E-knihy - Fejtóny, rozhovory, reportáže strana 1 z 22

V této sbírce fejetonů a vzpomínek se vám otevře jedna velká epocha české grafické a umělecké scény druhé poloviny dvacátého století až doposud. Slavný kurátor Jiří Machalický zde odhaluje i svůj výjimečný vypravěčský talent založený na skvělé paměti, schopnosti nadhledu, ironie a především citu vystihnout na ploše krátkého textu to podstatné o mnoha zajímavých osobnostech.

Velikán české novinařiny v polistopadových textech Milan Kundera o něm tvrdil, že by byl nejlepším ministrem zahraničí v polistopadové éře. Antonín J. Liehm proslul zejména svou novinářskou činností během šedesátých let u nás a následný exil z něj učinil mimořádnou postavu evropské kultury. Patřil k těm několika silným hlasům, které zvládaly kriticky komentovat českou kulturu, umění, společnost i politiku za každé konstelace. A nepřestal ani po pádu železné opony a návratu Československa k demokracii. Výbor z jeho polistopadových textů ukazuje, že ať už jeho tématy byly nové české filmy, kulturní politika, nebo reflexe novinářské práce, vždy o nich psal s vědomím širšího celku a souvislostí, které společenský a kulturní život propojují s dějinami a perspektivou do budoucna. I proto je Liehmova publicistika i po letech často velmi aktuální a má co říct ke stavu nejen české společnosti a kultury.

Romantické představy o pirátech hoďte přes palubu. Nelidské zacházení s pracovníky rybářských lodí, drancování přírodního bohatství nebo pašování zbraní – zdá se, že nekonečný prostor mezinárodních vod schová všechno. Reportér The New York Times Ian Urbina se rozhodl trochu víc prozkoumat území, které tvoří tři čtvrtiny zemského povrchu. Výsledkem jeho pětiletého cestování křížem krážem po světě je nejen kniha reportáží The Outlaw Ocean, ale i stejnojmenná nezisková organizace rozkrývající bezpráví v mořích a oceánech. Investigativní novinář strávil týdny na lodích ekologických organizací, které stíhají lovce velryb. Zažil bezčasí dlouhých plaveb i nebezpečné střety s piráty. Mluvil s lidmi nasazujícími vlastní život při vysvobozování novodobých otroků v rybářském průmyslu. Upozorňoval na luxusní mnohapatrové jachty s bazény vypouštějící všechny odpady přímo do oceánu. Přesto se v jeho reportážích objevují i okamžiky okouzlení divokou krásou živlu, který lidé nikdy nedokáží zkrotit – a bohužel ani ochránit.

Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Sto pod nulou Arta Davidsona je skutočná horolezecká klasika! Príbehy dobyvateľov nedobytných pólov a divokých miest našej planéty sú na prvý pohľad prosté. Prišli. Vystúpili na vrchol. Vrátili sa so slávou a poctami. Lenže expedícia je živý organizmus. Prešpikovaný priateľstvom na život a na smrť, nedôverou, zášťou, hnevom i nekonečnou náklonnosťou. A to všetko umocňujú situácie na hrane života. Inak to nebolo ani počas zimného prvovýstupu na slávnu aljašskú horu Denali v roku 1967. Partia ôsmich mužov sa pustila do projektu, ktorý bol od počiatku odsúdený na neúspech. Ako budú vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5000 metrov? Ako sa vysporiadajú so situáciami, keď pocitová teplota klesne na mínus sto stupňov a oni zostanú uväznení v ľadovom masíve? Nikto pred nimi nezažil najvyššie hrebene Severnej Ameriky v zimnom šere. Nikto nevedel, ako nízko klesnú teploty, alebo aká prenikavá bude zima, keď začne fúkať vietor. A teraz to mali zistiť na vlastnej koži. Sto pod nulou Arta Davidsona nie je to len kniha účastníka expedície, ktorý dôverne spoznal každého z jej členov. Je to aj kniha reportéra, ktorý na všetko pozerá s odstupom času a na miesto expedície sa vracia tiež prostredníctvom denníkov i rozhovorov so svojimi horolezeckými kolegami. A je to aj priamy a úprimný záznam jednej šialenej expedície, ktorú postretlo všetko – od eufórie, cez nenávisť až po smrť. Kniha Sto pod nulou vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.

Václav Větvička, dlouholetý ředitel Botanické zahrady Univerzity Karlovy, autor rozhlasových Dobrých jiter a mnoha publikací, vypráví v rozhovoru s publicistou Petrem Havlem o svém životě a bohatě rozvětvených odbornách zájmech

Scientologie se od 90. let šíří Českou republikou jako mor. Infiltrovala významné společnosti, vybudovala si zde své firmy, a dokonce i vlastní influencery! Kniha Bohové s Implantáty vás zavede do hlubin scientologické duše a ukáže, o čem jejich víra vlastně je. Provede vás tajnými materiály jejich proroka Hubbarda a nejdůležitějšími mýty o mimozemských civilizacích, jimž členové této sekty věří. Součástí knihy jsou také konkrétní příběhy z ČR a SR, ukazující scientologický vliv v naší zemi.

Kriminalistická historie ostravského regionu vydává další svědectví, ze kterých tuhne krev v žilách. Tentokrát se vydáte po stopách nelítostných zabijáků plánujících popravu, násilnického stalkera i vražd s mafiánským rukopisem. Před očima vám ožije bestiální mord bílého koně, zločiny mezi rodinnými příslušníky, vraždy z vášně i případ smrtící prostitutky. Více než dvě desítky hrůzných činů z oblasti Ostravska vám ukážou, kolik krutosti se může v lidech skrývat. Jestli máte dost odvahy, pusťte se do čtení.

Odhaľoval prešľapy a podozrivé obchody mocných. Upozorňoval na klientelizmus a korupciu za bývalých vlád Smeru. Rozkrýval pavučinu vzťahov smerujúcich na najvyššie poschodia politiky a biznisu. Napokon zomrel rukou vraha, ktorý popravil i jeho snúbenicu. Sledujte krok za krokom vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla spoločnosťou, vyvolala najväčšie občianske protesty od novembra ’89 a spôsobila búrku na politickej scéne. Kniha VRAŽDA JÁNA A MARTINY – VYŠETROVANIE vychádza na šieste výročie spomienky na novinára a archeologičku. Autorka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu od konca februára 2018, keď sa dostali na svetlo sveta oficiálne informácie o ich smrti. Odvtedy absolvovala stovky stretnutí, rozhovorov a konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Výsledkom je kniha, ktorá prináša zhrnutie všetkých faktov na jednom mieste, vyvracia špekulácie a vysvetľuje verejnosti, prečo pred súdom napokon skončili, respektíve boli medzičasom právoplatne odsúdení konkrétni obžalovaní. Autorka v knihe analyzuje, čo sa dialo po príchode prvej policajnej hliadky na miesto činu v nedeľu večer 25. februára 2018, aké chyby sprevádzali prvotnú obhliadku a ktoré nepovolané osoby prišli do Veľkej Mače. Detailne mapuje kroky najväčšieho vyšetrovacieho tímu v dejinách slovenskej kriminalistiky pod vedením Petra Juhása. Podrobne rozoberá, na základe čoho vylúčili muži zákona jednotlivé vyšetrovacie verzie i falošné stopy. Čitateľ sa tak na základe faktov a logických argumentov dozvie, ako policajti vyskladali obraz posledných hodín Jána a Martiny pred smrťou aj čo robili páchatelia niekoľko dní i pár desiatok minút pred zločinom. Dostane tiež odpoveď na otázky, prečo bol identikit už „len“ návnadou či prečo nemohli k dolapeniu vrahov pomôcť satelitné snímky z americkej družice. Pridanou hodnotou knihy je doteraz nepublikovaná fotodokumentácia vyšetrovacieho pokusu polície i neskoršej rekonštrukcie zločinu za účasti vraha, unikátne zábery Miroslava Marčeka z výsluchovej miestnosti, keď sa po mesiacoch mlčania rozhodol povedať pravdu, či fotografie z konfrontácie Aleny Zsuzsovej a Zoltána Andruskóa. Nechýbajú snímky dôkazov a kľúčových dokumentov vrátane priznania vraha či prvej výpovede šoféra, zábery z policajných razií aj zo sledovania podozrivých pred ich zadržaním. Obálku knihy ilustroval výtvarník a pedagóg Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Gábor Gyenes.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.

Strhující reportáže o jedné z nejdrastičtějších válečných zbraní — sexu Válka zasáhne každého. Obzvlášť krutě a tvrdě však dopadá na ty nejslabší a nejzranitelnější. A to nejen ve svých nepřímých důsledcích, ale naopak cíleně a s jasným záměrem morálně a lidsky rozložit, zastrašit, ponížit, nebo dokonce vyhladit celé části obyvatelstva. Řeč je o znásilnění a dalších formách sexuálního násilí, které armády, milice a teroristické skupiny celého světa využívají jako strategické zbraně. Proslulá britská novinářka Christina Lamb pokrývá jako reportérka válečné konflikty už přes tři desetiletí. Zpovídala ženy, které „pro potěchu“ věznili Japonci během druhé světové války. Ženy, které zažily sexuální mučení argentinskou juntou v roce 1976. Ženy, které znásilňovali barmští vojáci během genocidy Rohingů v roce 2017. Ženy, které se dostaly do rukou Boko Haram či ISIS. Ženy, které dopadly válečné zločince z Bosny. Lamb v knize Naše těla, jejich bojiště vypráví příběhy hrůzy, utrpení i hrdinství a zároveň upozorňuje na často opomíjený, avšak o to strašnější aspekt války.

Zbierka textov Príbehy o kvír vzťahoch voľne nadväzuje na minuloročné Príbehy o coming-oute. Autorstvo magazínu QYS prináša trinásť rôznych pohľadov na vzťahy v rámci rôznych písmeniek LGBTI+ abecedy, ktoré zasiahli do ich životov. V jednom z nich sa autorka počas tranzície lúči so svojou starou rodovou identitou – aký s ňou mala vzťah? Ďalší prináša pohľad do bežného života dúhovej rodiny. Nechýbajú reflexie vzťahov queer párov, tých šťastnejších, ale aj tých, ktoré v nás živia úzkosti a možno by sme na ne radšej zabudli. Pozrieme sa na také vzťahy, ktoré búrajú mýtus o tradičných vzťahových normách: niekto preferuje polyamóriu, niekto si volí singlehood, niekto sa snaží prekonať závislosť na Grindri, niekto potrebuje otvorene hovoriť o svojej záľube v BDSM a niekto sex vôbec nepotrebuje, a možno ani romantiku. Niekto hľadá cestu z bludiska neuspokojivých vzťahov a niekto má bludisko pomyselných vzťahov s viacerými osobami vo svojej vlastnej hlave. #LGBTI+ #vzťahy #poviedky Autorstvo dostalo voľnú ruku v tom, ako tému svojich diel vyjadrí, v zbierke preto nechýbajú poviedky, poézia ani analytické či hlboko osobné eseje. Do zbierky textov prispeli: Ambrosia Bajtek, Nina Beňová, Marek Hudec, Zuzana Jakúbková, Daniel Javoran, Sabrina Katonoff, Fru Kreas a Alica Kreas, Richard L. Kramár, Andrej Kuruc, Kristián Lazarčík, Sasi Moran, Michal Tallo, Tonie Thimble, Ilustroval: Viliam Slaminka

Rozhovor zkušeného novináře a spisovatele Jaroslava Veise s profesorem MUDr. Michalem Andělem, vedený obecnými i privátními otázkami a strukturovaný převážně chronologicky, zaznamenává hlavní období lékařova osobního zrání a profesního života. Ten se dotýká dění padesátých a šedesátých let či normalizačního období, atmosféry a postupů pro tehdejší dobu typických. Porevoluční rozkvět českého lékařského prostředí se v rozhovoru odrazí v rozvoji Andělovy "domovské" 3. LF UK, v jejích pracovních výsledcích a průkopnické výzkumné činnosti, a také ve vztazích mezi spolupracovníky i v rodinném kruhu. Kniha vzpomínek je doplněna několika Andělovými slavnostními děkanskými projevy a texty a bohatou fotografickou dokumentací.

Kniha obsahuje soubor editovaných rozhovorů s aktéry polistopadové transformace české ekonomiky, s deseti muži a jednou ženou, který je nejen reflexí samotného transformačního období devadesátých let 20. století, ale také zajímavou ukázkou prolínání velkých dějin a osobních kariérních trajektorií. Rozhovory zachycují širokou paletu zkušeností, od nejvyšší, rozhodovací úrovně (Fond národního majetku, ministerstva) přes reflexe účastníků privatizačního procesu a "transformujících" se manažerů dříve socialistických podniků až po nové podnikatele, kteří se chopili příležitosti a stali se majiteli a zakladateli firem. Výpovědi pamětníků jsou doplněny metodologickou statí a interpretační kapitolou, jež sleduje některé ze strategií "vyrovnávání se s minulostí", tedy jak si narátoři udržují symbolický odstup od negativních jevů doprovázejících dnešní obecné povědomí o transformaci a privatizaci.

Čas: 9.07. Deň: 12. apríl 1961. Miesto: Prísne tajný raketový komplex v ZSSR. Mladý Rus sedí v malej kapsule na špici najsilnejšej medzikontinentálnej balistickej rakety vyrobenej v Sovietskom zväze – pôvodne navrhnutej ako nosič jadrovej hlavice – a práve vzlieta k oblohe. Volá sa Jurij Gagarin. A už čoskoro sa zapíše do dejín. Rýchlosťou takmer 29 000 kilometrov za hodinu – desaťkrát rýchlejšie než strela vypálená z pušky – obletí zemeguľu za 106 minút. Z priezorov kapsule pritom vidí Zem ako nikto predtým, zažíva jedinečný západ aj východ slnka, vznáša sa ponad oceány a kontinenty a sleduje ich krehkú krásu. Jeho štart prebieha v úplnej tajnosti, ale už v priebehu niekoľkých hodín po pristátí sa z neho stáva svetová celebrita – je prvý človek, ktorý opustil našu planétu. Vzrušujúca cesta ku hviezdam sa uskutočnila v čase vrcholiacej studenej vojny, keď USA a ZSSR stáli proti sebe, rozdelení železnou oponou. Obe superveľmoci v snahe dostať človeka do vesmíru podstupovali obrovské riziká – Američania za plnej pozornosti médií, Sovieti v prísnom utajení. Obe strany cvičili svoje tímy astronautov až na hranicu únosnosti. Preteky medzi nimi boli vyrovnané až do poslednej chvíle. Kniha Cesta ku hviezdam vznikla na základe autorovho rozsiahleho výskumu a živých svedectiev pamätníkov, z ktorých mnohí nikdy predtým neprehovorili. Odhaľuje desaťročia skryté tajomstvá a zoznamuje čitateľa s dramatickým pozadím jedného z najväčších dobrodružstiev ľudstva.

Totalitní režimy generují lidské krysy, ale pomáhají také vyrůst hrdinům! Společnost Post Bellum ve sbírce Paměť národa dokumentuje osudy, na které se zapomnělo či zapomenout mělo. Kniha vycházející z této unikátní sbírky nabízí do dobového kontextu zasazené životní příběhy – tentokrát žen – známých i méně známých, narozených napříč všemi dekádami 20. století. Vždyť už kazatel a disident Sváťa Karásek ve své kultovní písni zpíval: Ženský, ty jsou fajn, to se ví, se ví! (Doplněno faktografickými vsuvkami!)

Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti knihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe.

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. Autor bestselleru Všetci mocní Kremľa, sa vo svojej najnovšej knihe zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia. Michail Zygar nás už toho o Rusku naučil veľa. Vďaka nemu vieme, kto v Kremli ťahá za nitky, aká bola cesta od imperializmu ku komunizmu i ako s tým všetkým súvisí Putin. Dvadsiaty štvrtý február 2022 však prekvapil aj jeho. Podstatnú časť svojej knihy Všetci mocní Kremľa napísal u kamarátky Nadje v ukrajinskej Buči. Nadja sa s ním dnes už nerozpráva, pretože si myslí, že je imperialista, ako všetci ostatní Rusi a Rusky. Túto knihu napísal aj preto, aby Nadji dokázal opak. Zygarova najnovšia kniha Vojna a trest je o mýtoch a o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí sa po svojej smrti stali obeťami nemilosrdnej „dejinnej logiky“ slúžiacej potrebám mocných. A zároveň je aj o našich súčasníkoch. O Volodymyrovi Zelenskom, ktorého vnímame ako skutočného, no čoskoro sa aj z neho stane nesmrteľný hrdina. A je aj o Vladimirovi Putinovi, z ktorého sa už počas jeho života, stal symbol nadpozemského, univerzálneho zla. Ako presne sa to stalo? To ej otázka, ktorú si kladie Michail Zygar. Ako novinár robil Zygar viackrát rozhovory s prezidentom Zelenským a mal prístup k mnohým významným hráčom – od politikov až po oligarchov. Ako expert na Putinove nálady a správanie strávil roky študovaním plánov Kremľa týkajúcich sa Ukrajiny a v tejto knihe prehľadne a chronologicky vysvetľuje, ako sme sa dostali až sem. Napriek tomu nejde len o dejiny Ukrajiny a zatiaľ krátku históriu prebiehajúcej vojny. Ide skôr o detektívny príbeh podaný z pohľadu páchateľa, o kroniku toho, ako Rusko počas posledných piatich storočí utláčalo Ukrajinu. Ako sa impérium snažilo o vychovanie lojálnych elít, ale v konečnom dôsledku aj tak nedokázalo potlačiť živú ukrajinskú spoločnosť. Táto kniha nedokáže napraviť minulosť ani prítomnosť, ale môže zmeniť budúcnosť.

Největší město republiky přitahuje největší počet zločinců. Poznejte ty nejhorší z nich! Z brutálních vražd a drastických zločinů z Prahy a jejího okolí vám bude tuhnout krev v žilách. Nepřikrášlené vyprávění o případech z moderní doby vám představí zabijáky z organizovaných gangů, sadistického kanibala, vraždy žen v jejich domácím prostředí a ještě mnohem víc. Ujistěte se, že jste zamkli na dva západy, seberte odvahu a ponořte se do mrazivých události, které otřásly hlavním městem České republiky.

Bájne bytosti, svety plné mágie a dobrodružstiev – práve preto tisícky čitateľov siahajú po žánri fantasy. Ako však takéto knihy vznikajú? A čo ich tvorcovia – sú zahalení rúškom tajomna rovnako ako ich príbehy? Zostavovateľ knihy Miloš Jesenský, sám lovec záhad a paranormálnych javov, vyspovedal šesticu významných postáv fantasy žánru na Slovensku. Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel Šmihula a Ondrej Trepáč vás zavedú do najtajnejších zákutí svojej tvorby, ako aj slovenského a českého fandomu. Všetci respondenti i zostavovateľ sú totiž jeho živou históriou. Kniha je jedinečná aj svojím poznámkovým aparátom a zhrnutím histórie slovenského i svetového fandomu. Je určená nielen „pamätníkom“, ktorí kedysi príbeh vzniku slovenskej fantastiky priamo zažívali, ale aj tým, ktorí ešte len začínajú navštevovať Rokfortskú akadémiu či legendárne cony.