Modrý Peter strana 8 z 9

Dvojjazyčná (slovenčina, angličtina) básnická zbierka autora strednej generácie.

Dvojjazyčná (slovenčina, angličtina) básnická zbierka autora strednej generácie.

Výber z poézie súčasného poľského básnika v preklade Petra Milčáka. Bonowiczov subjekt sa od empírie tzv. každodenných banalít dostáva k metafyzickým presahom a nedopovedanosti, k priestoru, ktorý jeho výpoveď robí autenticky dôležitou a silnou. Aj nerozsiahle Bonowiczove básne vedia byť sugestívnymi výpoveďami s naliehavými témami a bytostnými motívmi. Za načrtnutou a niekedy jednoduchou kulisou je to, čo sa zdá byť nepochopiteľné, tajomné, to, čo nás tak či onak presahuje. Bonowiczove básne majú svoj pôvab aj vďaka umiestneniu neočakavaných vecí do ešte menej očakávaných súvislostí. Kniha vychádza v edícii Súčasnej svetovej poézie s ilustráciami Bohdana Hostiňáka. 

V tvorbe svetoznámeho nórskeho dramatika a spisovateľa Jona Fosseho (nar. 1959) sa diela zaraďované do úseku literatúry pre deti zakaždým, aj za hranicami Škandinávie, hodnotia ako mimoriadne presahové, ako majúce schopnosť prehovárať na viacerých úrovniach bez obmedzení v podobe veku čitateľa či prílišnej ohraničenosti témy. Jedným z najvýraznejších príkladov tejto presahovosti vo Fosseho tvorbe je kniha pre deti „Sestra“ (Det Norske Samlaget, Oslo 2000). Fosse v nej uvoľnene tematizuje detské prežívanie každodennosti v doslova spontánnom dotyku s transcendentnom, čo prispieva k tomu, že toto dielo nepriamo nadväzuje na Fosseho knihu pre deti „Kant“ (Det Norske Samlaget, Oslo 1990), ktoré jubilujúce vydavateľstvo Modrý Peter v slovenskom preklade vydalo v roku 2015. Fosseho Sestra bola preložená do viacerých jazykov a v roku 2007 jej autorovi v Nemecku udelili ocenenie Deutscher Jugendliteraturpreis. Kto povedal, že to, čo konajú dospelí je dôležitejšie ako to, čo konajú deti? Kto určil, že prežívanie dospelého človeka je relevantnejšie ako prežívanie dieťaťa? Úsilie o odpoveď na tieto otázky mohlo byť na počiatku genézy Fosseho textu „Sestra“. Fosse ako človek a ako autor je totiž schopný dať detskému konaniu a vnímaniu sveta plnú vážnosť. Keď autor píše o štvorročnom chlapcovi a jeho trojročnej sestre, píše o nich ako o deťoch a zároveň ako o plnohodnotných bytostiach, pre ktoré je stvorený celý tento svet. Aj preto môže byť ich súrodenecká láska vo svojej sile láskou, ktorá zastupuje všetky nasledujúce. Vďaka Fosseho autorskej metóde sa v zdanlivo bezvýznamných, bežných a každodenných veciach, udalostiach a vzťahoch odkrývajú tie najväčšie témy: precitnutie a prvé uvedomenie, že sme tu sami na tento svet, túžba po harmónii, zodpovednosť za iných, zanikanie.