Európa strana 44 z 47

Čo napísali o knihe Veselo a s láskou o autizme: „O autizme som sa dozvedel viac, než z hociktorej odbornej knihy, ktorú som doteraz prečítal. Pri čítaní som sa smial i plakal.“ (psychológ) „Nedokážete si predstaviť, ako veľmi zodpovedajú moje vlastné skúsenosti týmto príbehom.“ (diagnostik špeciálneho vzdelávania) „Takmer by som prisahal, že to sú opísané prípady z mojej praxe – túto knihu som si zamiloval.“ (pediater) „Veselá časť knihy ma potešila a tá dojímavá ma naplnila hrdosťou.“ (rodič autistického dieťaťa) „... Musím otvorene priznať, že moje obavy z vyučovania autistického dieťaťa podstatne zoslabli. Táto kniha mi naozaj otvorila oči.“ (učiteľ) „Než som si prečítal túto knihu, nevedel som o autizme nič. Pokladám ju za veľmi milú a láskavú.“ (rodič „normálneho“ dieťaťa) R. Wayne Gilpin, ktorý zostavil túto knihu, je otcom Alexa, šestnásťročného autistického mladého muža. Wayne je bývalým prezidentom a tajomníkom Americkej autistickej spoločnosti. Ako autor sa profesionálne venuje vzdelávaniu a publicistike.

Dielo Fiodora Michajloviča Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúc o čo ide, prenasledovaná časom, vychádza osobnosť jednotlivca pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa aj v tom pekelnom vnútre nemilosrdnej dielne doby vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jeho vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť. Román Dvojník vyšiel roku 1846 a hoci patrí k raným prácam Fiodora Michajloviča Dostojevského nesie veľa znakov jeho charakteristického štýlu: tragickú tému ľudského rozdvojenia, výrazovú drobnokresbu, ľahkú kompozičnú roztrieštenosť, ostrú satiru spoločenského života a zároveň skrytý súcit k ľudským osudom.

Hoci je veľa kníh o autizme, práca Simona Barona-Cohena Duševná slepota – nevidieť do mysle patrí k najpopulárnejším a najdôležitejším. Baron-Cohen jasne píše, že to, čo naša myseľ vidí ako realitu, nie je v skutočnosti realita, ale výstup obrovského množstva špecializovaných neurónových spoluprocesov, ktoré interpretujú realitu skresleným spôsobom. Podobne, ako vnímame farbu, vnímame aj úsmev druhej osoby a ďalšie sociálne javy. Obývame totiž mentálne svety. Duševná slepota – nevidieť do mysle je mimoriadne prínosná nielen pre tých, ktorí sa s problémom autizmu stretli a sú nútení sa s ním vysporiadať, či pre tých, čo pracujú s autistami, ale aj pre filozofov a sociálnych vedcov, ktorí sa zaoberajú problémami humánnej komunikácie a sociálnej inteligencie. Kniha je napísaná mimoriadne zrozumiteľným a prístupným jazykom, bola preložená do mnohých jazykov a našla si obrovské množstvo čitateľov aj medzi laickou verejnosťou.

Hoci je veľa kníh o autizme, práca Simona Barona-Cohena Duševná slepota – nevidieť do mysle patrí k najpopulárnejším a najdôležitejším. Baron-Cohen jasne píše, že to, čo naša myseľ vidí ako realitu, nie je v skutočnosti realita, ale výstup obrovského množstva špecializovaných neurónových spoluprocesov, ktoré interpretujú realitu skresleným spôsobom. Podobne, ako vnímame farbu, vnímame aj úsmev druhej osoby a ďalšie sociálne javy. Obývame totiž mentálne svety. Duševná slepota – nevidieť do mysle je mimoriadne prínosná nielen pre tých, ktorí sa s problémom autizmu stretli a sú nútení sa s ním vysporiadať, či pre tých, čo pracujú s autistami, ale aj pre filozofov a sociálnych vedcov, ktorí sa zaoberajú problémami humánnej komunikácie a sociálnej inteligencie. Kniha je napísaná mimoriadne zrozumiteľným a prístupným jazykom, bola preložená do mnohých jazykov a našla si obrovské množstvo čitateľov aj medzi laickou verejnosťou.

Thomas Rosenboom (1956), narodený v Doetinchem, patrí k najvýznamnejším súčasným nizozemským prozaikom. V Nijmegene začal študovať psychológiu, neskôr v Amsterdame ukončil nederlandistiku. Roku 1982 debutoval poviedkou Bedenkingen (Pochybnosti), o tri roky neskôr uverejnil thriller Vriend van verdienste (Zaslúžilý priateľ). Za historický román z 18. storočia Gewassen vlees (Umývané mäso, 1994) získal cenu Libris Literatuur Prijs (1995) a Dirk Martensprijs (1997); román Publieke werken (Verejné práce, 1999, opäť ocenený Libris Literatuur Prijs), v ktorom spracoval históriu Amsterdamu v druhej polovici 19. storočia, bol preložený do nemčiny a dánčiny, pripravuje sa jeho maďarské vydanie. De nieuwe man (Nový muž, 2003), románový príbeh z prostredia lodiarov z prvej polovice 20. storočia, bol v Holandsku nominovaný na knihu roka 2003. Autor napísal okrem toho viacero kratších historických próz, ale aj próz zo súčasnosti, ktoré boli uverejnené vo výberoch De mensen thuis (Tí doma, 1983) a Hoog aan de wind (Dobrý vietor, 2006); z toho druhého vychádza aj prvé slovenské vydanie autorovho diela pod názvom Chlapec s husľami.

Začítajte sa do vesmírnej odysey mimozemského chlapca Luku a spolu s ním navštívte množstvo najrozmanitejších planét, spoznávajte prečudesné bytosti a zažijete skutočne nevšedné dobrodružstvá. Malý Luka sa na svoju napínavú púť nevydal dobrovoľne. Uniesli ho tí najnešikovnejší a najzadubenejší piráti, akí kedy brázdili hviezdnu oblohu. Napriek všetkému sú však presvedčení, že patria k tým najstrašnejším hrdlorezom v dejinách a ich kapitán Skazimor o sebe dokonca s obľubou: "Ja som najstrašnejší pirát siedmich galaxií. Moje meno si s hrôzou opakujú všetci piloti vesmírnych korábov, s úzkosťou sa prežehnávajú všetci cestujúci na medziplanetárnych tratiach a s ním sa zo sna strhávajú deti i malé psy." V skutočnosti skazia všetko, na čo len siahnu a každý z ich „skvelých" nápadov ženie popletenú posádku od jednej katastrofy k druhej. No za žiadnych okolností nestrácajú optimizmus, pretože túžba po sláve a bohatstve nepozná hranice. Osudy našich hrdinov navždy zmení možnosť získať slávny pirátsky Poklad siedmich kapitánov. Na túto bájnu korisť si však brúsia zuby aj mnohí iní dobrodruhovia. Aj Krásavec Tonny, Prefíkanec Mudry i skutočný postrach vesmíru Bleskový Pedro sa pustia do šialenej naháňačky vesmírom. Skazimor a celá jeho posádka veria, že to budú práve oni, kto sa zmocní najväčšieho bohatstva vesmíru.

Začítajte sa do vesmírnej odysey mimozemského chlapca Luku a spolu s ním navštívte množstvo najrozmanitejších planét, spoznávajte prečudesné bytosti a zažijete skutočne nevšedné dobrodružstvá. Malý Luka sa na svoju napínavú púť nevydal dobrovoľne. Uniesli ho tí najnešikovnejší a najzadubenejší piráti, akí kedy brázdili hviezdnu oblohu. Napriek všetkému sú však presvedčení, že patria k tým najstrašnejším hrdlorezom v dejinách a ich kapitán Skazimor o sebe dokonca s obľubou: "Ja som najstrašnejší pirát siedmich galaxií. Moje meno si s hrôzou opakujú všetci piloti vesmírnych korábov, s úzkosťou sa prežehnávajú všetci cestujúci na medziplanetárnych tratiach a s ním sa zo sna strhávajú deti i malé psy." V skutočnosti skazia všetko, na čo len siahnu a každý z ich „skvelých" nápadov ženie popletenú posádku od jednej katastrofy k druhej. No za žiadnych okolností nestrácajú optimizmus, pretože túžba po sláve a bohatstve nepozná hranice. Osudy našich hrdinov navždy zmení možnosť získať slávny pirátsky Poklad siedmich kapitánov. Na túto bájnu korisť si však brúsia zuby aj mnohí iní dobrodruhovia. Aj Krásavec Tonny, Prefíkanec Mudry i skutočný postrach vesmíru Bleskový Pedro sa pustia do šialenej naháňačky vesmírom. Skazimor a celá jeho posádka veria, že to budú práve oni, kto sa zmocní najväčšieho bohatstva vesmíru.

Thomas Rosenboom (1956), narodený v Doetinchem, patrí k najvýznamnejším súčasným nizozemským prozaikom. V Nijmegene začal študovať psychológiu, neskôr v Amsterdame ukončil nederlandistiku. Roku 1982 debutoval poviedkou Bedenkingen (Pochybnosti), o tri roky neskôr uverejnil thriller Vriend van verdienste (Zaslúžilý priateľ). Za historický román z 18. storočia Gewassen vlees (Umývané mäso, 1994) získal cenu Libris Literatuur Prijs (1995) a Dirk Martensprijs (1997); román Publieke werken (Verejné práce, 1999, opäť ocenený Libris Literatuur Prijs), v ktorom spracoval históriu Amsterdamu v druhej polovici 19. storočia, bol preložený do nemčiny a dánčiny, pripravuje sa jeho maďarské vydanie. De nieuwe man (Nový muž, 2003), románový príbeh z prostredia lodiarov z prvej polovice 20. storočia, bol v Holandsku nominovaný na knihu roka 2003. Autor napísal okrem toho viacero kratších historických próz, ale aj próz zo súčasnosti, ktoré boli uverejnené vo výberoch De mensen thuis (Tí doma, 1983) a Hoog aan de wind (Dobrý vietor, 2006); z toho druhého vychádza aj prvé slovenské vydanie autorovho diela pod názvom Chlapec s husľami.

Autori štrnástich textov zastúpených v knihe Modely mysle sú renomovaní slovenskí a českí odborníci, ktorí sa venujú filozofii mysle, kognitívnej vede i umelej inteligencii a sú združení okolo pravidelnej českej a slovenskej konferencie "Kognícia a umelý život". Toto významné fórum šíri moderné myšlienky o ľudskej mysli v komunite kognitívnych vedcov a informatikov z oblasti umelej inteligencie. Kniha je určená všetkým čitateľom so záujmom o moderné prístupy k štúdiu ľudskej mysle, ktoré sú založené na metaforách mysle ako počítača (buď symbolického alebo konekcionistického), so širokým použitím argumentačných prostriedkov súčasnej neurovedy, umelej inteligencie a kognitívnej vedy.

Začítajte sa do vesmírnej odysey mimozemského chlapca Luku a spolu s ním navštívte množstvo najrozmanitejších planét, spoznávajte prečudesné bytosti a zažijete skutočne nevšedné dobrodružstvá. Malý Luka sa na svoju napínavú púť nevydal dobrovoľne. Uniesli ho tí najnešikovnejší a najzadubenejší piráti, akí kedy brázdili hviezdnu oblohu. Napriek všetkému sú však presvedčení, že patria k tým najstrašnejším hrdlorezom v dejinách a ich kapitán Skazimor o sebe dokonca s obľubou: "Ja som najstrašnejší pirát siedmich galaxií. Moje meno si s hrôzou opakujú všetci piloti vesmírnych korábov, s úzkosťou sa prežehnávajú všetci cestujúci na medziplanetárnych tratiach a s ním sa zo sna strhávajú deti i malé psy." V skutočnosti skazia všetko, na čo len siahnu a každý z ich „skvelých" nápadov ženie popletenú posádku od jednej katastrofy k druhej. No za žiadnych okolností nestrácajú optimizmus, pretože túžba po sláve a bohatstve nepozná hranice. Osudy našich hrdinov navždy zmení možnosť získať slávny pirátsky Poklad siedmich kapitánov. Na túto bájnu korisť si však brúsia zuby aj mnohí iní dobrodruhovia. Aj Krásavec Tonny, Prefíkanec Mudry i skutočný postrach vesmíru Bleskový Pedro sa pustia do šialenej naháňačky vesmírom. Skazimor a celá jeho posádka veria, že to budú práve oni, kto sa zmocní najväčšieho bohatstva vesmíru.

Gerard Reve (1923-2006) patrí k najvýznamnejším povojnovým nizozemským autorom. Venoval sa najmä písaniu prózy a poézie. Preslávil sa tak svojím debutom Večery (1947), ako aj prózami Desať radostných príbehov (1961), Bližšie k Tebe (1966), zbierkami listov Na ceste ku koncu (1963) a úspešne sfilmovaným románom Štvrtý muž (1981), ale aj viacerými verejnými vystúpeniami a škandálmi, ktoré v šesťdesiatych rokoch prispeli k uvoľneniu kultúrnej atmosféry v Holandsku. Jeho románová prvotina Večery, ktorou sa Reve predstavuje na Slovensku po prvý raz, je kultovým dielom už bezmála tretej generácie Holanďanov.

Súčasťou knihy je prvý slovenský preklad novely Tri roky. Anton Pavlovič Čechov aj dnes zostáva nie celkom prečítaným, nie celkom pochopeným autorom. Tajomnosť jeho tvorby, jej nejednoznačnosť a interpretačná mnohovýznamovosť možno spočíva aj v tom, že Čechov vnímal tvorivý proces ako hlboko intímnu záležitosť a nikomu nedovolil nazrieť do jeho zákutí. Aspoň čiastočne preniknúť do tajov jeho práce s textom, tvorby obrazov, formovania jednotlivých postáv jeho drám a próz umožňujú jeho zápisníky, nepočetné zápisky na listoch papiera či veľmi skúpe a sporadické záznamy v jeho denníku, ku ktorým sa čitateľ mohol dostať až po spisovateľovej smrti. Tieto Čechovove poznámky môžu byť jedným z dôležitých kľúčov k jeho tvorbe.

Súčasťou knihy je prvý slovenský preklad novely Tri roky. Anton Pavlovič Čechov aj dnes zostáva nie celkom prečítaným, nie celkom pochopeným autorom. Tajomnosť jeho tvorby, jej nejednoznačnosť a interpretačná mnohovýznamovosť možno spočíva aj v tom, že Čechov vnímal tvorivý proces ako hlboko intímnu záležitosť a nikomu nedovolil nazrieť do jeho zákutí. Aspoň čiastočne preniknúť do tajov jeho práce s textom, tvorby obrazov, formovania jednotlivých postáv jeho drám a próz umožňujú jeho zápisníky, nepočetné zápisky na listoch papiera či veľmi skúpe a sporadické záznamy v jeho denníku, ku ktorým sa čitateľ mohol dostať až po spisovateľovej smrti. Tieto Čechovove poznámky môžu byť jedným z dôležitých kľúčov k jeho tvorbe.

Kozma Prutkov je pseudonym, ktorý sa rozrástol v samostatnú osobu, „autorskú masku“. Takéto „autorské masky“ sa udomácnili v ruskej literatúre práve pod vplyvom Kozmu Prutkova. Ale ani jedna z týchto satirických masiek ani zďaleka nedosiahla plastickosť a životnosť Kozmu Prutkova, obdareného presne fixovaným úradným postavením, životopisom, charakteristickým psychologickým profilom a tomu zodpovedajúcim zovňajškom, zvečneným na známom portréte, ktorý je pripojený ku všetkým vydaniam spisov Kozmu Prutkova. Jednoliatosť osoby a diela Kozmu Prutkova nijako neutrpela tým, že na ňom spolupracovalo niekoľko autorov, z ktorých každý, prirodzene, vnášal doň svoje umelecké zámery a sklony, rozširujúc tak tvorivý obzor vymysleného básnika. Postava Kozmu Prutkova natoľko stmelila tvorbu týchto autorov, že vznikol v dejinách literatúry ojedinelý prípad, keď sa vymyslený autor – hrdina – zaradil medzi reálnych spisovateľov; tvorba Kozmu Prutkova sa netriešti na diela jednotlivých autorov, ale vydáva a prijíma sa ako tvorivé dedičstvo jediného spisovateľa. A skutočne, rozdeliť Prutkovovu tvorbu podľa autorov ani nie je možné, pretože časť jeho diela vznikala v spoločnej spolupráci jeho tvorcov.

Otázka stotožnenia má v Zakázanej ríši svoj intuitívny filozofický základ a okrem iného súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je iste dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff si vo svojej literárnej úvahe o najzákladnejších predpokladoch ľudskej existencie pomohol Camoesovým životopisom, alebo skôr niektorými prvkami z romantickej legendy o tomto spisovateľovi, tak ako sa tradovala v devätnástom storočí a ako sa s ňou oboznámil najneskôr roku 1926 počas svojho pobytu v Macau, keď navštívil aj jaskyňu, kde slávny Portugalec pravdepodobne písal svojich Lusovcov. Slauerhoffov román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a dávno sa stal svetovou literatúrou. Aj pre dnešného čitateľa, zvyknutého na tie najradikálnejšie postupy modernej prózy, na zmeny rozprávačských perspektív, na imaginárne cestovanie v priestore a čase a zaujímajúceho sa väčšmi o autonómnosť príbehov než o historicko-biografické súvislosti literatúry, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu; stále priťahuje existenciálnym chápaním exotiky, ktoré je v súčasnosti azda aktuálnejšie než kedykoľvek predtým: zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu, a Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu; jeho evokácie východoázijského sociokultúrneho prostredia a mentality – najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi – sú mnohovrstevné a problémové. V zásade predstavujú kritiku „orientalizmu“ ako stereotypnej západnej vízie Východu. Autor, ktorý je výborný pozorovateľ a psychológ, často dokáže vyčarovať komplexnú predstavu zobrazeného sveta v šťastne zvolenej literárnej skratke, za ktorou sa skrýva nielen veľký literárny talent, ale aj mnohoročné skúsenosti znalca cudzích kultúr.

Krehká a čerstvá mladomanželka slávneho romantického básnika Percy Bysshe Shelleyho Mary Shelleyová priviedla roku 1818 na svet monštrum – našťastie iba literárne: Frankensteina – aby tak položila základy žánru, ktorému sa až o mnoho rokov neskôr začalo hovoriť science fiction. (Frankenstein totiž okrem vízoru, ktorá by ho skôr radil do žánrovej priehradky s označením horor, ako prvý „splnil“ reglementy vedeckej fantastiky. Na rozdiel od množstva iných literárnych príšer sa neobjavil mávnutím nejakého čarovného, rozprávkárovho prútika, ale vznikol ako výsledok „vedeckého“ experimentu. Frankenstein nie je iba obyčajné monštrum, ale povedané sci-fi jazykom – android.) Slávne a nespočetnekrát sfilmované literárne dielo vo skvelom preklade Pavla Vilikovského si zaslúži, aby sa s ním mohli zoznámiť aj nové generácie slovenských čitateľov.