Európa strana 45 z 47

Kozma Prutkov je pseudonym, ktorý sa rozrástol v samostatnú osobu, „autorskú masku“. Takéto „autorské masky“ sa udomácnili v ruskej literatúre práve pod vplyvom Kozmu Prutkova. Ale ani jedna z týchto satirických masiek ani zďaleka nedosiahla plastickosť a životnosť Kozmu Prutkova, obdareného presne fixovaným úradným postavením, životopisom, charakteristickým psychologickým profilom a tomu zodpovedajúcim zovňajškom, zvečneným na známom portréte, ktorý je pripojený ku všetkým vydaniam spisov Kozmu Prutkova. Jednoliatosť osoby a diela Kozmu Prutkova nijako neutrpela tým, že na ňom spolupracovalo niekoľko autorov, z ktorých každý, prirodzene, vnášal doň svoje umelecké zámery a sklony, rozširujúc tak tvorivý obzor vymysleného básnika. Postava Kozmu Prutkova natoľko stmelila tvorbu týchto autorov, že vznikol v dejinách literatúry ojedinelý prípad, keď sa vymyslený autor – hrdina – zaradil medzi reálnych spisovateľov; tvorba Kozmu Prutkova sa netriešti na diela jednotlivých autorov, ale vydáva a prijíma sa ako tvorivé dedičstvo jediného spisovateľa. A skutočne, rozdeliť Prutkovovu tvorbu podľa autorov ani nie je možné, pretože časť jeho diela vznikala v spoločnej spolupráci jeho tvorcov.

Otázka stotožnenia má v Zakázanej ríši svoj intuitívny filozofický základ a okrem iného súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je iste dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff si vo svojej literárnej úvahe o najzákladnejších predpokladoch ľudskej existencie pomohol Camoesovým životopisom, alebo skôr niektorými prvkami z romantickej legendy o tomto spisovateľovi, tak ako sa tradovala v devätnástom storočí a ako sa s ňou oboznámil najneskôr roku 1926 počas svojho pobytu v Macau, keď navštívil aj jaskyňu, kde slávny Portugalec pravdepodobne písal svojich Lusovcov. Slauerhoffov román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a dávno sa stal svetovou literatúrou. Aj pre dnešného čitateľa, zvyknutého na tie najradikálnejšie postupy modernej prózy, na zmeny rozprávačských perspektív, na imaginárne cestovanie v priestore a čase a zaujímajúceho sa väčšmi o autonómnosť príbehov než o historicko-biografické súvislosti literatúry, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu; stále priťahuje existenciálnym chápaním exotiky, ktoré je v súčasnosti azda aktuálnejšie než kedykoľvek predtým: zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu, a Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu; jeho evokácie východoázijského sociokultúrneho prostredia a mentality – najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi – sú mnohovrstevné a problémové. V zásade predstavujú kritiku „orientalizmu“ ako stereotypnej západnej vízie Východu. Autor, ktorý je výborný pozorovateľ a psychológ, často dokáže vyčarovať komplexnú predstavu zobrazeného sveta v šťastne zvolenej literárnej skratke, za ktorou sa skrýva nielen veľký literárny talent, ale aj mnohoročné skúsenosti znalca cudzích kultúr.

Krehká a čerstvá mladomanželka slávneho romantického básnika Percy Bysshe Shelleyho Mary Shelleyová priviedla roku 1818 na svet monštrum – našťastie iba literárne: Frankensteina – aby tak položila základy žánru, ktorému sa až o mnoho rokov neskôr začalo hovoriť science fiction. (Frankenstein totiž okrem vízoru, ktorá by ho skôr radil do žánrovej priehradky s označením horor, ako prvý „splnil“ reglementy vedeckej fantastiky. Na rozdiel od množstva iných literárnych príšer sa neobjavil mávnutím nejakého čarovného, rozprávkárovho prútika, ale vznikol ako výsledok „vedeckého“ experimentu. Frankenstein nie je iba obyčajné monštrum, ale povedané sci-fi jazykom – android.) Slávne a nespočetnekrát sfilmované literárne dielo vo skvelom preklade Pavla Vilikovského si zaslúži, aby sa s ním mohli zoznámiť aj nové generácie slovenských čitateľov.

Otázka stotožnenia má v Zakázanej ríši svoj intuitívny filozofický základ a okrem iného súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je iste dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff si vo svojej literárnej úvahe o najzákladnejších predpokladoch ľudskej existencie pomohol Camoesovým životopisom, alebo skôr niektorými prvkami z romantickej legendy o tomto spisovateľovi, tak ako sa tradovala v devätnástom storočí a ako sa s ňou oboznámil najneskôr roku 1926 počas svojho pobytu v Macau, keď navštívil aj jaskyňu, kde slávny Portugalec pravdepodobne písal svojich Lusovcov. Slauerhoffov román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a dávno sa stal svetovou literatúrou. Aj pre dnešného čitateľa, zvyknutého na tie najradikálnejšie postupy modernej prózy, na zmeny rozprávačských perspektív, na imaginárne cestovanie v priestore a čase a zaujímajúceho sa väčšmi o autonómnosť príbehov než o historicko-biografické súvislosti literatúry, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu; stále priťahuje existenciálnym chápaním exotiky, ktoré je v súčasnosti azda aktuálnejšie než kedykoľvek predtým: zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu, a Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu; jeho evokácie východoázijského sociokultúrneho prostredia a mentality – najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi – sú mnohovrstevné a problémové. V zásade predstavujú kritiku „orientalizmu“ ako stereotypnej západnej vízie Východu. Autor, ktorý je výborný pozorovateľ a psychológ, často dokáže vyčarovať komplexnú predstavu zobrazeného sveta v šťastne zvolenej literárnej skratke, za ktorou sa skrýva nielen veľký literárny talent, ale aj mnohoročné skúsenosti znalca cudzích kultúr.

Holý rok svojho času podaktorí boľševickí kritici znosili pod čiernu zem ako „revolúciu pochopenú metafyzicky“, ako „rebéliu mužíckeho Ruska, kde nie je zvýraznená úloha strany“. Boli aj takí, čo tvrdili, že je to silné umelecké dielo, strhujúca poéma, drastická i jemná zároveň, zachycujúca revolučné otrasy veľmi svojráznymi, tvárnymi prostriedkami. Pilňakov Holý rok bol kedysi jednou z najprekladanejších ruských kníh, jedným z diel, ktoré vytvorili svetovú slávu porevolučnej ruskej avantgardy. Aj dnes zisťujeme, že čítame knihu výsostne modernú, pretože Pilňak, ako každý veľký autor, ostal nový a moderný dodnes, oveľa modernejší, než mnohí, čo písali po ňom.

Tretí zväzok monumentálnej historiografickej práce jedného z najvýznamnejších politikov a spisovateľov XX. storočia, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, mapuje obdobie vlády Viliama Oranžského, boje na nezávislosť Spojených štátov, vojnu s Napoleonom až po víťaznú bitku pri Waterloo. „Počas obdobia zahrnutého v tomto zväzku, menovite v rokoch 1688 až 1815, ovplyvnili vývoj ľudstva tri revolúcie. Odohrali sa v priebehu jedného storočia a všetky vyústili do vojny medzi Britániou a Francúzskom. Anglická revolúcia z roku 1688 viedla k vypudeniu katolíckeho kráľa z britských ostrovov a Britániu vohnala do neľútostného zápasu s posledným veľkým francúzskym kráľom, Ľudovítom XIV. Americká revolúcia z roku 1775 rozdelila po anglicky hovoriace národy na dve vetvy s rozdielnymi postojmi a osudmi, napriek tomu, že ich v zásade aj naďalej spájal spoločný jazyk, tradície a právny poriadok. Silou a terorom, ktorý nemal až do boľševickej revolúcie z roku 1917 vo svete obdobu, vyhlásilo roku 1789 Francúzsko princípy rovnosti, slobody a práv človeka. V tieni týchto politických otrasov prebiehali revolučné zmeny aj vo vede a výrobe. A práve tie položili základy priemyselného veku, v ktorom dnes žijeme. Reformačné náboženské nepokoje konečne ustali. Od týchto čias už Britániu rozdeľovali vždy iba praktické stranícke otázky, nie vierovyznanie a Európu už odvtedy sužovali len mocenské a národnostné spory. Zatiaľ čo staršie ideály smerovali k vízii náboženskej jednoty, teraz sa na kontinente rozhorel zápas za povznesenie jednotlivých národných záujmov. No v tomto boji už náboženské prúdy zohrávali zanedbateľnú úlohu.“

Štvrtý a záverečný zväzok výnimočnej historiografickej práce nositeľa Nobelovej ceny za literatúru sira Winstona S. Churchilla. Po Napoleonovom páde sa Británia dostala do pozície nespochybniteľnej vládkyne veľkej časti sveta. V nasledujúcich desaťročiach otriasli mnohými európskymi veľmocami revolúcie a občianske nepokoje, z ktorých sa zrodili nové národné spoločenstvá. Zatiaľ čo Amerika zamerala svoje úsilie na osídľovanie zvyšnej polovice severoamerického kontinentu, Británia sa postupne zmocňovala mnohých doposiaľ neobsadených území po celom svete. Kolonizácia Austrálie a Nového Zélandu i podmanenie Južnej Afriky podnietili vznik nového a ešte rozsiahlejšieho Britského impéria. Na čele tejto impozantnej ríše stála kráľovná Viktória. Krvavá občianska vojna v USA aj za cenu približne milióna ľudských životov vykorenila otroctvo v Spojených štátoch, no Únia napriek tomu prežila. Nová britská ríša bola založená na základe konsenzu a dobrovoľného spojenia autonómnych štátov pod záštitou Koruny. Po smrti kráľovnej Viktórie sa zdalo, že problémy minulých storočí sú na najlepšej ceste k postupnému vyriešeniu. V Európe sa však medzičasom začala dvíhať neskrotná a vulkanická energia teutónskej rasy, ktorú až doposiaľ utlmovala jej politická roztrieštenosť a prežívajúce stredoveké vládne formy.

Táto kniha nie je román, ktorý Jevgenij Petrov nestihol napísať o svojom spoluautorovi Iľjovi Iľfovi. Jej zostavovateľke Alexandre Iľfovej, dcére Iľju Iľfa, sa však kombináciou poznámok a náčrtov Jevgenija Petrova, spomienok súčasníkov Iľju Iľfa, literárnych kritík, fragmentov ohlasov z dobovej tlače a dokumentov zo štátnych archívov i z osobného archívu zostavovateľky podarilo splniť sen Jevgenija Petrova o knihe, ktorá by zachytávala desať rokov jeho jedinečnej spolupráce s Iľfom, "o Iľfovi, jeho živote a smrti". Táto kniha predstavuje výber z ruského originálu - je to výber toho najpodstatnejšieho, čo charakterizuje spoluprácu dvoch výnimočných autorov a dobu, v ktorej žili.

Je osudom a azda aj veľkosťou tohto diela, že necháva otvorené všetky možnosti a nijakú nepotvrdzuje. Groteska v procese má už vyššiu funkciu ako v Amerike. Predovšetkým je takmer výlučne vyhradená dejovej rovine súdu. Tým sa prostredie súdu, súdnej kancelárie, zamestnanci a pomocníci súdu líšia od každodenného života, ktorý sa odohráva v atmosfére neutrálnej banality.

Obraz modernej doby videný očami dospievajúceho chlapca je strhujúcim dielom, v ktorom Franz Kafka brilantnou umeleckou formou rozvinul pocit ohrozenia obyčajného človeka odľudštenými spoločenskými vzťahmi. Obavy a úzkosť z modernej doby sú v jeho podaní rovnako aktuálne ako v čase vzniku románu. Cez pološero dlhých tieňov a rôznych interpretácií presvitá autor, ktorý dokázal s humorom hľadieť do tváre formujúceho sa nového sveta. Kafka bol výnimočným pozorovateľom, ale aj majstrom grotesky, aranžovania a predvádzania situácií, ktoré bez zbytočného psychologizovania mieria priamo do srdca príbehu.

Obraz modernej doby videný očami dospievajúceho chlapca je strhujúcim dielom, v ktorom Franz Kafka brilantnou umeleckou formou rozvinul pocit ohrozenia obyčajného človeka odľudštenými spoločenskými vzťahmi. Obavy a úzkosť z modernej doby sú v jeho podaní rovnako aktuálne ako v čase vzniku románu. Cez pološero dlhých tieňov a rôznych interpretácií presvitá autor, ktorý dokázal s humorom hľadieť do tváre formujúceho sa nového sveta. Kafka bol výnimočným pozorovateľom, ale aj majstrom grotesky, aranžovania a predvádzania situácií, ktoré bez zbytočného psychologizovania mieria priamo do srdca príbehu.

Dejiny po anglicky hovoriacich národov.

Prvý zväzok Zrod Británie sa venuje dejinám po anglicky hovoriacich národov od najranejších počiatkov až po predvečer objavenia Nového sveta Európanmi. Začína sa vylodením Caesara v Británii a končí na bosworthskom bojisku poslednou bitkou búrlivého anglického stredoveku a smrťou kráľa Richarda III.

Výber z humoristických poviedok Michaila Zoščenka prezrádza mimoriadneho majstra pera. Nezaprie, že jeho predchodcami boli Gogoľ a Čechov. V smiešnych historkách sa mieša smutné s humorným, trpká irónia s úsmevom, absurdita s realitou. Zoščenko ukazuje človeka z tej smiešnej stránky, ktorá obyčajne nebýva najlichotivejšia. Drobné humoresky len potvrdzujú tvrdenie, že bol jedným z najoriginálnejších ruských spisovateľov 20. storočia. Kniha vychádza v kultovom preklade Jána Ferenčíka opäť po štyridsiatich rokoch.

Ostap Bender a jeho spoločníci opäť roztáčajú smršť nebezpečných aktivít zameraných na jediný cieľ - zbohatnúť a konečne utiecť z boľševického Ruska. Pokračovanie svetoznámeho románu Dvanásť stoličiek vám pripraví niekoľko bezsenných, rozosmiatych nocí. Oslobodzujúci a bezstarostný humor, ktorý vyviera z tohto literárneho skvostu vám pomôže aspoň na chvíľu zabudnúť, že doba zachytená v tomto románe je stále prekvapivo aktuálna.

Výber z humoristických poviedok Michaila Zoščenka prezrádza mimoriadneho majstra pera. Nezaprie, že jeho predchodcami boli Gogoľ a Čechov. V smiešnych historkách sa mieša smutné s humorným, trpká irónia s úsmevom, absurdita s realitou. Zoščenko ukazuje človeka z tej smiešnej stránky, ktorá obyčajne nebýva najlichotivejšia. Drobné humoresky len potvrdzujú tvrdenie, že bol jedným z najoriginálnejších ruských spisovateľov 20. storočia. Kniha vychádza v kultovom preklade Jána Ferenčíka opäť po štyridsiatich rokoch.