Kalligram strana 30 z 78

Antológia Básne Janka Kráľa prináša čitateľský výber z tvorby jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu. Cieľom je priblížiť čitateľom najzaujímavejšie a najoriginálnejšie texty básnika, ktorého autorská poetika prešla výraznými premenami a predstavuje tak pars pro toto dynamiku nášho členitého romantického hnutia, presahy a prestupy jednotlivých jeho línií a prúdov.

Az ötvenéves költő új verseskötete egy meditatív szemléletet tükröz, a költő számot vet múltjával, jelenével és a jövő vízióját is felvázolja.

Antológia Básne Janka Kráľa prináša čitateľský výber z tvorby jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu. Cieľom je priblížiť čitateľom najzaujímavejšie a najoriginálnejšie texty básnika, ktorého autorská poetika prešla výraznými premenami a predstavuje tak pars pro toto dynamiku nášho členitého romantického hnutia, presahy a prestupy jednotlivých jeho línií a prúdov.

Nová kniha Tomáša Zálešáka sa pokúša odkryť podstatu politiky a politického myslenia v širšom kontexte než je v moderných koncepciách obvyklé. Nevyhýba sa ani niektorým otázkam metafyziky či teológie. Autor sa sústredí najmä na krízové javy, špecifické deformácie v konaní aj myslení, aké sa vo svete politiky deštruktívne prejavujú a ohrozujú tak realizáciu prirodzených ľudských potrieb aj kapacít, inými slovami: ľudskú prirodzenosť samotnú. Publikácia je v prvom rade určená študentom politických a sociálnych disciplín, na tieto skupiny sa však neobmedzuje. Je určená všetkým inteligentným osobám, ktoré nerezignovali na hodnotu občianstva ani na hodnotu kritického myslenia v politických aj všeobecne ľudských záležitostiach. Ako „obhajoba politiky“ je vedená snahou vrátiť politike jej dôstojnosť, poukázať na jej nenahraditeľnú hodnotu a potrebnosť (napriek všetkým jej zlyhaniam a nedostatkom), čeliť zhubným ideologickým trendom našich čias, ktoré opäť ohrozujú princípy slobodnej a spravodlivej spoločnosti. V tejto súvislosti učí chápať aj pôvod katastrof čias nedávno minulých a vyvodiť z nich poučenie.

Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií – dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí“ – dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej“ a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej.

Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií – dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí“ – dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej“ a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej.

Nová kniha Tomáša Zálešáka sa pokúša odkryť podstatu politiky a politického myslenia v širšom kontexte než je v moderných koncepciách obvyklé. Nevyhýba sa ani niektorým otázkam metafyziky či teológie. Autor sa sústredí najmä na krízové javy, špecifické deformácie v konaní aj myslení, aké sa vo svete politiky deštruktívne prejavujú a ohrozujú tak realizáciu prirodzených ľudských potrieb aj kapacít, inými slovami: ľudskú prirodzenosť samotnú. Publikácia je v prvom rade určená študentom politických a sociálnych disciplín, na tieto skupiny sa však neobmedzuje. Je určená všetkým inteligentným osobám, ktoré nerezignovali na hodnotu občianstva ani na hodnotu kritického myslenia v politických aj všeobecne ľudských záležitostiach. Ako „obhajoba politiky“ je vedená snahou vrátiť politike jej dôstojnosť, poukázať na jej nenahraditeľnú hodnotu a potrebnosť (napriek všetkým jej zlyhaniam a nedostatkom), čeliť zhubným ideologickým trendom našich čias, ktoré opäť ohrozujú princípy slobodnej a spravodlivej spoločnosti. V tejto súvislosti učí chápať aj pôvod katastrof čias nedávno minulých a vyvodiť z nich poučenie.

Cieľom sond do slovenskej literatúry 20. storočia je nanovo prečítať texty kľúčových autorov (od Vajanského po súčasnosť), nakoľko adekvátne čítanie je dôležité pre aktuálne poznanie ich diela a umožňuje položiť si otázku, aké sú základné kultúrnohistorické, literárnohistorické a historickopoetologické koordináty slovenskej literatúry 20. storočia. Predkladaná lektúra textov jednotlivých autorov ukazuje, že ich možno prečítať v novej, živej a otvorenej čitateľskej perspektíve. Použitie slova sonda v pomenovaní zväzku zdôrazňuje významný moment, a to, že nejde o reprezentatívnu úplnosť, ale o interpretačnú výberovosť jednotlivých textov a autorov.

Výber z diela Andreja Sládkoviča (1820 – 1872) ponúka komplexný pohľad na osobnosť tohto velikána slovenskej romantickej poézie, ako romantického filozofa, romantického milenca, oslavovateľa biedermeierovskej idyly, romantického vlastenca, romantického bojovníka, slavianofila, národného kronikára, kaplána, prozaika, dramatika, publicistu. Vydanie dopĺňajú ukážky z autorovej korešpondencie a výber literárnohistorických a literárnokritických textov od autorových čias až po dnešok. Súčasťou vydania je aj kalendárium Sládkovičovho života a diela, doplnené citátmi z dobových biografických textov, a štúdia, ktorá prináša nový pohľad na básnikove biedermeierovské a slavianofilské smerovanie.

Autor prezentuje precíznu analýzu Buberovho a Kierkegaardovho prínosu k riešeniu otázky človeka, jeho vzťahu k Bohu a k iným ľuďom. Sprostredkúva správu o duchovnej situácii Európy v prvej polovici minulého storočia ako aj úvod do filozofických koncepcií, ktoré chápu dialóg ako kľúč k pochopeniu človeka, jeho prirodzenosti a podstaty. Peter Šajda objavuje prekvapujúce prepojenia medzi teológiou, filozofiou a kulturológiou, kladie podnetné otázky každému, kto sa zaujíma o problém človeka v súčasnosti.

Pod názvom Ako zjesť žabu sa ukrýva upravený výber z glos a úvah Inge Hrubaničovej o súčasnom jazyku a súčasnej reči, ktoré boli publikované v denníku Sme v rokoch 2010 – 2013.

V knihe Europeanizmus predkladá autor filozofický projekt hodnotového založenia Európy, ktorý sa opiera o relevantné historické, politické a sociálnovedné analýzy. Čitateľovi tak umožňuje preniknúť hlbšie do problematiky hodnotového dedičstva Európy a aktuálneho diskurzu o jej minulosti i budúcnosti.

V knihe Europeanizmus predkladá autor filozofický projekt hodnotového založenia Európy, ktorý sa opiera o relevantné historické, politické a sociálnovedné analýzy. Čitateľovi tak umožňuje preniknúť hlbšie do problematiky hodnotového dedičstva Európy a aktuálneho diskurzu o jej minulosti i budúcnosti.

Pod názvom Ako zjesť žabu sa ukrýva upravený výber z glos a úvah Inge Hrubaničovej o súčasnom jazyku a súčasnej reči, ktoré boli publikované v denníku Sme v rokoch 2010 – 2013.

"Míg Tompa Andrea előző könyve, "A hóhér háza" egy magányos leány huszadik századvégi bildungsromanja, addig az új regény egy magányos férfi és egy magányos leány különös kettősét rajzolja meg száz évvel később. Felváltva beszélnek hozzánk: a Brassó közeli aljegyző fia és az enyedi zsidó kereskedő lánya. Lehetne e könyv romantikus példázat, de nem az. Hőseink első találkozásának emlékét kiradírozza az összeomlás, az új időszámításban mellékesen, véletlenszerűen sodródnak megint egymás mellé. Az igazi nagy, szenvedélyes találkozás a tudásra és hasznos működésre szomjas lelkeké Kolozsvárral, a polgári Erdély kultúrájával, szellemi potenciáljával, a fejlődés igézetével." (a Kiadó)

A kötet versei jórész idegen közegben, Németországban, Stuttgartban íródtak. Ám épp a földrajzi idegenség távlatából látszik csak meg igazán az otthon idegensége, illetve válik megélhető valósággá az idegenség otthonossága. A nyelv biztonsága sem elég fogódzó: minden a közlés minimumára szorítkozik, a közös köznapira, a legelemibb érzelmekre. A kötet világában továbbra is ott van a Csehynél megszokott művészetek közti átjárás (kivált a zenei ihletettség), a hagyományhoz és annak destrukciójához való ironikus-szatirikus viszony, illetve a személyes lét intimitásának és a közéleti szerepelvárások terrorjának szinte elviselhetetlenségig fokozódó, alig leplezett feszültsége.