Tatran strana 8 z 71

Woody Allen už viac ako štyridsať rokov zabáva svojich priaznivcov ako režisér, herec, spisovateľ i muzikant. Na jeho sofistikovaných poviedkach sa zasmejú aj tí, ktorí jeho filmy veľmi nemusia, no zhodujú sa v názore, že autor je neskutočne intelige ntný a dovoľuje si odtabuizovať bezmála všetko. Uťahuje si z náboženstva, a predsa sa nerúha, vysmieva sa zo stereotypov, ale bez akýchkoľvek predsudkov. Čaro jeho vtipov spočíva aj v tom, že či už s jeho názormi na život, Boha, náboženstvo, partners ké vzťahy, sex a umenie súhlasíme, alebo nie, často sa na nich schuti zasmejeme. Woody sa pýta, snaží sa rozlúsknuť hádanky ľudskej existencie, neúnavne pátra po zmysle života, a hoci je jeho cesta za pravdou dlhá a kľukatá, dobre sa na nej baví a my s ním. Nežiaduce účinky obsahujú 17 kratších útvarov, ktoré predtým vyšli časopisecky v magazíne The New Yorker či v denníku The New York Times. V knižke nájdeme aj literárne evergríny ako Spomienky na Needlemana či Kugelmassovu epizódu, ktorá patr í k vrcholom jeho poviedkovej tvorby a v roku 1977 bola ocenená O. Henryho cenou. Zbierku otvára vtipná spomienka vševediaceho rozprávača na kolegu Sandora Needlemana. Už z prvých viet nám je úplne jasné, o aký príbeh pôjde: Ani po mesiaci sa neviem zmieriť s tým, že Sandor Needleman nie je medzi nami. Zúčastnil som sa aj na kremácii a na žiadosť jeho syna som doniesol aj špekáčky, no len málokto z nás vtedy pomyslel aj na niečo iné ako na žiaľ.

Geneen Rothová tridsať rokov študovala príčiny prejedania sa, učila a písala o ňom. Začína kľúčovou tézou: spôsob jedenia nemožno oddeliť od základných životných presvedčení človeka. Autorka nalieha, aby sme si všímali, čo skutočne potrebujeme a čo n ájdeme v supermarkete. Predstavuje sedem základných zásad jedenia a prináša praktické rady, ktoré pomohli tisíckam žien. V závere hovorí o jedle ako o bráne k slobode a k tomu, po čom túžime najviac: o tajomstve chudnutia a žiarivej prítomnosti, ktor ú mnohí nazývajú bohom. Ak vo vzťahu k jedlu trpíte (jete priveľa alebo primálo, neustále na jedlo myslíte alebo sa snažíte vôbec naň nemyslieť), môžete sa oslobodiť. Stačí sa pozrieť do taniera. Odpoveď je v ňom. Neutekajte. Dívajte sa. Lebo keď privítame to, čomu sa najviac chceme vyhnúť, dotkneme sa niečoho vo svojom vnútri, čo je svieže a živé. Dotkneme sa života, ktorý naozaj chceme. Táto knižka je úprimný ponor do hlbokého a napĺňajúceho vzťahu s jedlom, vlastným telom... a takm er všetkým ostatným. Jednoducho povedané, kniha Ženy, jedlo a boh je návodom, ako žiť. Istý prvotriedny majster zenu povedal: Neexistuje správna voľba. Ale správne je správne a nesprávne je nesprávne. To isté platí aj o zásadách riadiť, ale n azbavia váš život emocionálneho stravovania. ZÁSADY JEDENIA Jedzte vtedy, keď ste hladná. Jedzte posediačky a v tichom prostredí. Nie v aute. Pri jedení sa nerozptyľujte. Za rozptyľovanie sa považuje rádio, televízia, noviny, knihy, prudká alebo zn epokojujúca konverzácia, hudba. Jedzte to, čo si praje vaše telo. Jedzte, kým nemáte dosť. Jedzte (zámerne) tak, aby vás všetci videli. Jedzte s radosťou, chuťou a pôžitkom. Nezáleží na tom, či ste múdra, bohatá, tučná alebo osvietená. Všetko pre zradí váš spôsob jedenia. Kniha, ktorá zmení život. Oprah Winfrey Geneen Rothová znovu boduje. Publikácia Ženy, jedlo a boh je fascinujúca. A plná hlbokých myšlienok, ktoré Vám môžu zmeniť život. Christiane Northupová Ohromne dôležité dielo.. . dielo, ktoré oslobodí mnoho žien od tyranstva strachu a bezradnosti, ako zvíťaziť nad nadváhou. Anna Lamottová Presvedčivé a výstižné. Philadelphia Inquirer Elegantné vykreslenie vzťahu medzi jedlom a vlastnou intimitou. Osobná skúsenosť Gene en Rothovej je udivujúca, ukazuje nám, ako si diéty a prejedanie zamieňame s vlastným citovým životom. Táto kniha pomáha čitateľovi skoncovať s deštruktívnymi a seba zničujúcimi návykmi a učí ho, ako uspokojiť nielen fyzický, ale aj emocionálny hlad, aby viedol naplnený a spokojný život.

V dedinke neďaleko Dublinu sa v ruinách starej kamennej chatrče nájde telo mladej ženy a Cassie vyzerá prakticky ako jej dvojča. Keďže polícia nemá podozrivých ani žiadne stopy, vyhlási, že obeť je zranená, ale žije a Cassie zaujme jej miesto ako štu dentka Trinity College a spolubývajúca ďalších štyroch študentov. Aj napriek stresu z práce v utajení si Cassie svojich svojráznych, izolovaných spolubývajúcich, rovnako ako nový život v kedysi impozantnom dome obľúbi.Vyšetrovanie oddelenia vrážd nep rináša takmer žiadne výsledky a je na Cassie, aby im aspoň naznačila ako ďalej. Niekto jej dvojníčku ubodal na smrť a Cassie ho musí nájsť. Dokonalá podoba má všetko: nezabudnuteľné postavy, svieže dialógy, inteligentné psychologické náhľady, stúpaj úce napätie, takmer hmatateľné prostredie a úžasne evokatívnu, maliarsku prózu.

Už ste sa niekedy zadívali na svojho psa a položili si otázku, či sa v jeho očiach nezračí hlbšie posolstvo? Umenie pretekať v daždi je pútavý a dojemný príbeh nezvyčajnej rodiny, ktorá sa takmer rozpadla, ale zachránil ju jej najmúdrejší a najvernejší člen – pes Enzo Enzo vie, že sa odlišuje od ostatných psov. Je pravda, že nemá protistojné palce a občas mu zíde na um, že najlepšia vec na svete je naháňať vtáky, no inak sa takmer vo všetkom podobá na človeka. Enzo počúva svojho pána, automobilového pretekára Dennyho, a prostredníctvom neho nahliadne do zložitého sveta ľudí. Z ustavičných a nečakaných zvratov pochopí, že v živote, podobne ako v automobilových pretekoch, automaticky nevyhráva ten, kto ide najrýchlejšie. V predvečer svojej smrti Enzo sumarizuje svoj život a spomína si, čo všetko prežil v kruhu milovanej rodiny. Rozpamätáva sa na Dennyho obete, bolestnú stratu Dennyho manželky Eve a traumatizujúci boj o získanie Zoe z rúk jej manipulátorských starých rodičov. Enzo beží za svetlom a vrúcne dúfa, že sa znova vráti na zem ako človek s hladkou pokožkou, no zároveň vie, že aj keby sa mu to nesplnilo, vyhral beh za záchranu rodiny. Román Umenie pretekať v daždi si získal v USA takú obľubu, že spoločnosť Universal Picture kúpila práva na jeho sfilmovanie. V hlavnej úlohe by sa mal objaviť Patrick Dempsey.

Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo - na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha. Laura Hillenbrandová je autorkou knihy o slávnom plnokrvníkovi s názvom Seabiscuit: Americká legenda, absolútnej jednotky rebríčka bestsellerov denníka New York Times, s ktorou sa dostala do finále súťaže o Cenu Národnej asociácie literárnych kritikov (National Book Critics Circle Award). Seabiscuit dostal Cenu za najlepšiu knihu programu Book Sense Asociácie amerických kníhkupectiev (Book Sense Book of the Year Award) ako aj britskú literárnu Cenu Williama Hilla za najlepšiu športovú knihu roka (The William Hill Sports Book of the Year). Kniha kraľovala vo viac ako pätnástich rebríčkoch najlepších kníh roka a stala sa predlohou rovnomenného filmu, ktorý získal sedem nominácií na Oscara, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie za najlepší film. Hillenbrandovej článok v časopise New Yorker s názvom Ako som náhle ochorela (Sudden Illness) dostal v roku 2004 Národnú časopiseckú cenu (National Magazine Award) a autorka je tiež dvojnásobnou držiteľkou Eclipsovej ceny (Eclipse Award - podľa slávneho dostihového koňa menom Eclipse), ktorá predstavuje najvyššie možné ocenenie pre novinára v oblasti dostihov plnokrvníkov. Hillenbrandová a herec Gary Sinise (Forrest Gump, O myšiach a ľuďoch, Apollo 13, C.S.I.: Kriminálka New York) sú spoluzakladateľmi charitatívnej organizácie Operation International Children, ktorá prostredníctvom amerických vojakov zásobuje deti v rôznych kútoch sveta školskými pomôckami. Laura Hillenbrandová žije vo Washingtone.

Bezprsté mesto je súčasný mestský román s detektívnou zápletkou. Hlavný hrdina Edo si úzkostlivo stráži svoju osobnú slobodu a takzvaný blahobyt, pričom ignoruje nároky doby. Jeho vzťahy stroskotávajú na nevyzretosti a neschopnosti splniť akýkoľvek záväzok. Celé hodiny trávi filozofovaním vo svojom obľúbenom kresle, poprípade rozhovormi s mafiánom Paulim ako štamgast v istej bratislavskej krčme. Po sérii nezmyselných vrážd sa stáva jedným z hlavných podozrivých a začína pátrať na vlastnú päsť. Do jeho navonok bezstarostného života sa začne vkrádať depresia, zmätok a stres, až sa nakoniec zapletie do osídiel konšpirácií ?a vlastnej paranoje. Kniha je plná napätia, humoru a postrehov, v ktorých sa odrážajú nádeje, ale aj zlyhania a frustrácie dnešných tridsiatnikov. Román tvorí panoptikum zaujímavých postáv, šialených postavičiek a najmä ľudí, ktorí strácajú vo svete orientáciu.

Sex ako terapia, sex ako únik. Pre niekoho možno priveľa opisov sexuálnych praktík zabiehajúcich do neuveriteľných podrobností, pre iného priveľa sexu vôbec, jedno však autorke Charlotte Rocheovej uprieť nemožno - rozhodne vie čitateľa zaujať a šokovať hneď na niekoľko spôsobov. Dej osciluje medzi dvoma pólmi - sexom a rodinnou katastrofou, ktorá natrvalo poznačila život hrdinky aj život autorky. Tá priznala, že jej próza je z veľkej časti autobiografická, a nazvala ju "strašidelnou dráhou citov". Nečudo, veď dejiny ľudstva jasne dokazujú, že realita vždy predstihne fantáziu. Osud je majstrovský režisér, keby nakrúcal filmy, už by mal na konte plno Oscarov.

Porevolučný, veľmi slovenský príbeh, praktiky, o ktorých spoločnosť čosi tuší, ale nikto to nevysloví nahlas. Obchodné a súkromné záujmy nepoznajú hranice a nezastavia sa pred ničím, vydieranie je bežnou praxou a balík peňazí stačí na odstránenie človeka.Mike sa vracia z Kanady na Slovensko, aby sa tu usadil a začal nový život. Ženú ho spomienky z detstva a ideálna predstava o krajine, ktorá sa časom stala vysnívaným rajom. Keď ho po prílete okradnú, nutne potrebuje prácu a prijme ponuku svojej netere, aby sa zamestnal vo firme jej manžela. Na prvý pohľad ide o solídny, dobre zabehnutý podnik, ale Mike čoskoro pochopí, že v pozadí sa deje čosi nečisté. Keď bez stopy zmizne jeho švagor, otvoria sa mu oči a zistí, že aj on sám sa musí obávať o svoj život.Autor je novinár, všíma si ponovembrový vývoj a reálne opisuje podvodné obchody na Slovensku, keď sa začala rozmáhať pozemková mafia a jej prepojenie so štátnymi úradníkmi.

Vyhorenie - z nesplnených snov, prílišných očakávaní, prepracovanosti, neschopnosti zorientovať sa v zbesilo cválajúcom živote - nielen spája hrdinov Hečkových poviedok, ale odráža aj nový životný prežitok súčasnosti.Hrdinovia Hečkových poviedok sa usilujú zaujať svoje miesto, ale míňajú sa s okolitým svetom, neschopní prispôsobiť sa nárokom doby. Koniec dvadsiateho storočia bol poznamenaný mnohými zmenami, v ktorých sa nejeden stratil a rezignoval bez boja. Vyhorenie a ľahostajnosť poznamenali aj hrdinu rozsiahlej poviedky Nič. Smrťou blízkych postupne stráca oporné body vo svojom živote, a keď mu nakoniec odíde aj manželka, vonkajší svet sa pre neho stane nepodstatným. Rovnako nepodstatný bol aj on pre vonkajší svet, ktorý si jeho smrť ani nevšimne. Bol outsiderom v spoločnosti, ktorá mala iné kritéria pre úspešný a naplnený život.Mnohé poviedky hovoria o láske, napríklad Adam a Eva. Veľká láska prvých ľudí sa časom vyžila a premenila na ťaživé ticho medzi partnermi. Eva najprv hľadá útechu v kostole a neskôr, podobne ako Emma Bovaryová, si dovolí niekoľko úletov. Nakoniec sa pokorne vracia do tichej domácnosti. Prenikavé filmárske oko autora do podrobností zachytáva nielen prostredie, ale aj duševné pochody aktérov poviedok. Výsledkom je absurdne podrobná správa o stave spoločnosti.

Tragický osud Irene Némirovskej a nezvyčajný údel jej posledného nedokončeného románu Francúzska suita právom budí pozornosť. No treba povedať, že ani keby nebolo týchto okolností, román samotný je výnimočným dielom, ktoré prebudí v človeku širokú paletu citov a pocitov. Najprv ho šokujú reakcie ľudí rozličných spoločenských vrstiev - iste, vypäté situácie prinášajú nečakané, no možno prirodzené odozvy, dojmú ho osudy jednotlivcov i celej spoločnosti, užasne nad farebnou freskou krajiny, ľudí, zvierat, nálad, obrazov, vôní a zvukov, ktorú spisovateľka naniesla istou rukou, nikoho pritom nešetrila a nikomu nenadŕžala.Autorka koncipovala román ako hudobný opus o piatich častiach, stihla však napísať iba prvé dve. Búrka opisuje bezhlavý útek Parížanov z mesta, všeobecnú paniku, vzájomnú nevraživosť, ohromenie, sklamanie, strach z prichádzajúcich Nemcov, ústup zvyškov francúzskej armády. Irene Némirovsky majstrovsky vyjadrila všeobecný chaos a zmätok, ktorý všade zavládol. Druhá časť Dolce líči príchod nemeckej jednotky do malého francúzskeho mestečka, počiatočnú nedôveru, postupné zbližovanie miestnych s okupantmi, príbeh má aj svojho Rómea a Júliu a ich láska je rovnako nemožná a zakázaná ako láska shakespearovských hrdinov.V závere knihy sú ako bonus pripojené osobné poznámky Irene Némirovskej a korešpondencia - listy autorky, jej manžela, vydavateľa a rôznych rodinných priateľov. Dokumenty vypovedajú o enormnom, no márnom úsilí všetkých zainteresovaných zachrániť autorku a jej rodinu. Knihu uzatvára doslov mladej slovenskej vydavateľky Ane Ostrihoňovej, ktorý podrobnejšie hovorí o osude nadanej spisovateľky a jej výnimočného diela.

Spisovateľ, ktorého knihy Utorky s Morriem a Nestrácajte vieru inšpirovali milióny čitateľov na celom svete, nám predstavuje svoj najnovší román, v ktorom popúšťa uzdu predstavivosti ako nikdy predtým. Strážca času je podmanivý poučný príbeh o prvom mužovi na Zemi, ktorý odmeriaval čas.O mužovi, z ktorého sa stal otec Čas.Mitch Albom vo svojom najnovšom diele krásnej literatúry rozpráva príbeh vynálezcu prvých hodín na svete, ktorého neminie trest za pokus odmeriavať najväčší dar od boha. Musí prežiť stáročia vo väzení jaskyne a načúvať hlasom, ktoré k nemu doliehajú s jedinou prosbou - prosbou o viac dní, viac rokov.Napokon, s dušou takmer zlomenou, získa otec Čas voľnosť a s ňou aj čarovné presýpacie hodiny a poslanie: dostane šancu odčiniť dávny hriech, ak naučí dvoch ľudí na Zemi skutočnému významu času.Vracia sa do moderného sveta, posadnutého meraním času, ktoré sám tak nevinne začal, a vydáva sa na púť s dvomi nezvyčajnými spoločníkmi: mladým dievčaťom, ktoré sa chystá skoncovať so životom, a zomierajúcim boháčom, ktorý baží po večnom živote. Ak sa chce otec Čas zachrániť, musí najprv zachrániť ich dvoch. A zastaviť svet, aby uspel.Príbeh, vyrozprávaný v Albomovom typicky stručnom štýle, pripomína čitateľom, aby zvážili vlastné chápanie času a zamysleli sa, ako ho trávia a aký je v skutočnosti vzácny.

Obrázková kniha bez obrázkov je albumom tridsiatich troch krátkych próz, ktoré Mesiac po večeroch rozpráva chudobnému mladíkovi. Zavedie ho do vzdialených kútov sveta, aby mu ukázal radosť i žiaľ, krásu i utrpenie. Sám Andersen si uvedomoval, že týmto dielom vytvára čosi nové, čo na vtedajšej literárnej scéne nemalo obdobu. Kniha stojí na pomedzí medzi lyrikou a epikou a niektoré rozprávania sú skôr básnickými miniatúrami ako príbehmi v pravom slova zmysle. Ťažko ju zaradiť – nie je to zbierka rozprávok, sú to obrazy života, ktoré rozprávač maľuje čitateľovi v mysli, vážne i veselé, z úzkych uličiek Dánska, z ďalekej Číny i z nekonečnej africkej púšte. Dôkazom sú ilustrácie Igora Piačku – takéto obrazy vznikli v mysli maliara.

Do druhého zväzku Diela Alexandra Matušku sa dostali štyri knižné publikácie: Profily (1946), Štúrovci (1948), Nové profily (1950) a Vavríny nevädnúce (1953) i séria portrétov slovenských spisovateľov a kultúrnych pracovníkov, od generácie štúrovcov, cez generáciu realistov, autorov Slovenskej moderny až po Matuškových súčasníkov z medzivojnového a povojnového obdobia. K nim sa priraďujú portréty českých, ruských a svetových literárnych osobností, ktoré boli integrálnou súčasťou Matuškových kritických záujmov.

Náš svět napadl neviditelný nepřítel. Lidé se pro tyto mimozemšťany mění na pouhé hostitelské tělo; jejich mozek ovládne vetřelec, ale tělo zůstává netknuté a zdánlivě beze změny pokračuje v předchozím životě. Obětí mimozemšťanů se rychle stane drtivá většina lidstva. Když vetřelci dopadnou i Melanii, jednu z hrstky přežívajících „divokých“ lidí, dívka vůbec nepochybuje, že nastal její konec. „Poutnice“ - její vetřelecká „duše“ - která teď ovládla Melaniino tělo, dostala předem varování před problémy existence v člověku: změť pronikavých emocí, příliš mnoho smyslů, vypjatě živé vzpomínky. S jednou potíží však Poutnice nepočítá: předchozí obyvatelka těla se odmítá vzdát vlády nad svou myslí, i když tělo jí už nepatří. Poutnice bádá v Melaniiných myšlenkách a doufá, že objeví příčinu nezdolného lidského vzdoru. Místo toho Melanie naopak zaplní mysl Poutnice vzpomínkami a podobou milovaného muže – Jareda, který se dosud někde skrývá před vetřelci. A jelikož Poutnice se nemůže oddělit od Melaniiny tělesné touhy, sama začne prahnout po muži, jehož má odhalit. Když vnější okolnosti přinutí Poutnici a Melanii, aby uzavřely nedobrovolné spojenectví, vydají se spolu na nebezpečnou a nejistou pouť za mužem, kterého obě milují. Stephenie Meyerová patří k nejzajímavějším autorům současnosti. Ve svém Hostiteli nám předkládá strhující a nezapomenutelné dílo o vytrvalosti lásky a o samotné podstatě toho, co člověka dělá člověkem.

Do tretieho zväzku sme zaradili monografiu Človek proti skaze /Pokus o Karla Čapka/, ako i ďalšie dve monogfrafické štúdie Rudolf Jašík a J. C. Hronský. Človek proti skaze je najrozsiahlejšou Matuškovou knižnou publikáciou, v tom istom roku vyšla aj v českom preklade a o rok neskôr aj po anglicky. V tejto publikácii ide autorovi predovšetkým o hodnotiace súdy, o postihnutie špecifických čŕt Karla Čapka a zároveň o jeho zaradenie do kultúrneho a literárneho kontextu. Monografickú štúdiu o Jašíkovi si Matuška zvolil najmä preto, lebo ho tento autor zaujal i iritoval tým, že bol iný a že napriek kvalite svojej prozaickej tvorby sa nikdy nepridal k tým, čo sa pachtili po poctách a uznaniach. Skromnosť a inakosť, ale aj predčasná smrť, ktorá nemilosrdne pretrhla niť jeho tvorby, zlákali Matušku k pokusu zvládnuť ho literárnohistoricky. Tretí autor, ktorému Matuška venoval sústredenú pozornosť, bol Jozef Cíger Hronský. Išlo v určitom zmysle o raritu, pretože tento autor bol politický emigrant, ktorý opustil Československú republiku a po kratšom pobyte v Ríme emigroval do Argentíny. V tom roku, keď vyšla Matuškova monografická práca, vyšiel na Slovensku aj jeho exilový román Andreas Búr Majster. Boli to dva výnimočné počiny, na ktoré vplývali dva faktory: liberalizujúca sa domáca kultúrna situácia a Hronského nesporné majstrovstvo.

Cieľom každého vydavateľa je objaviť autora s vlastným príbehom, ktorý sa vymyká bežnej realite. Michal, nevolá sa Michal a ani Čierny, ich má hneď niekoľko. Vo svojom debutovom románe Prípad Vendéta nám z pozície priameho aktéra odkrýva zákulisie života bratislavskej drogovej a kriminálnej scény. Svieži triler, ktorý ,,sa nestal“, nastavuje zrkadlo životu, o ktorom mnohí iba tušíme..