Európa strana 9 z 47

Átlagos amerikai lány volt, aki addig sohasem látott hatású legendává vált. Milliók imádták, és az élete a rajongók és művésztársak generációit varázsolta el. A Marilyn Monroe művésznéven jobban ismert Norma Jeane Baker életét évtizedek óta kutatják és dolgozzák fel, de mindeddig még egyetlenegyszer sem mesélték el olyan lélegzetelállító és eredeti módon, mint a Szöszi-ben.A kortárs amerikai irodalom legjelesebb alakjai között számontartott és Magyarországon is jól ismert Joyce Carol Oates eddigi legnagyobb szabású művében újraértelmezi Norma Jeane Bakernek (a gyermeknek, a nőnek és a nehéz sorsú hírességnek) a legbensőbb lírai és szellemi életét, hogy annak bámulatos, gazdag és megrázó hangján mesélje el. Norma Jane legintimebb portréja egy törékeny, egyedi tehetséggel megáldott fiatal nőt állít elénk, aki folyamatosan újrateremti saját magát, hogy a nyomasztó esélyek ellenére képes legyen a felszínen maradni és magának a sztárságnak a jelképévé váljon. Lépésről lépésre haladva vezet be minket a saját történetébe, és meséli el, hogyan tévesztett utat egy folyamatos konfliktusok között élő, lázasan alkotó jellegzetesen amerikai művész.Az életrajzi és történelmi forrásokra támaszkodó szerző megidézi a női lélek legbensőbb világát és kíméletlen tükröt tart a mítosz elé, mindeközben pedig úgy ír, ahogy eddig még sohasem: extatikus állapotban, átadva magát a témának, úgy, mintha rendkívüli hősének a lelke költözött volna belé.

Nicosia ?az egyetlen kettéosztott főváros a világon. Más nyelv, más írás, más emlékezet uralkodik a két oldalon – írja Elif Shafak új regényének elején. Mégis van, ami akadálytalanul jár át a görög és a török Ciprus határán: a szél, a madarak – és a szerelem. De mennyi esélye van a hetvenes években az egyik napról a másikra földi pokollá váló Nicosiában az elszabaduló erőszak közepette egy görög fiúnak, Kosztasznak, és egy török lánynak, Defnének, hogy felülírják a gyűlölet törvényét a szerelem törvényével? Évtizedek telnek el, mire sorsuk beteljesedhet, ám az ezredforduló után új, választott hazájuk fővárosában, Londonban sem ereszti el őket a múltjuk. A traumák velük élnek. Lányuknak, a gimnazista Adának anyja halála után pedig azzal kell szembesülnie, hogy a fájdalom akkor is öröklődik, ha a szülők sohasem beszéltek arról, miért jöttek el Ciprusról. Kétséges, hogy fel lehet-e dolgozni a kettős identitás terhét tizenhat évesen. A Londonba érkező török nagynéni, Meryem mindent egy lapra tesz fel, amikor elmeséli a szülők történetét, amelyről egy ciprusi vendéglőből Londonba telepített és a téli vihar elől a föld melegébe menekített, elásott fügefa monológjából is értesülünk.

Dúl ?a II. világháború, Franciaországban a németbarát Vichy-kormány van hatalmon. Nancy Wake, az ausztrál származású fiatalasszony férje, a gazdag marseille-i gyáros oldalán fényűző vacsorákat ad – jó kapcsolatai vannak a feketepiacon –, és a körülményekhez képest boldogan él. Nancynek azonban van egy másik, titkos élete: ő a rettegett Fehér Egér, az egyik legkeresettebb kém, aki után a Gestapo kétségbeesetten kutat. Egy árulásnak köszönhetően férjét le is tartóztatják, de Nancy kicsúszik a kezük közül. Angliába szökik, ahol nem tud tétlenül ülni, és egy féléves katonai kiképzés után visszatér Franciaországba, hogy csatlakozzon a partizánokhoz. Mindenre hajlandó, hogy legyőzzék a németeket – és készen áll arra is, hogy életét adja a férjéért. A lebilincselően izgalmas kalandregényt a II. világháború sokszorosan kitüntetett hősének igaz története ihlette. A felvilágosult, szabad szellemű, a francia ellenállás jelképévé magasodott Nancy Wake kalandjai egy pillanatnyi szünet nélkül követik egymást a regény lapjain. Harcát azonban nemcsak a németek, hanem az előítéletek ellen is vívja, hiszen nem elég, hogy a partizánok közül senki nem tudja elképzelni, hogy egy nő felveheti a versenyt bátorságban, erőben és kitartásban a férfiakkal, de Nancyt vezérükként kell elfogadniuk.

Wrocław, húsz évvel az atomháború után. A csaknem hétszázezer lakosból alig néhány százan maradtak életben. A város alatti csatornákban, kis, zárt, enklávéknak nevezett közösségekben húzzák meg magukat.Az évek múlása ellenére a felszín továbbra sem alkalmas újratelepítésre: a sugárzás még mindig túl erős, a mutáns növények és állatok pedig új, rendkívül ellenséges ökoszisztémát hoztak létre a romokon. A rendelkezésre álló erőforrások kimerültek. Olyan kevés az élelem, hogy az elkeseredett csatornalakók egy része a legalapvetőbb emberi tabukat megszegve kannibalizmusra vetemedik. Ebben a világban kell boldogulnia Tanítónak, az egyik utolsó embernek, aki még emlékszik a háború előtti életre. Hogy megóvja siketnéma fiát, Tanító útra kel a föld alatt, hogy eljusson a Toronyba, ahol talán még biztonságos az élet. Az út azonban se nem egyenes, se nem könnyű, és az ismert veszélyeken kívül Tanító a múltja rémképeivel és olyan új borzalmakkal szembesül, amelyekről a legrosszabb rémálmaiban sem gyanította, hogy léteznek.A Mélység Szmidt Metró-trilógiájának első kötete.

Kovács Krisztián első regénye a múlt és a múlt által befolyásolt jelen megértésére tett szenvedélyes generációs kísérlet. Az előző század a jelen rémálmaként vissza-visszatér, és ha már nem menekülhetünk előle, jobb, ha szembenézünk vele, akármennyire félelmetesnek is tűnik, amit látunk. A Hiányzó történetek a tovább élés fordulatos regénye, a második világháborútól napjainkig, Caracastól Budapesten át Tokióig érő letehetetlen történet, vérbeli mai próza.„Kudarcként éltem meg, mikor huszonnyolc évesen visszaköltöztem a szüleim házába, de az érzés pár nap alatt felszívódott, mint pára az ablaküvegről.” Így kezdődik Vojvoda Dániel, egy első látásra akár tipikusnak is mondható 21. századi kiábrándult fiatalember története valahol a budapesti külvárosban elterülő focipálya-komplexum büféjében. Az viszont, hogy mindezek után egy pszichológiai krimi, egy lebilincselő családtörténet, egy történelmi kalandregény bomlik ki a szemünk előtt, korántsem mondható tipikusnak. Kovács Krisztián első regénye a múlt és a múlt által befolyásolt jelen megértésére tett szenvedélyes generációs kísérlet. Az előző század a jelen rémálmaként vissza-visszatér, és ha már nem menekülhetünk előle, jobb, ha szembenézünk vele, akármennyire félelmetesnek is tűnik, amit látunk. A Hiányzó történetek a tovább élés fordulatos regénye, a második világháborútól napjainkig, Caracastól Budapesten át Tokióig érő letehetetlen történet, vérbeli mai próza.

Svetoznámy výtvarný umelec Piet Mondrian (pôvodným menom Pieter Cornelis Mondriaan, 7. 3. 1872, Amersfoort – 1. 2. 1944, New York), priekopník abstraktnej maľby, napísal počas svojho plodného života rad teoretických článkov a esejí, osvetľujúcich princípy „nového stvárňovania“ či „neoplasticizmu“ – výtvarnej avantgardy, ktorá vznikla okolo nizozemského umeleckého časopisu De Stijl (1917-1931). Obdobie medzi svetovými vojnami strávil v Paríži, kde pod vplyvom výtvarného kubizmu a módnej teozofie rozvíjal a vo svojej výtvarnej tvorbe do dokonalosti doviedol princípy abstrakcie. Vo svojich príležitostných článkoch sa vyjadroval okrem výtvarného umenia aj k súčasnej hudbe, architektúre a urbanistike, a krátky čas sa takisto venoval literárnemu experimentovaniu. Tesne pred druhou svetovou vojnou emigroval do Londýna a potom do New Yorku, kde zomrel ako svetovo uznávaný umelec. Prvý slovenský výber z Mondrianovho esejistického a literárneho diela prináša tú jeho časť, ktorá vznikla v čase od roku 1914 do roku 1938 v autorovom rodnom jazyku.

Svetoznámy výtvarný umelec Piet Mondrian (pôvodným menom Pieter Cornelis Mondriaan, 7. 3. 1872, Amersfoort – 1. 2. 1944, New York), priekopník abstraktnej maľby, napísal počas svojho plodného života rad teoretických článkov a esejí, osvetľujúcich princípy „nového stvárňovania“ či „neoplasticizmu“ – výtvarnej avantgardy, ktorá vznikla okolo nizozemského umeleckého časopisu De Stijl (1917-1931). Obdobie medzi svetovými vojnami strávil v Paríži, kde pod vplyvom výtvarného kubizmu a módnej teozofie rozvíjal a vo svojej výtvarnej tvorbe do dokonalosti doviedol princípy abstrakcie. Vo svojich príležitostných článkoch sa vyjadroval okrem výtvarného umenia aj k súčasnej hudbe, architektúre a urbanistike, a krátky čas sa takisto venoval literárnemu experimentovaniu. Tesne pred druhou svetovou vojnou emigroval do Londýna a potom do New Yorku, kde zomrel ako svetovo uznávaný umelec. Prvý slovenský výber z Mondrianovho esejistického a literárneho diela prináša tú jeho časť, ktorá vznikla v čase od roku 1914 do roku 1938 v autorovom rodnom jazyku.

Výber umenovedných štúdií, úvah a básní všestranného nizozemského umelca a teoretika umeniaTheo van Doesburg (1883—1931), vlastným menom Christiaan Emiel Marie Küpper, bol abstraktný avantgardný umelec, architekt, teoretik umenia, autor manifestov a kritík modernej architektúry, zakladateľ konštruktivistického hnutia De Stijl a od roku 1917 redaktor rovnomenného časopisu, ale pod pseudonymami I. K. Bonset a Aldo Camini aj dadaistický básnik a provokatér. Vo svojich statiach o výtvarnom umení a architektúre, v umeleckých a literárnych manifestoch, v kritikách súčasnej európskej architektúry, v mnohých prednáškach a napokon aj vo svojich experimentálnych literárnych textoch formuloval v priebehu zhruba pätnástich rokov myšlienky, ktoré v dvadsiatom storočí zásadným spôsobom ovplyvnili chápanie moderného stavania i výtvarníctva. Spoločne s Pietom Mondriaanom formuloval program tzv. nového stvárňovania (neoplasticizmu) a sám sa zasadzoval za dynamizáciu umeleckého výrazu, ktorá by bola v súlade so životom moderného človeka. Ako autor spisu Základné pojmy nového stvárňujúceho umenia (1925) vplýval aj na orientáciu nemeckej umelecko-remeselnej školy Bauhaus. Prvý slovenský výber z Van Doesburgovho písomného diela prináša prierez tvorivým myslením tejto výnimočnej osobnosti modernej nizozemskej, ale aj svetovej kultúry.

René Jean-Marie Joseph Guénon (15. november 1886, Blois, Francúzsko – 7. januára 1951, Káhira, Egypt) bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire. Mimo priameho dosahu tlakov prostredia, ktorého nepochopenie, ba až nevraživosť, mu v rodnom Francúzsku strpčovali život, sa tu v plnej miere mohol venovať písaniu a praktizovaniu súfijskej duchovnej cesty. V roku 1949 získal egyptské občianstvo. K hlavným témam Guénonovho diela patrí vzťah západného a východného sveta; možnosť prístupu k Tradícii, ktorá sprostredkuje skutočné, nie iba intelektuálne Poznanie, a ktorá sa naprieč rôznymi formami sprostredkovania vo svojej podstate nemení a nepodlieha dobovým vplyvom; štúdium symbolov a ich miesto na ceste Poznania; tajné vedy; kríza moderného sveta, ktorý Guénon chápe ako úchylku scestnej, teda západnej civilizácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria okrem predkladaného titulu knihy Kríza moderného sveta, Kráľ sveta, Všeobecný úvod do štúdia hinduistických náuk, Človek a jeho naplnenie podľa védánty (slov. 2015) či Symbolika kríža (slov. 2016). Po období, keď bolo Guénonovo dielo s výnimkou úzkeho okruhu čitateľov prehliadané a marginalizované, sa v posledných desaťročiach stáva čoraz viac predmetom záujmu aj v rámci akademického prostredia. Kniha Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945 je pokladaná za Guénonovo opus magnum.

René Jean-Marie Joseph Guénon bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire. Mimo priameho dosahu tlakov prostredia, ktorého nepochopenie, ba až nevraživosť, mu v rodnom Francúzsku strpčovali život, sa tu v plnej miere mohol venovať písaniu a praktizovaniu súfijskej duchovnej cesty. V roku 1949 získal egyptské občianstvo. K hlavným témam Guénonovho diela patrí: - tajné vedy, - vzťah západného a východného sveta, - možnosť prístupu k tradícii, ktorá sprostredkuje skutočné, nie iba intelektuálne poznanie, a ktorá sa naprieč rôznymi formami sprostredkovania vo svojej podstate nemení a nepodlieha dobovým vplyvom, - štúdium symbolov a ich miesto na ceste poznania, - kríza moderného sveta, ktorý Guénon chápe ako úchylku scestnej, teda západnej civilizácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria okrem predkladaného titulu knihy Kríza moderného sveta, Kráľ sveta, Všeobecný úvod do štúdia hinduistických náuk, Človek a jeho naplnenie podľa védánty či Symbolika kríža . Po období, keď bolo Guénonovo dielo s výnimkou úzkeho okruhu čitateľov prehliadané a marginalizované, sa v posledných desaťročiach stáva čoraz viac predmetom záujmu aj v rámci akademického prostredia. Kniha Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945 je pokladaná za Guénonovo opus magnum.

Klasické dielo slávneho nizozemského historika. Johan Huizinga (1872 – 1945) patrí k najvýznamnejším nizozemským historikom 20. storočia. Ako priekopník európskych kultúrnych dejín sa preslávil najmä veľkým opusom Jeseň stredoveku (1919, po slovensky 1990), venoval sa však aj otázkam filozofie hry (Homo ludens, 1938, po slovensky 1990) a kultúrnej kritike (V tieňoch zajtrajška, 1935; Zhanobený svet, 1943, obe po slovensky 2002), písal však takisto o medievistických témach i dejinách Spojených štátov amerických. Ako súčasník francúzskych historikov zoskupených okolo časopisu Les Annales bol sympatizantom nových metód v dejepisectve a interdisciplinarity v humanitných vedách, zaujímal sa tak o dejiny výtvarného umenia, ako aj o archeológiu, religionistiku a kultúrnu antropológiu. Dejiny Nizozemska ho vedecky priťahovali už od roku 1905, tento záujem však vyvrcholil v roku 1941, keď prepracoval sériu svojich starších kultúrno-historických prednášok venovaných svojej vlasti v období jej najväčšieho rozkvetu. Huizingova Kultúra Nizozemska v 17. storočí je dnes už klasickým dielom, v ktorom autor spojil historickú erudíciu s múzickosťou a ukázal, ako je možné esejisticky pútavo priblížiť modernému človeku život a civilizáciu vzdialenej historickej epochy.

Prvé slovenské vydanie brilantných esejí popredného európskeho mysliteľa.Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872—1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

Autorom detektívneho thrilleru O bývalom vojakovi, ktorý v období mieru zabíjal nudu je britský vojnový veterán Herman Cyril McNeile (1888 1937). Svoje skúsenosti zo zákopov prvej svetovej vojny zúročil tvorbou dobrodružných poviedok, ktoré začal uverejňovať v denníku Daily Mail. Dôstojníkom britskej armády v aktívnej službe však nebolo povolené publikovať pod vlastným menom, preto prijal pseudonym Sapper, ktorý pripomínal jeho príslušnosť k ženijnému zboru Royal Engineers. V medzivojnovom období sa už ako H. C. McNeile preslávil tvorbou napínavých próz s kriminálnou zápletkou. Hlavnou postavou románu je kapitán Hugh Drummond, ktorý sa po odchode do civilu nedokáže zmieriť s ubíjajúcou všednosťou povojnového života. V snahe uniknúť každodennej nude sa preto rozhodne inzerátom ponúknuť svoje služby súkromného detektíva. Už čoskoro sa ocitne vo víre vrážd, únosov a medzinárodného sprisahania, ktorého cieľom je rozbiť poriadok západného sveta. Fyzicky neobyčajne zdatný anglický džentlmen s vynikajúcim intelektom sa nielen vďaka láske k suchému martini stal priznaným inšpiračným zdrojom pre jednu z najslávnejších postáv svetovej popkultúry Jamesa Bonda. Príbehy kapitána Hugha Drummonda sa vo Veľkej Británii dodnes tešia nesmiernej popularite a stali sa predlohou pre mnohé filmové i televízne spracovania, rozhlasové hry, aj grafické romány.

Autorom detektívneho thrilleru O bývalom vojakovi, ktorý v období mieru zabíjal nudu je britský vojnový veterán Herman Cyril McNeile (1888 – 1937). Svoje skúsenosti zo zákopov prvej svetovej vojny zúročil tvorbou dobrodružných poviedok, ktoré začal uverejňovať v denníku Daily Mail. Dôstojníkom britskej armády v aktívnej službe však nebolo povolené publikovať pod vlastným menom, preto prijal pseudonym „Sapper“, ktorý pripomínal jeho príslušnosť k ženijnému zboru Royal Engineers. V medzivojnovom období sa už ako H. C. McNeile preslávil tvorbou napínavých próz s kriminálnou zápletkou. Hlavnou postavou románu je kapitán Hugh Drummond, ktorý sa po odchode do civilu nedokáže zmieriť s ubíjajúcou všednosťou povojnového života. V snahe uniknúť každodennej nude sa preto rozhodne inzerátom ponúknuť svoje služby súkromného detektíva. Už čoskoro sa ocitne vo víre vrážd, únosov a medzinárodného sprisahania, ktorého cieľom je rozbiť poriadok západného sveta. Fyzicky neobyčajne zdatný anglický džentlmen s vynikajúcim intelektom sa nielen vďaka láske k suchému martini stal priznaným inšpiračným zdrojom pre jednu z najslávnejších postáv svetovej popkultúry Jamesa Bonda. Príbehy kapitána Hugha Drummonda sa vo Veľkej Británii dodnes tešia nesmiernej popularite a stali sa predlohou pre mnohé filmové i televízne spracovania, rozhlasové hry, aj grafické romány.

Autorom detektívneho thrilleru O bývalom vojakovi, ktorý v období mieru zabíjal nudu je britský vojnový veterán Herman Cyril McNeile (1888 – 1937). Svoje skúsenosti zo zákopov prvej svetovej vojny zúročil tvorbou dobrodružných poviedok, ktoré začal uverejňovať v denníku Daily Mail. Dôstojníkom britskej armády v aktívnej službe však nebolo povolené publikovať pod vlastným menom, preto prijal pseudonym „Sapper“, ktorý pripomínal jeho príslušnosť k ženijnému zboru Royal Engineers. V medzivojnovom období sa už ako H. C. McNeile preslávil tvorbou napínavých próz s kriminálnou zápletkou. Hlavnou postavou románu je kapitán Hugh Drummond, ktorý sa po odchode do civilu nedokáže zmieriť s ubíjajúcou všednosťou povojnového života. V snahe uniknúť každodennej nude sa preto rozhodne inzerátom ponúknuť svoje služby súkromného detektíva. Už čoskoro sa ocitne vo víre vrážd, únosov a medzinárodného sprisahania, ktorého cieľom je rozbiť poriadok západného sveta. Fyzicky neobyčajne zdatný anglický džentlmen s vynikajúcim intelektom sa nielen vďaka láske k suchému martini stal priznaným inšpiračným zdrojom pre jednu z najslávnejších postáv svetovej popkultúry Jamesa Bonda. Príbehy kapitána Hugha Drummonda sa vo Veľkej Británii dodnes tešia nesmiernej popularite a stali sa predlohou pre mnohé filmové i televízne spracovania, rozhlasové hry, aj grafické romány.

Paradoxy pána Ponda je posledná kniha detektívnych príbehov od slávneho britského prozaika, novinára a katolíckeho filozofa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Poviedky sa najprv objavovali v literárnom časopise Storyteller a knižne vyšli až po spisovateľovej smrti. Hlavným hrdinom zbierky je bývalý štátny zamestnanec pán Pond, ktorý sa doslova vyžíva vo vyslovovaní svojráznych paradoxných výrokov a priateľov neprestáva ohromovať opisom svojich prazvláštnych životných skúseností. Vďaka nezvyčajnému pohľadu na svet a zmyslu pre detailný rozbor akokoľvek zložitej situácie si dokáže poradiť aj s tým najzamotanejším prípadom. Sám autor o svojej poslednej veľkej literárnej postave napísal: „Väčšina tých, čo hovoria v paradoxoch, sa len vyťahujú. No Pond je iný. On to robí, pretože sa vyťahovať nechce. Vieš, vyzerá ako taký sedavý typ, vedecký mužíček, akoby bol navždy prikovaný k stolu či písaciemu stroju, no zažil niekoľko skutočne vzrušujúcich príhod. Nerád o nich hovorí, to vlastne ani nechce. Najradšej by sa rozprával o úsudku, filozofii a teoretických veciach z kníh – dobre predsa vieš ako nesmierne miluje racionálnu literatúru osemnásteho storočia. Lenže počas toho abstraktného rozprávania občas znenazdania natrafí na čosi, čo sa mu aj naozaj stalo. No a vtedy – aby som to tak povedal – to všetko zhúžva dokopy. Snaží sa to natlačiť do malého priestoru a potom to jednoducho znie protichodne. Takmer každá z tých jeho pološialených viet predstavuje nejaké rozsiahlejšie dobrodružstvo v živote, ktorý by väčšina ľudí nazvala veľmi nedobrodružným.“