Osveta strana 12 z 21

Když se 24.prosince 1968 při obletu Měsíce vzdálil pilotovaný kosmický modul Apollo 8 od Země natolik, že američtí astronauté Borman, Lovell a Anders prvně v lidské historii uviděli Zemi jako celou planetu , jeden z jejich prvních expresivních výroku na adresu naši vesmírné domoviny byl, že Země je nádherně modrá. Země je opravdu modrá, jelikož ji téměř ze tří čtvrtin pokrývá moře. Světový oceán obsahuje přibližne 1370 milionu km3 vody. Prúměrná hloubka světového oceánu je 3790 metru, co je přiblížne 4,5 násobně více než prúměrná výška pevniny včetně nejvyšších horstev. Země je tedy skutečnou "planetou vody" Neznámá tajemství pod hladinou vody byly pro člověka osudovou výzvou od nepaměti. Temná hlubina, tlak a chlad vody, ztížený pohyb, změny smyslového vnímání, nevysvětlitelné narkotické stavy při dýchání vzduchu pod vodou... a posléze dekomprese, bolestný návrat člověka do svého přirozeného prostředí. Někde tady, v historickém prostoru 19. století se začaly utvářet první počátky zvláštní disciplíny lékařských věd zabývající se problematikou pobytu a přežití člověka pod vodou - potápěčské medicíny.

Vysokoškolská učebnica z pera popredných fyziológov prináša komplexný pohľad na funkcie ľudského tela, na ich mechanizmy, regulácie a možnosti ich vyšetrovania. Predkladané poznatky sú základom patologickej fyziológie a klinických disciplín.Učebnica je určená poslucháčom lekárskych fakúlt, ale i ďalších vysokoškolských biomedicínskych odborov.

Desítky užitečných informací a praktických rad, názorné fotografie, skvělé tipy na cesty, kontakty …Pro běžné cestovatele i rizikové skupiny – včetně malých dětí, těhotných žen, seniorů, chronicky nemocných i fyzicky hendikepovaných ... Cílem publikace je podat informace o zdravotních nástrahách číhajících v zahraničí a o způsobech, jak jim předcházet, formou praktických rad na cesty a pobyt. I menší zdravotní problémy mohou cestování a pobyt pořádně znepříjemnit, pokazit vzpomínky na krásné chvíle, narušit důležitá setkání, pracovní plány nebo sportovní program.Informace a rady jsou v publikaci sestaveny tak, aby byly užitečné cestovatelům navštěvujícím nejodlehlejší kouty planety, s pobytem v provizorních podmínkách bez rychle dostupné zdravotnické pomoci, ale i těm, kteří pobývají v relativním bezpečí vícehvězdičkových hotelů v některé z evropských zemí, ale v konfrontaci s novým přírodním a společenským prostředím i neznámou faunou a flórou.

Publikácia má slúžiť bežným klinickým potrebám praktických endokrinológov a internistvov pracujúcich na ambulanciách a lôžkových oddeleniach. Nie je náhradou endokrinologických učebníc ale príručkou, ktorej cieľom je poskytnúť lekárom štandardný návod na diagnostiku a liečbu najbežnejších endokrinopatií a zabezpečiť rovnaké postupy v ich manažmente na celom území Slovenskej republiky. Autori veria, že publikácia objasní mnohé, doposiaľ diskutované problémy v endokrinológii a poskytne lekárom návody na diagnostiku a liečbu endokrinných ochorení v súlade s najnovšími poznatkami a zároveň zabezpečí racionálny prístup v ich manažmente.

Od vydania monografie Klinika alkoholizmu v roku 1988 uplynul celý „jeden ľudský vek“, možno i viac. Aj keď sa monografia stretla s pozoruhodným záujmom – a k tomu zaiste prispela aj skutočnosť, že sa podarilo sústrediť takmer reprezentatívny kolektív autorov – state o klinickej klasifikácii alkoholizmu v nej boli viac-menej prvotinou. Samo etablovanie syndrómu závislosti od alkoholu v roku 1977 ani zďaleka nenaplnilo očakávania. Neujalo sa dokonca ani odporúčané rozlišovanie na včasný, stredne pokročilý a veľmi pokročilý stupeň závislosti; tento termín sa v praxi poníma viac-menej globálne. Väčší priestor na spracovanie problematiky autorovi poskytla až neskoršia habilitácia, pokus o doktorskú dizertáciu, a predovšetkým rozšírenie pôvodného súboru z n = 100 na n = 250. Autor ako klinický pracovník vychádzal predovšetkým z poznatkov a potrieb praxe, v ktorej je zafixované zaraďovanie pacienta do globálneho pojmu syndróm závislosti od alkoholu, prípadne so zohľadnením toho, v akej fáze (štádiu) podľa Jellinka sa práve nachádza. Autorovi tak vznikli až dve ťažiská spracúvanej témy: prvým bola ďalšia únos- nosť Jellinkových vývojových fáz v praxi českej a slovenskej alkohológie, druhým je ponúknutie vlastnej klasifikácie už overenej praxou. Keďže dôkazy o neúnosnosti Jellinkových vývojových fáz ako celku boli publikované už skôr (1986, 1990), v predkladanej publikácii ich iba rekapitulujem a ponúkam vlastnú klinickú klasifikáciu spolu s jej matematickoštatistickým overením. V duchu týchto poznatkov potom ju porovnávame s 8., 9. a 10. revíziou MKCH, prípadne s ďalšími klasifikáciami a uvažujeme o perspektívach klinickej klasifikácie. Práca nemohla obísť štádium prvotnej inventarizácie symptómov, znakov či fenoménov, čo pri všeobecne známom deficite aktuálnej klinickej deskripcie nikto predtým neurobil; v českej a slovenskej alkohológii i vo svete je to dlhodobý jav. Pri matematickom spracovaní tejto rozsiahlej témy sa autor rozhodol pre mnohopremenné triedenie pomocou ktorého možno dospieť k diferenciácii medzi jednotlivými klinickými zoskupeniami – v prvom rade medzi základnými klinickými obrazmi. Publikácia úzko nadväzuje na iné práce vydané v rokoch 1986, 1990 a neskôr, vrátane monografie Klinika alkoholizmu (1988). Chce predovšetkým prispieť k oživeniu klasifikačných iniciatív vo svete aj u nás. Tento pohyb, ktorý mal byť spustený už deklarovaním syndrómu závislosti od alkoholu v roku 1977, by mal viesť k zblíženiu globalizujúceho prístupu s individuálnym, a tým aj metodológie a výskumu s praxou. Klinické skúsenosti ukazujú, že štatistické spracovanie sa nemusí kryť s klinickou realitou, a čo je na škodu, dokonca ani s klinickým myslením. Klinická psychiatria sa pritom nezaobíde bez psychopatológie, v pude sebazáchovy je dokonca povinná ju rozvíjať, resp. aktualizovať. A toto je, i keď oneskorený, ale domnievam sa, trvalejší príspevok ku klinickej klasifikácii závislých od alkoholu. V posune času a najmä po období radikálnych spoločenských zmien, ktoré ponúkajú širšiu demokratizáciu a liberalizáciu, sa posúva do iných rovín aj ohrozenosť osôb. Zjavuje sa celá plejáda ilegálnych drog, ktoré podobne ako neudržateľný životný štýl fatálne ohrozujú hlavne okrajové skupiny spoločnosti. Pri predpoklade, že sa v budúcnosti mnohé zmení, budeme môcť povedať, že v opísanej inventarizácii a klasifikácii sme vytvorili profil tzv. totalitného alkoholika a tento výraz bude približovať dané časové obdobie. Práca sa chtiac-nechtiac stáva historickým dokumentom, zrkadlom doby 70.– 90. rokov minulého storočia u nás. Autor ďakuje svojim bývalým spolupracovníkom, ktorí sa zúčastnili na kreovaní súboru – MUDr. D. Krajčírovej, MUDr. P. Korcsogovi, MUDr. I. Šajgalíkovej, MUDr. J. Vongrejovi, MUDr. A. Kuzmiakovej, MUDr. Ľ. Faškovej a ďalším. Viacerí z nich sa stali významnými odborníkmi v psychiatrii a radi sa vracajú ku klinickej alkohológii.

Zostavovateľka spolu s kolektívom spoluautorov predkladajú odbornej verejnosti modernú publikáciu, ktorú treba pokladať za veľmi opodstatnenú, pretože v posledných rokoch sme svedkami nebývalého rozmachu jednotlivých medicínskych chirurgických odborov. V dnešnej modernej dobe je špecializácia a atomizácia chirurgie nezastaviteľná a dovoľuje vykonávať čoraz náročnejšie operačné výkony aj u vysoko rizikových pacientov. Pulikácia vznikla s cieľom opísať čitateľom základné princípy, zásady, techniky a postupy inštrumentovania. Má dve tematické časti – všeobecnú (perioperačné obdobie, manažment a prevádzka, personálne a materiálno-technické zabezpečenie operačných sál, ekonomika, environment, chirurgické nástroje, prístroje, šijací a podväzový materiál a ihly, hygienicko-epidemiologické minimum, dezinfekcia a sterilizácia, sterilizačné obaly, dokumentácia, technika inštrumentovania, problematika kvality a SMQ, drenážne systém, risk-manažment v operačnej sále a iné) s špeciálnu s operačnými výkonmi v jednotlivých odvetviach chirurgie. Z hľadiska operačných sál je pomerne novou problematikou environment operačných sál a koncepcia kvality a štandardizácia činností. Detailne sa venujeme problematike aseptických techík na vytvorenie sterilného operačného poľa, taktiež problematike chirurgických nástrojov, aby i tá inštrumentárka, ktorá sa s problematikou práce na operačných sálach ešte len zoznamuje, mala možnosť získať široký prehľad o chirurgických nástrojoch – o ich označovaní, pomenovaní vrátane slangových názvov. Tematika dezinfekcie a sterilizácie je dodnes a vždy bude „dennodenným chlebom“ každej inštrumentárky napriek vzniku centrálnych sterilizácií, preto sa tejto časti venujeme podrobne.

Potápačská medicína je ojedinelou publikáciou popredného odborníka z oblasti súdneho lekárstva, súdneho znalca v odbore hyperbarická a potápačská medicína, aktívneho potápača s vyše 50-ročnou potápačskou praxou, zástupcu Slovenskej republiky v Lekárs kej komisii Európskej rady pre potápačské technológie (EDTC) prof. MUDr. Františka Novomeského, PhD.. Autor sa vo svojej obsiahlej monografii venuje medicínskej problematike pobytu človeka pod vodou, téme doposiaľ komplexne knižne nespracovanej niele n u nás, ale aj v Českej republike. Zárukou kvality a relevantnosti predkladaných informácií je výnimočné spojenie vedomostí lekára a dlhoročných praktických skúseností potápača. Počas svojej vyše tridsaťročnej kariéry súdneho znalca v oblasti medicí ny potápania sa autor s väčšinou patofyziologických stavov pri potápaní, porúch zdravotného stavu potápačov alebo ľahších či ťažkých potápačských nehôd opísaných v knihe vrátane smrteľných nehôd osobne stretol, alebo takéto prípady znalecky posudzova l. Monografia prináša aktuálne medicínske poznatky o pobyte človeka pod vodnou hladinou, nazerané optikou rôznych medicínskych disciplín. Potápačská medicína nie je nie je na lekárskych fakultách v SR aj ČR samostatným výučbovým predmetom, ale skôr s účasťou rôznych iných predmetov lekárskych vied, kde sa jej dostáva skôr len okrajovej pozornosti. Táto publikácia je preto určená lekárom viacerých špecializácií. Čerpať z nej budú lekári z oblasti športovej medicíny či pracovného lekárstva, ale tie ž internisti, gynekológovia, praktickí lekári či lekári iných špecializácií, ktorí sa vo svojej praxi stretávajú s potápačmi či už rekreačnými alebo profesionálnymi pri riešení alebo posudzovaní zdravotných problémov, spojených s touto činnosťou. Súč asťou textu je aj kapitola, zaoberajúca sa technickým výstrojom, ktorý používajú moderní potápači rôzneho zamerania. Je tu vysvetlené, aký neželaný impakt na zdravotný stav potápača môže mať táto technika pri jej nevhodnom či neprávnom použití alebo zlyhaní. Záverečná kapitola knihy o forenzných aspektoch nehôd pri potápaní môže priniesť cenné informácie aj pre príslušné orgány Policajného zboru SR vyšetrujúce smrteľné potápačské nehody. Monografia Potápačská medicína je unikátnym dielom, ktoré znamená prielom lekárskej vedy do stále aktuálnej problematiky pobytu a prežívania človeka pod vodou.