Modrý Peter strana 5 z 9

Sám názov signalizuje, že predmetom knihy sa cez text, ktorý patrí do autorskej produkčnej línie, a cez dielo, na ktorom sa zúčastňuje aj čitateľská dotvárajúca iniciatíva, stáva v najširšom zmysle komunikačná estetika. Táto rozsiahla oblasť potom umožňuje v jednotlivých kapitolách sledovať text z pozície jeho rozličných štruktúrnych zložiek a elementov (jazyk, čas, videnie, druhový synkretizmus, vierohodnosť, účinnosť, funkčnosť, mnohoznačnosť, presnosť a pod.). Zároveň umožňuje interpretovať úlohu, akú pri konkretizácii textu a jeho premene na dielo zohráva svojím prežívaním a múzickými dispozíciami čitateľ. Autor sleduje prostredníctvom domácej i inonárodnej literatúry, literatúry pre deti i dospelých aj inštituciálnu bázu literatúry (univerzitné prostredie, kritika, individuálne a kolektívne, dobové a spoločenské súvislosti, kultúrna situácia).

Výber z poézie súčasného poľského básnika v preklade Petra Milčáka. Bonowiczov subjekt sa od empírie tzv. každodenných banalít dostáva k metafyzickým presahom a nedopovedanosti, k priestoru, ktorý jeho výpoveď robí autenticky dôležitou a silnou. Aj nerozsiahle Bonowiczove básne vedia byť sugestívnymi výpoveďami s naliehavými témami a bytostnými motívmi. Za načrtnutou a niekedy jednoduchou kulisou je to, čo sa zdá byť nepochopiteľné, tajomné, to, čo nás tak či onak presahuje. Bonowiczove básne majú svoj pôvab aj vďaka umiestneniu neočakavaných vecí do ešte menej očakávaných súvislostí. Kniha vychádza v edícii Súčasnej svetovej poézie s ilustráciami Bohdana Hostiňáka. 

Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez zvieracie, animálne sa manifestuje bolestivo ľudské. Vzťah k mužskému partnerovi je rovnako animálny, túžba po ňom má svoj vyhrotene napätý telesný rozmer. V paralelnej existencii zbavenej ničivých nánosov kultúry sa pre ženskú hrdinku vynára priestor na zachovanie vnútornej slobody a autenticity. Jazyk Evy Luky postavený na bizarných slovách a neologizmoch je strhujúci vo svojej pitoresknosti, imaginácii a akejsi zvláštnej obohacujúcej deformovanosti. Poetika Evy Luky je svojskou a invenčnou odpoveďou na otázky smerujúce k bezvýchodiskovosti časti najnovšej básnickej tvorby. Básnická zbierka vychádza v edícii Mušľa s pôvodnými ilustráciami autorky textu.

Pásmo Pavla Suržina je viacrozmerným obrazom vnútorného sveta, v ktorom sa odohráva zápas človeka na veľkej ceste k smrti. Vyhasínajúcu, trýznivú túžbu znásobuje vzťahová nenaplnenosť, samota a izolácia. Pomyselné piliere zmyslu sú vyvrátené. Život sa redukuje na tvorivú prácu, ktorá je paradoxne všetkým. Ani platonickému vzťahu k žene, lyricky umocnenému presvedčivým portrétom dvoriaceho muža s takmer aristokraticky zdorilým správaním, nie je súdené naplnenie: Zámerne nehovorím o istote,/na to sme slabí./ Musíme večne držať spolu./Ľadovce držia spolu,/ oči verného psa, keď nevie kam,/ľudia, ktorých zajtra/ rozhádžu a povešajú,/ do poslednej chvíle držia spolu. Spln duše nenastáva. Písanie ako zmysel vyvažujúci a kompenzujúci všetko, čo sa už nedá zažiť, nadobúda principiálnu platnosť.  To, čo zjednocuje túto výpoveď nie je nehatená asociatívnosť, ale zvláštna pripútanosť (lyrického hrdinu), ktorú stelesňuje milovaný i nenávidený (levočský) genius loci a svojská básnická paralela s rezbárom Majstrom Pavlom. Zvláštna, intímna atmosféra tejto poézie sa zachováva aj v lyrických poznámkach, ktoré od obrazu telesne i duševne podlomeného subjektu smerujú k nenápadnému, ale výstižnému svedectvu o dobe.  Básnická zbierka vychádza v edícii Mušľa s ilustráciami Mareka Ormandíka.

Autor vstupuje sériou úvah programovo do viacerých kultúrnych a umeleckých kontextov. Jeho zvedavý a objavujúci rozprávač sa cíti komfortne v prostredí divadla, fotografie, výtvarného umenia i literatúry. Je zorientovaný, vzdelaný (či skôr kultúrny) a má potrebný nadhľad. Texty vynikajú interpretačnou hĺbkou a perspektívou, v mene ktorej sa niekedy to, čo je vzdialené, približuje k čitateľovi, a naopak, čokoľvek blízke, ak sa ukáže ako nepodstatné, zaniká za horizontom záujmu i výhľadu. Kovácsove úvahy veci nekomplikujú, sú skôr (vy)nálezmi, od ktorých vedú nitky inam (do iných kultúrnych svetov a kontextov), čo len potvrdzuje, že autor nevytvára povrchové mapy, ale záznamy založené na vnútorných súvislostiach. Autorove komentáre nezotrvávajú tvrdošijne v analyzovanej problematike, ale sú obohatené existenčnými, empirickými a filozofickými presahmi, ktoré svedčia o autorovom rozhľade, životnej múdrosti a niekedy hraničia až s tvrdošijnosťou občianskeho postoja. Od divadla, obrazov, básní Kovács očakáva vždy správu o tomto svete, preto sa od umenia nikdy nezabúda vrátiť k životu. Kniha vychádza v edícii Sivá brada.

Pirátske rozprávky sú prvou rozprávkovou knihou poetky Veroniky Dianiškovej a to takou, z ktorej môžu mať pri čítaní spoločný zážitok deti aj ich rodičia. Dianišková pri tvorbe textu s ľahkosťou a prirodzenosťou využila detský zmysel pre neskutočné podoby sveta, pre fantazijnosť, odchýlku, zveličenie a nonsens. V jej texte sa obyčajný dom mení na pirátsku loď a jeho obyvatelia na jej posádku. Prelínanie medzi oboma rovinami je plynulé a autorka ho produktívne využíva. V jednotlivých príbehoch sa každodenný jednotvárny život mení na dobrodružstvá plné nečakaných situácií, napätia i humoru. Zvyčajné rodinné vzťahy medzi sestrami a deduškom striedajú vzťahy medzi pirátkami, ale aj pirátmi z iných lodí či podivuhodnými morskými bytosťami. Text citlivo a umelecky presvedčivo aktualizuje hodnoty lásky, priateľstva a vzájomnej dôvery. Knihu ilustrovala Jaroslava Džuppová.

Bieloruské ľudové rozprávky sa zbierali a zaznamenávali najmä na konci 18. storočia a po prvý raz boli publikované na začiatku 19. storočia teda v čase, keď bolo bieloruské územie ešte súčasťou Ruskej ríše. Etnografické výskumy bieloruského folklóru ako časti ruského folklóru však ukázali, že ide o samostatné, originálne diela ľudovej tvorivosti, ktoré sa v istých aspektoch odlišujú od ľudovej rozprávkovej tvorby iných slovanských národov. Kniha Láska zradu premôže obsahuje najmä čaarodejné rozprávky a je prvým uceleným prekladom bieloruských ľudových rozprávok do slovenského jazyka s ilustráciami bieloruskej výtvarníčky Aleny Hil. Preklad vznikol v spolupráci bieloruskej slovakistky Sviatlany Bohuš (knižne vydala napr. preklady R. Slobodu alebo antológiu súčasnej slovenskej poézie Polemika s optimizmom) a Petra Milčáka, ktorý pôsobí ako lektor slovenského jazyka na Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku.

Mŕtve kvety medzi živými

Kniha esejí Bricolage 44 prináša originálny syntetizujúci a kritický spôsob spracovania a priblíženia náročných filozofických, spoločenských a kultúrnych problémov v domácom kontexte v popularizačnej forme a usiluje sa o upevnenie pomerne vratkého postavenia filozofie v očiach mladšej ale aj staršej generácie čitateľov. Bricolage označuje domáce majstrovanie, všeumelectvo. Je to pojem, ktorým francúzsky antropológ C. Lévi-Strauss ilustruje spôsob fungovania mýtického alebo primitívneho myslenia. Mýtické myslenie postupuje podobne ako domáci majster. Pri vyjadrovaní používa súbor prostriedkov, ktorých zloženie je na prvý pohľad pomerne nesúrodé až bizarné. Podobne ako eseje, ktoré nemajú dopredu stanovenú optiku, metodológiu ani jednotnú tematiku: každá z esejí je vytvorená z odlišného materiálu a neriadia sa rovnakým postupom, štýlom ani rytmikou: pracujú s klasickými filozofickými spismi, súčasnou seriálovou a TV produkciou (napr. seriály Mladý pápež, Vikingovia, Breaking Bad, Black Mirror, True Detective), filmovou produkciou (Sunset Limited, Annihiliation, atď.), so špecifickými súčasnými slovenskými reáliami (napr. Zomri official), morálnymi a náboženskými problémami. Podobne, ako si musí majster vo svojej domácej dielni vystačiť s dostupným materiálom, postupuje aj autor pri tvorbe esejí. Tak technické, ako aj intelektuálne majstrovanie však môže re-kombináciou zdanlivo nesúrodých prostriedkov dosiahnuť nečakané a efektívne výsledky.

Básnická zbierka, prvé vydanie vyšlo v roku 1988 po tom, ako jej autor nemohol osemnásť rokov publikovať.

Otváracie hodiny Básne 1964-2020

Džavachišviliovej básne vynikajú osobitou expresivitou popretkávanou jemnou, niekedy až mrazivou iróniou a filozofickým podtextom. Celkovou atmosférou občas pripomínajú plače. Sú zaujímavé aj z formálneho hľadiska – veľkú pozornosť venuje autorka rytmickej stránke a funkcii pauzy, ktorá sa nezriedka nachádza na nečakaných miestach, často kombinuje viazaný a voľný verš, pričom rytmicky odlišné časti v básni vytvárajú akési interlúdiá a zvyčajne obsahujú aj rýmované refrény.