Európa strana 10 z 43

Cyklus poviedok Michaila Bulgakova Zápisky mladého lekára je retrospektívnym pohľadom začínajúceho spisovateľa na svoje lekárske začiatky. Autor, niekedy sebaironicky, avšak vždy s pocitom veľkej zodpovednosti za ľudský život, rozpráva o svojich prvých, často závažných, ale väčšinou do úspešného konca dovedených lekárskych prípadoch. Vďaka milosrdnosti ľudskej pamäti spomienky mladého lekára – človeka z veľkomesta, ktorého osud zavial do hlbokej ruskej provincie – nadobúdajú jemne groteskný charakter. Všetky poviedky cyklu sú vystavané na autobiografickom materiáli, podobne ako tragická novela o narkotickej závislosti Morfium, ktorá pôvodne nebola súčasťou cyklu.

Príbehy slávneho „krotiteľa duchov" sa datujú do edwardiánskeho obdobia a je v nich cítiť ozvenu dobrodružstiev Sherlocka Holmesa. Aylmer Vance a jeho spoločník Dexter pristupujú k svetu nadprirodzeného s rovnakým dôvtipom a neohrozenosťou, s akými sa postavy sira Arthura Conana Doyla približujú k svetu zločinu. Hlavní hrdinovia poviedok publikovaných v tejto zbierke v mene tajomného spoločenstva odhaľujú a vysvetľujú nadprirodzené javy, komunikujú s mŕtvymi, odhaľujú šarlatánov a často zisťujú, že duchom je oveľa lepšie v svete neživých. Rozpadajúce sa vidiecke domy, hlboké lesy, ale aj šľachtické sídla s pohnutou minulosťou tvoria dokonalú kulisu pre pátranie dvoch slávnych vyšetrovateľov okultných záhad. Manželský pár Alice (1874 – 1917) a Claude (1865 – 1917) Askewovci sú v britskej literatúre známi ako autori hororovej literatúry. Spoločne vytvorili viac ako deväťdesiat neobyčajne populárnych próz s mystickým nádychom. Počas prvej svetovej vojny pracovali v britskej poľnej nemocnici v Srbsku a neskôr ich evakuovali na grécky ostrov Korfu. Ani služba v armáde ich však neodvádzala od literárnej tvorby a pravidelne publikovali vo svojom domovskom časopise The Weekly Tale-Teller. Obaja zahynuli začiatkom októbra 1917, keď pri plavbe z Talianska do Grécka ich loď torpédovala nemecká ponorka. Preklad: Marianna Bachledová

Pátranie po páchateľoch zákernej vraždy vedie z Londýna do Petrohradu a ďalej do cárskych temníc na Sibíri. Anglický prozaik Hugh Conway, vlastným menom Frederick John Fargus (1845 – 1885), patrí medzi vrcholných predstaviteľov temného thrilleru. Veľmi rád však pracoval aj s mystickými prvkami a napriek náhlej smrti v mladom veku vytvoril skutočne úctyhodné literárne dielo, ktorým inšpirovalo nielen svojich súčasníkov, ale aj mnohých pokračovateľov akčnej literatúry v 20. storočí. Medzi jeho najväčších obdivovateľov patrila slávna americká poetka Emily Dickinsonová a predajom kníh predstihoval dokonca jedného zo zakladateľov detektívneho žánru, britského spisovateľa Wilkie Collinsa. Hlavný hrdina románu Volanie temnoty Gilbert Vaughan – bohatý, ale slepý mladý muž sa vďaka zvláštnej súhre náhod stane svedkom brutálnej vraždy. Páchateľov však nemôže vidieť, iba počuť. Po zdĺhavej a bolestivej liečbe sa mu zrak vráti a počas potuliek v Taliansku sa zamiluje do tajomnej dievčiny. Záhadná kráska je osudným spôsobom spojená s ohavným činom, ktorého bol mládenec pred časom svedkom a spomienka na krvavú udalosť jej zatemnila myseľ. Kvôli svojej láske sa Vaughan rozhodne vypátrať páchateľov a musí podstúpiť nebezpečnú cestu z Londýna do ruského Peterburgu a do cárskych temníc na Sibíri. Viktoriánsky pohľad na zločiny, milostné záležitosti, exotické cesty, ale aj politický fanatizmus je dodnes mimoriadne fascinujúci a román Hugha Conwaya preto nestratil nič na svojej príťažlivosti. Preklad: Katarína Kvoriaková

Dvadsiate storočie bolo bohaté na historické udalosti či až zlomy. Ale aj vtedy sa deti hrali, chodili do školy, aj vtedy pri nedostatku liekov lekári museli liečiť svojich pacientov. V povojnových rokoch boli problémy so zásobovaním ale aj vtedy sa živnostníci snažili svoje živnosti zveľadiť, aby zakrátko o ne prišli. Vojna zanechala nie len smútok ale aj traumatizujúce spomienky. Prišli roky kolektivizácie poľnohospodárstva následne pokusu o demokratizáciu, ktorá vyústila do normalizácie. Aj vtedy mladí ľudia študovali, či slúžili vojenskú službu a následne hľadali svoje uplatnenie ale aj svoje osobnostné postoje. Preto autor ponúka skutočné drobné príbehy ktorých bol svedkom či niektoré pri svojej práci vypočul. Možno práve preto si môžu nájsť čitateľa...

Friedrich Nietzsche (1844-1900) významný nemecký filozof a jeden z najhlbších mysliteľov všetkých čias, kritik kultúry a náboženstva, básnik a esejista, predstaviteľ filozofie života a otec nihilizmu, zásadným spôsobom ovplyvnil filozofiu, myslenie a literatúru 20. storočia. Jeho často kontroverzné názory netvoria ucelený systém, preto umožňujú najrozličnejšie interpretácie. Výber z myšlienok F. Nietzscheho chce čitateľovi poskytnúť pohľad na základné myšlienkové okruhy a témy jeho filozofovania (o sebe, morálke, umení, náboženstve, človeku, vede, pravde, výchove, vôli k moci, nadčloveku a ďalších oblastiach ľudského bytia). Môže tak predstavovať nielen akýsi úvod do jeho diela, ale hlavne podnecovať k úvahám, prebúdzať k úvahám a novým pohľadom na modernú dobu, ktoré vyvoláva svojim hlbokým, ostrým a kritickým odhaľovaním často skrytých stránok života v dobe hlbokej krízy hodnôt a fungovania kultúry a civilizácie.

Edita Steinová (1891-1942), filozofka a rehoľná sestra (karmelitánka) mala v úmysle svoje prednášky na Nemeckom inštitúte pre vedeckú pedagogiku v zimnom semestri 1932/33 na tému filozofickej antropológie doplniť v ďalšom semestri prednáškami z teologickej antropológie, bez ktorej je, podľa nej, chápanie človeka a jeho bytia vo svete neúplné. Na to však už v dôsledku politickej situácia nemala možnosť. Zostali preto v rukopise, ktorý vyšiel tlačou až po 2. sv. vojne, v neúplnej podobe. Spis Teologická antropológia predstavuje fundovanú prácu o obraze človeka ako je obsiahnutý v katolíckej dogmatike a učení o viere. Edita Steinová v ňom na základe dôkladného štúdia problematiky podáva obraz človeka ako jednoty duše, ducha a tela, bytosti obdarenej rozumom, slobodnou vôľou a milosťou, schopnej poznania pravdy a dobra. Popisuje človeka v štádiách stvorenia, pádu a Vykúpenia, rozoberá problematiku milosti a sviatostí ako základu duchovného života človeka a kriticky vystupuje proti tzv. modernistom. Načrtnuté myšlienky rozvíja neskôr ďalších prácach. Teologická antropológia umožňuje pohľad do hĺbky filozoficko-teologického myslenia Edity Steinovej a ukazuje ju ako významnú mysliteľku našej doby. Doslov: Doc. Dr. Theol. Alžbeta Dufferová, PhD.

A neves olasz szerző e művében a XVI. századai Itáliába kalauzolja el az olvasót. A kötetben a híres és hírhedt Lucrezia Borgia és a Borgia család életével ismerkedünk meg. Az írónő Lucrezia – VI. Sándor pápa lánya iránt rokonszenvet érez, s így az olvasó egy sok évszázdos, igen érdekes vita \"női szemmel\" történő sommázásában vesz részt. Valóban máig ható érvényességű megállapítások olvashatók ki a könyvből a szabad és becsületes életre vágyó nők nehéz helyzetéről. Lucrezia Borgia életét, mert a gyengébb nemhez tartozott, álszent kora szabta meg, és hogy önmaga lehessen s őszinte érzelmei szerint élhessen, tragikus, kilátástalan ellnállásba kezdett. Az egyszer igazán volt és egyben örök asszony szép és szomorú életét a pompázatos reneszánsz kor köztörténetének ragyogó keretében élhetjük át.

..v jeho ordinácii sa duševné poruchy liečia okultnými metódami. Po skončení Veľkej vojny a odchode do civilu prijme mladý armádny lekár Rhodes ponuku pracovať u svojrázneho psychológa doktora Tavernera. Ten vedie ústav pre duševne postihnutých a svojich pacientov odmieta liečiť bežnými metódami. V jeho sanatóriu nie je miesto pre obvyklé elektrošoky a nepozdáva sa mu ani nástup modernej psychoanalýzy. Obvyklé mentálne poruchy prenecháva konzervatívnejším kolegom. On sa totiž musí vysporiadať s astrálnym prevteľovaním, duševným vampirizmom, reinkarnáciou, zákernými mentálnymi útokmi a nezriedka čeliť bytostiam z iného sveta. Vďaka ezoterickému tréningu a hlbokým znalostiam okultizmu je však pripravený aj na tie najzáhadnejšie problémy svojich klientov. Dvojica nekonvenčných psychológov pátra v temných zákutiach ľudskej mysle a rieši neobyčajne záhadné prípady.

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.

Stefan Grabiński je dodnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky (weird fiction). Až po svojej smrti (podľahol tuberkulóze takmer zabudnutý a osamotený) sa stal kultovým žánrovým autorom, známym i za hranicami svojej vlasti – výbery z jeho próz vyšli v Nemecku i USA, kde mu okamžite dali prídomok „poľský Poe". Bol predovšetkým majstrom fantasticko-psychologickej poviedky s temnou gradujúcou atmosférou a ostrou, no nejednoznačnou pointou: vydal napríklad poviedkové zbierky Démon pohybu (1919), Šialený pútnik (1920), Desivý príbeh (1922), Kniha ohňa (1922). Je tiež autorom temných okultistických románov Salamander (1924), Tieň Bafometa (1926) a Kláštor a more (1928). Jeho posledným románom bol Ostrov Itongo (časopisecky 1930 – 1931, knižne 1936). Podľa vlastných Grabińského slov je témou tohto diela boj hrdinu s predurčením a jeho porážka – boj o to ťažší, že proti hrdinovi stoja sily zásvetia, ktoré si ho vybrali za vykonávateľa svojich temných zámerov. Všetko sa začína jednej desivej noci v strašidelnom dome pri križovatke zabudnutých ciest. Zo šerosvitu interiérov starých domov a špiritistických seáns uteká hlavný hrdina Gniewosz na zaoceánsku loď: do okultného románu nečakane zavanie morský vietor exotiky južných morí v štýle próz Roberta L. Stevensona. Grabiński napája okultný román zo žriedla tej najlepšej tradície dobrodružných príbehov – sám svoj výtvor označil za fantasticko-exotický román. Ostrov Itongo, na ktorom hrdina stroskotá, je obývaný záhadnými domorodcami s ich čudesnými poverami a vierou v duchov. Tajomný ostrov však nepôsobí ako celkom z tohto sveta... Kto vlastne v skutočnosti ovláda dianie na ostrove? Podarí sa Gniewoszovi uniknúť? Stane sa jeho porážka zároveň jeho víťazstvom?

Carry van Bruggen (1881 – 1932) je poprednou nizozemskou prozaičkou a esejistkou medzivojnového obdobia, ktorá vo svojich dielach presadzovala citlivosť voči kultúrnym a názorovým menšinám. Vo svojich raných prózach V tieni (1907), Školička (1910), Opustený (1910) a Židáčik (1914), ovplyvnených literárnym naturalizmom, obrátila ako prvá Holanďanka pozornosť na otázku židovskej kultúrnej identity, v neskorších románoch Heleen (1913), Koketná žena (1915), Zo života mysliacej ženy (1920) a Eva (1927) sa predstavila ako modernistická spisovateľka a zároveň výrazná reprezentantka prvej vlny feminizmu. Jej literárno-filozofické diela Prometeus (1919) a Dnešný fetišizmus (1925) nastolili otázky individualizmu, modernej subjektivity a jazykového relativizmu.

Román Strieborný holub rozpráva príbeh mladého ruského intelektuála, básnika a filológa Petra Dariaľského. Stojí pred dvomi životnými cestami, ktoré v autorovej predstave odrážajú odveké vajatanie Ruska medzi Západom a Východom. Získa lásku krásnej grófskej dievčina Kati, zasnúbi sa s ňou, a tak sa mu už črtá cesta žiarivej budúcnosti, naplnenej prepychom, európskou vzdelanosťou a kultúrou. Stane sa však niečo nečakané – Peter, obdivovateľ ľudu, ľudového života, prostonárodnej reči, vidiaci v pravoslávnej nábožnosti odkaz Byzancie a starovekej antiky, podľahne zvádzaniu primitívnej, živočíšnej dedinskej ženy Matriony. Netuší, že je členkou sekty holubov a nezvádza ho náhodou. Takto nevdojak vykročí po svojej druhej, osudnej ceste. Vôkol neho sa začne sťahovať sieť, ktorú mu sektári nastražili. Roztočenie neviditeľných koliesok ženie hrdinu do bezvýchodiskovej situácie, ktorá sa prehlbuje jeho neuvedomelosťou a naivitou. Symbolistický básnik a prozaik, ale aj ideológ a teoretik, predstaviteľ ruskej moderny Andrej Belyj (1880 – 1934) sa vlastným menom volal Boris Nikolajevič Bugajev. Do literatúry vstúpil v prvých rokoch 20. storočia ako autor štyroch experimentálnych symfónií, lyrických prozaických útvarov vytvorených na hudobnom princípe. Neskôr sa stal románopiscom a patril k tým, ktorí v svetovom meradle obrodzovali románový žáner. Zarovno so spisovateľmi ako James Joyce, Marcel Proust či Virginia Woolfová svojimi modernistickými dielami otváral brány k najväčším výdobytkom svetovej umeleckej prózy. Spomedzi jeho románov sa najviac cenia Strieborný holub (1909) a Peterburg (1911 – po 1913/14). Kým v Peterburgu umelecky spracoval tému západnej, európskej podstaty Ruska, jeho chladného, racionálneho prvopočiatku, ktorý podľa neho ubíja národnú mentalitu a odcudzuje ju samu sebe, v Striebornom holubovi sa zameral na iracionálnu živelnosť a temnosť, prichádzajúcu v autorových predstavách z Východu...

Prvé slovenské vydanie klasického viktoriánskeho románu od slávneho tvorcu Sherlocka Holmesa. Sir Arthur Conan Doyle (1859 1930) tvorca najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa je dodnes jedným z najčítanejších a najprekladanejších britských spisovateľov. V tajomnom príbehu z roku 1889 naplno odhaľuje svoju hlbokú fascináciu špiritizmom a paranormálnymi javmi, charakteristickú pre epochu fin de siecle. Prečo sa veterán britskej armády generál Heatherstone utiahol do sídla Coomber Hall na opustenom škótskom pobreží? Aká temná a hrozná udalosť z minulosti ho núti ukrývať sa pred svetom? Ako s ňou súvisí zlovestné meno Ghúlab Šach, nesúce stopu neblahej minulosti kolonizovanej Indie? Román Cloomberská záhada patrí medzi veľké mysteriózne diela viktoriánskej literatúry a jeho autor je neuveriteľne zručný v navodzovaní tej pravej gotickej atmosféry. Blikot olejovej lampy, čo vrhá neisté svetlo na vyrezávaný dubový obklad a odráža neuveriteľné tiene, desivá biela tvár vystupujúca z prítmia, chladná striebristá žiara mesiaca medzi potrhanými oblakmi, v ktorej sa kúpe nočná krajina, obrovská tmavá masa budovy týčiaca sa ako sarkofág... Ak ste si doteraz mysleli, že vás nemôže vystrašiť obyčajné cinknutie, majster dedukcie a desu sir Arthur Conan Doyle vám dokáže, že sa fatálne mýlite... Doslov: Tomáš Horváth.

Zbierka troch cestopisov veľmi pôvabne, s osobitým humorom a sebairóniou, vykresľuje k čomu tento kríza stredného veku dohnala poviedkového hrdinu Juraja a jeho najbližších kamarátov. Každá poviedka opisuje jednu plavbu na klasickej námornej plachetnici, plnú reálnych i virtuálnych dobrodružstiev. A keďže ochota konať a schopnosť fantazírovať je u mužov v tomto nebezpečnom období preveľká, hranica medzi reálnymi a virtuálnymi dobrodružstvami je niekedy len veľmi ťažko postrehnuteľná. Knižka určite poteší všetkých milovníkov námorného plachtenia, rozjímania o zmysle života a politicky nekorektného humoru.