru Royal Engineers. V medzivojnovom období sa už ako H. C. McNeile preslávil tvorbou napínavých próz s kriminálnou zápletkou. Hlavnou postavou románu je kapitán Hugh Drummond, ktorý sa po odchode do civilu nedokáže zmieriť s ubíjajúcou všednosťou povojnového života. V snahe uniknúť každodennej nude sa preto rozhodne inzerátom ponúknuť svoje služby súkromného detektíva. Už čoskoro sa ocitne vo víre vrážd, únosov a medzinárodného sprisahania, ktorého cieľom je rozbiť poriadok západného sveta. Fyzicky neobyčajne zdatný anglický džentlmen s vynikajúcim intelektom sa nielen vďaka láske k suchému martini stal priznaným inšpiračným zdrojom pre jednu z najslávnejších postáv svetovej popkultúry Jamesa Bonda. Príbehy kapitána Hugha Drummonda sa vo Veľkej Británii dodnes tešia nesmiernej popularite a stali sa predlohou pre mnohé filmové i televízne spracovania, rozhlasové hry, aj grafické romány.

Autorom detektívneho thrilleru O bývalom vojakovi, ktorý v období mieru zabíjal nudu je britský vojnový veterán Herman Cyril McNeile (1888 – 1937). Svoje skúsenosti zo zákopov prvej svetovej vojny zúročil tvorbou dobrodružných poviedok, ktoré začal uverejňovať v denníku Daily Mail. Dôstojníkom britskej armády v aktívnej službe však nebolo povolené publikovať pod vlastným menom, preto prijal pseudonym „Sapper“, ktorý pripomínal jeho príslušnosť k ženijnému zboru Royal Engineers. V medzivojnovom období sa už ako H. C. McNeile preslávil tvorbou napínavých próz s kriminálnou zápletkou. Hlavnou postavou románu je kapitán Hugh Drummond, ktorý sa po odchode do civilu nedokáže zmieriť s ubíjajúcou všednosťou povojnového života. V snahe uniknúť každodennej nude sa preto rozhodne inzerátom ponúknuť svoje služby súkromného detektíva. Už čoskoro sa ocitne vo víre vrážd, únosov a medzinárodného sprisahania, ktorého cieľom je rozbiť poriadok západného sveta. Fyzicky neobyčajne zdatný anglický džentlmen s vynikajúcim intelektom sa nielen vďaka láske k suchému martini stal priznaným inšpiračným zdrojom pre jednu z najslávnejších postáv svetovej popkultúry Jamesa Bonda. Príbehy kapitána Hugha Drummonda sa vo Veľkej Británii dodnes tešia nesmiernej popularite a stali sa predlohou pre mnohé filmové i televízne spracovania, rozhlasové hry, aj grafické romány.

Autorom detektívneho thrilleru O bývalom vojakovi, ktorý v období mieru zabíjal nudu je britský vojnový veterán Herman Cyril McNeile (1888 – 1937). Svoje skúsenosti zo zákopov prvej svetovej vojny zúročil tvorbou dobrodružných poviedok, ktoré začal uverejňovať v denníku Daily Mail. Dôstojníkom britskej armády v aktívnej službe však nebolo povolené publikovať pod vlastným menom, preto prijal pseudonym „Sapper“, ktorý pripomínal jeho príslušnosť k ženijnému zboru Royal Engineers. V medzivojnovom období sa už ako H. C. McNeile preslávil tvorbou napínavých próz s kriminálnou zápletkou. Hlavnou postavou románu je kapitán Hugh Drummond, ktorý sa po odchode do civilu nedokáže zmieriť s ubíjajúcou všednosťou povojnového života. V snahe uniknúť každodennej nude sa preto rozhodne inzerátom ponúknuť svoje služby súkromného detektíva. Už čoskoro sa ocitne vo víre vrážd, únosov a medzinárodného sprisahania, ktorého cieľom je rozbiť poriadok západného sveta. Fyzicky neobyčajne zdatný anglický džentlmen s vynikajúcim intelektom sa nielen vďaka láske k suchému martini stal priznaným inšpiračným zdrojom pre jednu z najslávnejších postáv svetovej popkultúry Jamesa Bonda. Príbehy kapitána Hugha Drummonda sa vo Veľkej Británii dodnes tešia nesmiernej popularite a stali sa predlohou pre mnohé filmové i televízne spracovania, rozhlasové hry, aj grafické romány.

Paradoxy pána Ponda je posledná kniha detektívnych príbehov od slávneho britského prozaika, novinára a katolíckeho filozofa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Poviedky sa najprv objavovali v literárnom časopise Storyteller a knižne vyšli až po spisovateľovej smrti. Hlavným hrdinom zbierky je bývalý štátny zamestnanec pán Pond, ktorý sa doslova vyžíva vo vyslovovaní svojráznych paradoxných výrokov a priateľov neprestáva ohromovať opisom svojich prazvláštnych životných skúseností. Vďaka nezvyčajnému pohľadu na svet a zmyslu pre detailný rozbor akokoľvek zložitej situácie si dokáže poradiť aj s tým najzamotanejším prípadom. Sám autor o svojej poslednej veľkej literárnej postave napísal: „Väčšina tých, čo hovoria v paradoxoch, sa len vyťahujú. No Pond je iný. On to robí, pretože sa vyťahovať nechce. Vieš, vyzerá ako taký sedavý typ, vedecký mužíček, akoby bol navždy prikovaný k stolu či písaciemu stroju, no zažil niekoľko skutočne vzrušujúcich príhod. Nerád o nich hovorí, to vlastne ani nechce. Najradšej by sa rozprával o úsudku, filozofii a teoretických veciach z kníh – dobre predsa vieš ako nesmierne miluje racionálnu literatúru osemnásteho storočia. Lenže počas toho abstraktného rozprávania občas znenazdania natrafí na čosi, čo sa mu aj naozaj stalo. No a vtedy – aby som to tak povedal – to všetko zhúžva dokopy. Snaží sa to natlačiť do malého priestoru a potom to jednoducho znie protichodne. Takmer každá z tých jeho pološialených viet predstavuje nejaké rozsiahlejšie dobrodružstvo v živote, ktorý by väčšina ľudí nazvala veľmi nedobrodružným.“