Európa strana 46 z 47

Výber z humoristických poviedok Michaila Zoščenka prezrádza mimoriadneho majstra pera. Nezaprie, že jeho predchodcami boli Gogoľ a Čechov. V smiešnych historkách sa mieša smutné s humorným, trpká irónia s úsmevom, absurdita s realitou. Zoščenko ukazuje človeka z tej smiešnej stránky, ktorá obyčajne nebýva najlichotivejšia. Drobné humoresky len potvrdzujú tvrdenie, že bol jedným z najoriginálnejších ruských spisovateľov 20. storočia. Kniha vychádza v kultovom preklade Jána Ferenčíka opäť po štyridsiatich rokoch.

Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú s pojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich aut orov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie o boznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.

Iľja Iľf je jedným z najvýznamnejších ruských prozaikov 20. storočia. V autorskej dvojici s Jevgenijom Petrovom vytvoril nielen legendárnu románovú dilógiu 12 stoličiek a Zlaté teľa, ale aj množstvo poviedok, fejtónov a filmových scenárov. Od prvopočiatkov svojej literárnej dráhy až do smrti na tuberkulózu, v roku 1937, najkrvavejšom roku stalinského teroru, si Iľf viedol denníky, do ktorých zaznamenával nielen svoje postrehy z každodenného života v porevolučnom Rusku, ale aj portréty svojich súputníkov, krátke fejtóny, poviedky a námety. Zápisníky Iľju Iľfa sú brilantným literárnym dielom, nielen ako dokument doby a svedectvo o myslení skvelého glosátora a humoristu. Jevgenij Petrov sa o posmrtne vydaných Zápisníkoch svojho priateľa, a spolutvorcu nezabudnuteľného Ostapa Bendera, vyjadril, že ide o dielo pochmúrne, ale nesmierne poetické.

Dnes už celosvetovo známy román J. Bernlefa patrí k najprekladanejším dielam holandskej literatúry. Výraznými „postavami“ v Stratenom synovi sú okrem „hlavného hrdinu“, ostrov, pes a papagáj. S iróniou jemu vlastnou Bernlef dokazuje, že zvieratá, vedené svojími inštinktmi a kus zeme v mori sú vnímavejšími a bystrejšími rozprávačmi a vokalizátormi ako človek, ktorého inštinkty už dávno otupili komunikačné média a pohodlie výdobytkov modernej civilizácie. Zlomyseľne a sarkasticky necháva autor svojho Noordhoeka zomrieť úbohou smrťou na zranenie, ktoré by si doma v Nizozemsku takmer ani nevšimol. V skutočnosti však Rob Noordhoek skonal na ticho a samotu. Kniha vychádza v  preklade talentovanej Marty Maňákovej v novej edícii Tulipán, v ktorej chce Vydavateľstva Európa slovenským čitateľom predstaviť najpodstatnejšie prózy holandskej literatúry. Editorom a odborným garantom edície je Adam Bžoch.

Stefan Zweig bol nepochybne jedným z najznámejších a najtalentovanejších spisovateľov XX. storočia. Bol humanistom a bojovníkom za zľudštenie človeka a vzťahov medzi ľuďmi. Krátke biografie obsiahnuté v jednom z jeho najslávnejších diel

Chestertonove detektívne poviedky môžeme smelo zaradiť k najlepším dielam klasickej detektívky a najmä k románom sira Arthura Conana Doyla. Nenápadný, ošumelý, postavou ťarbavý, na prvý pohľad naivný, ba až smiešny katolícky kňaz postupne rozuzlí navonok neriešiteľné kriminálne prípady a svojím racionalizmom a dôsledne logickým myšlienkovým postupom prekvapuje aj najskúsenejších profesionálnych detektívov. Na rozdiel od Sherlocka Holmesa, ktorý pri práci používa aj vedecké metódy, otec Brown dedukuje svoje závery pri odhaľovaní zločinu či zdanlivo nevysvetliteľnej „nadprirodzenej“ situácie na základe dokonalej znalosti ľudskej povahy a psychológie.

Lenin a Stalin by boli šokovaní, aký akčný a humorom nabitý príbeh sa môže odohrávať v boľševickej realite vytvorenej ich zločineckými mozgami. Brilianty nesmiernej hodnoty sú ukryté v jednej z dvanástich čalúnených stoličiek madam Petuchovovej. Ani divoký západ nebol taký nebezpečný ako boľševické Rusko v časoch, keď Ostap Bender so svojím kumpánom putovali za pokladom. Tento akčný a nesmierne vtipný príbeh sa zaradí medzi klenoty vašej knižnice. O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že poslúžil ako námet k ôsmim filmovým prepisom a viacerým divadelným dramatizáciám. Najznámejší je rovnomenný americký film držiteľa Oscara Mela Brooksa z roku 1970. Pripravte svojich susedov na salvy smiechu, ktoré sa pri čítaní budú ozývať z vášho príbytku. Chrumkavý text nenechá vašu bránicu ani na chvíľu v pokoji...

Obludní hadi požierajú pracovníkov tajnej polície v čase, keď jednotky statočných červenoarmejcov bojujú s obrovským množstvom zmutovaných krokodílov a pštrosov pustošiacich šíru ruskú step. Radový úradník si na obežníku zle prečíta meno svojho nového nadriadeného a uvedie tým do pohybu udalosti, ktoré sa vďaka administratívnej mašinérii rozrastajú do príšerného sna. Michail Bulgakov dokázal humorne satirické videnie života spojiť s filozoficky obsažnou výpoveďou o stave sveta.

Kafkov Zámok by sa pokojne mohol volať Blúdenie. Hlavná postava románu, zememerač K., márne hľadá cestu na „zámok“. Ide stále vpred, ale „zámok“, reprezentovaný úradníkmi, sa ani nepribližuje, ani nevzďaľuje. Blúdením je márna snaha hlavného hrdinu dostať povolenie k pobytu a povolenie vykonávať svoju prácu, kvôli ktorej sa ocitol v dedine pod zámkom. Hlavným labyrintom je sám „zámok“, do ktorého sa K. nikdy nedostane. Ale na rozdiel od všetkých postáv románu je jedine K. slobodný. Slobodný, aj keď nevedomý, a preto sa chová vyzývavo, neopatrne a bezúčelne. Úrady ho neprenasledujú, obratne mu unikajú, kľučkujú pred ním a zavádzajú ho do slepých uličiek. Román o nemožnosti dospieť k cieľu je plný melancholického čierneho humoru. Labyrint pre Kafku znamená stupňovanie možností, ktoré otvárajú pohľad na nové možnosti, tie k ďalším, až k hraniciam nemožného. Cieľ je fatamorgána, optický klam. Je to, ako keď sa malé dieťa rozbehne na kopec za slnkom. Po chvíli zistí, že sa nachádza na ďalšom kopci. Potom na ďalšom. Medzitým slnko zapadne.

Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú s pojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich aut orov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie o boznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.

Dvojníctvo má u Dostojevského najrozličnejšie hľadiská. V prípade Goľadkina alebo Procharčina vyviera zo strachu pred životom: vydávať sa za niekoho iného a tak uniknúť hrôzam, ktoré sa na človeka deň čo deň valia. (Boris Bursov) Prečítajte si Goľadkina, Goľadkinov je veľa, nájdete ich v San Franciscu, v bratislavských bistrách, a pravdaže, opäť alebo ešte vždy v Sankt Peterburgu. Budete čítať aj o sebe, ak preceníte svoje možnosti, lebo splín a ideál vás ženú štvať si telo i dušu do čoraz väčšej rýchlosti. (Ján Johanides) Pre Dostojevského rozdvojenie osobnosti nie je otázkou klinickou, nie je záležitosťou lekárskej vedy, aj keď vo výnimočných prípadoch, ktoré vo svojom diele demonštruje, pripúšťa jeho patologickú povahu. Rozdvojovanie je problém mravný, etický, týka sa celkovej integrity osobnosti, jej schopnosti reagovať na vonkajšie podnety, vytvárať podmienky vlastnej sebarealizácie i predpoklady intersubjektívnych vzťahov.(František Kautman)

Štyri príbehy debutujúceho päťdesiatnika Bohumila Vženteka sú autobiograficko-realistické prózy, v ktorých sa autor úprimne pokúša priradiť k poctivému príbehu a zobrazeniu hlbšie posolstvo. Organickú os štyroch poviedok tvoria nadväzujúce ročné obdobia – od leta cez jeseň a zimu po jar, čo v diele symbolizuje prechod od nádeje leta cez chorobu chladu a zimy k ironizovanej nádeji nastupujúcej jari. Každý príbeh má svojich konkrétnych hrdinov i viac-menej presné časové a priestorové určenie, čo napomáha k pomerne širokému záberu na porevolučné Slovensko z pohľadu „malého“ človeka, „zasiahnutého“ zmenou režimu zoči-voči „neznámej“ slobode. Autor má svoju koncepciu i písanie pod kontrolou, obdarúva čitateľa príbehom a pointou, „neotravuje“ ho subjektivizmami, pózami, nezrozumiteľnosťou a neohuruje exkluzívnosťami ani erotikou či vulgarizmami. Štylisticky i obsahovo čelí manierom postmoderny.  

Najväčší ruský romantický básnik a prozaik Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837) priviedol ruskú literatúru k „dospelosti“ a svojou tvorbou vydláždil cestu pre budúcu generáciu veľkých realistov. Ľahkosť s akou písal a tvoril príbehy je dokonalou ukážkou literárnej geniality. Majstrovská psychologická novela o hráčskej vášni a túžbe po bohatstve Piková dáma napísaná roku 1833 je skutočným skvostom svetovej prózy a poslúžila ako libreto pre rovnomennú operu P. I. Čajkovského. Poviedky nebohého Ivana Petroviča Belkina z roku 1830 sú Puškinovým najvydarenejším prozaickým experimentom. Ucelený cyklus „tvorby“ nahlúpleho vidieckeho grafomana Belkina je svojráznou paródiou sentimentálnych príbehov, literárnou hrou, ktorou autor inicioval štýl umeleckej skratky a inšpiroval tvorbu A. P. Čechova. A. S. Puškin zomrel síce mladý, no zanechal po sebe dielo, vďaka ktorému ruská literatúra vkročila do kontextu svetového umenia.

Dnes už celosvetovo známy román J. Bernlefa patrí k najprekladanejším dielam holandskej literatúry. Výraznými „postavami“ v Stratenom synovi sú okrem „hlavného hrdinu“, ostrov, pes a papagáj. S iróniou jemu vlastnou Bernlef dokazuje, že zvieratá, vedené svojími inštinktmi a kus zeme v mori sú vnímavejšími a bystrejšími rozprávačmi a vokalizátormi ako človek, ktorého inštinkty už dávno otupili komunikačné média a pohodlie výdobytkov modernej civilizácie. Zlomyseľne a sarkasticky necháva autor svojho Noordhoeka zomrieť úbohou smrťou na zranenie, ktoré by si doma v Nizozemsku takmer ani nevšimol. V skutočnosti však Rob Noordhoek skonal na ticho a samotu. Kniha vychádza v  preklade talentovanej Marty Maňákovej v novej edícii Tulipán, v ktorej chce Vydavateľstva Európa slovenským čitateľom predstaviť najpodstatnejšie prózy holandskej literatúry. Editorom a odborným garantom edície je Adam Bžoch.

He was an uninspired student who won the Nobel Prize for literature. He failed military school examinations twice--and then became Lord of the Admiralty. A disastrous decision during World War I threatened to ruin his political career, yet he was nam ed Prime Minister of Britain in 1940. The three programs in this multi-faceted collection explore Winston Churchill's extraordinary life and monumental legacy. Written and hosted by his official biographer, Martin Gilbert, The Complete Churchill is t he landmark profile from A&E's acclaimed BIOGRAPHY series.

Lenin a Stalin by boli šokovaní, aký akčný a humorom nabitý príbeh sa môže odohrávať v boľševickej realite vytvorenej ich zločineckými mozgami. Brilianty nesmiernej hodnoty sú ukryté v jednej z dvanástich čalúnených stoličiek madam Petuchovovej. Ani divoký západ nebol taký nebezpečný ako boľševické Rusko v časoch, keď Ostap Bender so svojím kumpánom putovali za pokladom. Tento akčný a nesmierne vtipný príbeh sa zaradí medzi klenoty vašej knižnice. O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že poslúžil ako námet k ôsmim filmovým prepisom a viacerým divadelným dramatizáciám. Najznámejší je rovnomenný americký film držiteľa Oscara Mela Brooksa z roku 1970. Pripravte svojich susedov na salvy smiechu, ktoré sa pri čítaní budú ozývať z vášho príbytku. Chrumkavý text nenechá vašu bránicu ani na chvíľu v pokoji...