Najnovšie - História - ostatné strana 3 z 45

Sú ikonickými postavami našej kultúry. Postavili im sochy a pomenovali po nich ulice, majú svoje nespochybniteľné miesto v lexikónoch literatúry aj učebniciach, slovenské moderné umenie sa bez nich nedá predstaviť. Nová publikácia Petra Gettinga však odkrýva aj iný obraz známych slovenských literátov a prejavy umeleckej kolaborácie s režimom v období vojnového Slovenského štátu. Mapuje a pomenúva aktivity a osudy autorov a ich diel zoči-voči mechanizmom moci a dospieva k zisteniam, o ktorých sa desaťročia mlčí, vrátane podielu samotných umelcov na inštalácii, existencii a podpore režimu porušujúcom elementárne ľudské práva a dopúšťajúcom sa zločinov proti ľudskosti. Autor sa opiera o vlastný výskum aj zistenia bádateľov, prináša početné citácie z tvorby a dobovej tlače, dokumenty a fotografie, ktoré poukazujú na morálne zlyhania spoločenskej elity. Súčasne si všíma aj prejavy vzdoru, následky nesúhlasu a dotýka sa aj širšieho problému umeleckej kolaborácie s totalitnými režimami v kontexte našich moderných dejín. Kniha môže vzbudiť nové otázky, rozvíriť vášne, ale aj zohrať očistnú funkciu a rozšíriť poznatky o doteraz zamlčaných či prehliadaných faktoch o slovenských literárnych dejateľoch. Má tak šancu prispieť k potrebnej sebareflexii a odtabuizovaniu kapitol histórie.

Kniha Afghánský soumrak líčí službu českých vojáků nasazených v Afghánistánu. Vystřídalo se jich zde tisíce, od prvopočátku až do samotného konce války, který byl velice hektický. Příběh je inspirován událostmi z roku 2018, kdy se příslušníci 10. strážní roty podíleli na ochraně letecké základny Bagrám a jeho blízkého okolí. Datum 5.8.2018 se zapsalo do naší historie jako den, kdy padli tři čeští vojáci. Tento příběh vám přiblíží pocity, náladu a způsob života vojáků na základně během tohoto nasazení.

40 rokov je nepochybne dobou, ktorá sa nedá prehliadnuť ani v živote jednotlivca, ale ani v živote a existencii takej školskej inštitúcie, akou je Stredná odborná škola dopravná v Prešove. Tá začala svoj príbeh písať v roku 1984. Počas štyroch desaťročí, ktorými prechádzala, ju formovali vážne celospoločenské udalosti, nové a meniace sa koncepcie školského vzdelávania, ale aj individuálne príbehy ľudí, ktorí na škole pôsobili a pôsobia v rôznych pre školu potrebných profesiách.

Najnovšia monografia z pera Petra Švorca je pokračovaním jeho knihy Štrbské vizitácie a ich aktéri. Od Tolerančného patentu po prvú svetovú vojnu vydanej v roku 2016. Obdobie vzniku Československej republiky prinieslo aj do cirkevného života v Štrbe novú situáciu, keď sa aj predstavitelia evanjelickej cirkvi mohli otvorene prihlásiť k národnej orientácii. Privítali vznik nového štátu i novej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Ďalšie etapy vývoja náboženského života v obci, vojnové roky a existencia Slovenskej republiky 1939 – 1945, presadenie sa totalitného komunistického režimu, však už neboli príliš prajné. Politický vývoj po roku 1989, začiatky demokratizácie spoločnosti a vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 však vniesli do štrbských pomerov opäť ďalšie pozitívne impulzy. Peter Švorc rozčlenil prácu chronologicky na základe týchto okolností vývoja. V jednotlivých častiach sa nevenuje len záležitostiam obce Štrby a jej náboženským pomerom, ale často zachádza aj do celospoločenského či celocirkevného rámca, čo je určite pozitívnym momentom. Umožňuje tak čitateľovi cez širšie súvislosti lepšie preniknúť do problematiky konkrétneho regiónu, obce či cirkevného zboru. Nezabúda zdôrazniť úlohu jednotlivcov, v tomto prípade štyroch zborových farárov – Cyrila Harmana, Štefana Lacka, Branislava Matejku a Stanislava Baloca. Zároveň sa sústreďuje aj na ďalšie, pre cirkevný zbor podstatné, činnosti, akými boli stavba kostolnej veže, novej fary, zakúpenie zvonov, organizačné veci, seniorátne konventy a pod. Vyše sto rokov štrbského cirkevného zboru predstavuje celý rad udalostí, historických medzníkov väčšou či menšou mierou ovplyvňujúcich náboženský, ale aj spoločenský vývoj v Štrbe a monografická práca sa snaží zachytiť to najpodstatnejšie. Monografická práca Štrbské vizitácie posledných sto rokov (1918 – 2021) je napísaná odborne na vysokej úrovni, preukazuje sa v nej fundovanosť autora v danej problematike. Kniha vyniká prehľadnosťou v štruktúre a kvalitnou obrazovou prílohou, čo mimoriadne zvyšuje jej atraktívnosť. Zásluhou Petra Švorca a jeho dvoch na seba nadväzujúcich knižných publikácií sa zaplnila ďalšia medzera v cirkevnej regionálnej historiografii, ale aj dejinách Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.

Tři sestřenice ze šlechtického rodu Hardových usilují o vyšší cíle. Zatímco Ailis by ráda zkoumala vesmír, Donella sní o letech balonem a Haily se chce proslavit jako divadelní hvězda. V první dívčí škole ve Skotsku jsou děvčata skutečně připravována na budoucí studium. Do internátní školy smí sestřenice doprovázet i malá Emily z rodiny zámeckého sluhy. To, co se pro ni zpočátku jeví jako velké dobrodiní, je však spojeno s neblahými podmínkami. Dívkám se nicméně otvírá svět. Pak ale osud jedné z nich nabere nečekaný směr a dívky se rozletí do všech koutů světa…

Odjezd obou Lucemburků, Karla a Václava, ze zemského sněmu v Budějovicích nemá daleko k útěku; sedmnáctiletého krále se kdosi pokusil zavraždit a život mu zachránila pouze náhoda. Smrt tedy počkala pár měsíců a odvedla si římského císaře, po kterém Václav zdědil spousty problémů v Čechách i v Říši, rozdělaných projektů a církevní schizma, s nímž si ani Karel Lucemburský nevěděl rady. Právě to na něm kurfiřti vyžadují vyřešit co nejdříve. Jak zareaguje církev na Václavovy snahy?

Velkolepé pokračování světového bestselleru Divoké labutě, který milionům čtenářů přiblížil moderní čínské dějiny prostřednictvím tří generací žen. Leťte, divoké labutě navazuje na okamžik, kdy autorka v roce 1978 opustila uzavřenou komunistickou Čínu a vydala se na Západ. Sleduje její osobní cestu i proměny země, jež se z izolované diktatury stala globální mocností. Ačkoli autorka žije v zahraničí, její život je stále spojen s rodnou zemí – i s tím, že její knihy jsou v Číně zakázané. Současná politika prezidenta Si Ťin-pchinga pak zasáhne autorku v nejcitlivějším místě: nedostane se k umírající matce. Tento strhující memoár je nejen autorčinou poctou matce, ale především příběhem o odvaze, lásce a fascinující historii, která určuje osudy jedné rodiny i celé země. Je vyprávěný jasným a emotivním hlasem nabízí mimořádný čtenářský zážitek.

Autor prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. sa v nej podujal priblížiť dejiny štrbského evanjelického zboru a jeho farárov od konca 18. storočia do vypuknutia Veľkej vojny. A hoci by sa na prvý pohľad mohlo javiť, že autor v knihe spracováva „iba“ regionálnu tému, nie je tomu tak. Ide totiž zároveň o vyrozprávanie príbehu samotnej evanjelickej cirkvi v Uhorsku a priblíženie vzťahu medzi jej ústrednými inštitúciami (biskupskými či seniorátnymi úradmi) a jednotlivými zbormi, jestvujúcimi na okraji dištriktu či mimo centra krajiny. Kľúčovým dobovým prameňom pri rekonštrukcii vyššie uvedenej minulosti sa pre autora stali cirkevné vizitácie, ktoré boli jednou z foriem kontroly farskej, resp. duchovnej správy, uskutočňované spravidla biskupom. Rímskokatolícka cirkev ich začala vykonávať po Tridentskom koncile s cieľom sledovať stav a život vo farnostiach, no v prvom rade získať prehľad o tom, do akej miery jednotlivé farnosti podľahli či úspešne odolávali reformácii. Vďaka premyslenému súboru otázok, na ktoré museli miestni farári dať podrobnú odpoveď, sa zachovali zápisnice – protokoly, z ktorých sa možno dozvedieť množstvo informácií nielen o cirkevnom zbore, ale aj o živote celej dediny. Až v 19. storočí prestali byť vizitácie výlučnou doménou rímskokatolíckej cirkvi a stali sa súčasťou cirkevného života i správy Evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku. Celý text knihy veľmi dobre dopĺňajú početné farebné i čiernobiele obrazové ilustrácie (dobové listiny, olejomaľby štrbských farárov, ich rukopisné zápisy, dobové fotografie a pod.). Každá z kapitol obsahuje detailný poznámkový aparát, pričom nechýba prehľadný zoznam použitých prameňov i odbornej literatúry, ako aj obsiahle anglické resumé. Pozitívne hodnotíme celkové grafické spracovanie publikácie i vysokú kvalitu tlače. Na knihe sa vo všeobecnosti odrazili bohaté skúsenosti jej autora pri písaní odborných, ale zároveň aj bežnému čitateľovi zrozumiteľných historických prác, a preto aj jeho najnovšie monografické dielo možno odporučiť každému záujemcovi o slovenské dejiny.

V strednej Európe zanikla veľká a stáročia existujúca habsburská monarchia. Na jej troskách sa zrodili nové štáty. Pre časť obyvateľov bývalého Rakúsko-Uhorska to bola tragédia, pre ďalších zas nový a nádejný začiatok. Zmenu, ktorá sa udiala v strednej Európe pocítili všetci jej obyvatelia a museli sa s ňou vyrovnať. Citlivejšie to však vnímalo mestské obyvateľstvo. Nie preto, že by sa odohrávajúce udalosti nedotýkali aj vidieka, ale väčšia koncentrácia ľudí vždy ponúkala aj väčší priestor pre ich reflexiu. Historikov a historickú vedu vždy priťahovali hraničné situácie, v ktorých sa ľudia nachádzali. Nielen kvôli samotnému napätiu a dramatickým udalostiam, ktoré človeka vždy fascinovali a stále fascinujú. V tomto prípade je to predovšetkým kvôli poznaniu mechanizmov, ktoré v spoločnosti (v našom prípade mestskej spoločnosti) fungujú v čase radikálnych zmien a v období, ktoré po nich nasleduje. Po kataklizme prichádza konsolidácia a tá mala a má rôzne podoby. Zmeny a konsolidácia sa dotkli všetkých oblastí mestského života. Najviac a najrýchlejšie politických pomerov, ktoré sa odvíjali od ich zmien v celom štáte. Ale pomenili aj mestskú mocenskú štruktúru. V tých nástupníckych štátoch, ktoré tvorili národy bez predchádzajúceho dominantného štátotvorného postavenia v Rakúsko-Uhorsku, sa významné zmeny uskutočnili aj v oblasti vzdelávania, národných kultúr, ale aj spoločenského života v meste. Nové pomery, ktoré vychádzali z povojnovej obnovy determinovanej postavením krajiny v novom versaillskom usporiadaní Európy, zasiahli do ekonomiky štátu a, samozrejme, do hospodárskych pomerov samotných miest, kde sa spravidla sústreďovali výrobné podniky. Menili sa aj vlastnícke vzťahy a cez ne i sociálna štruktúra obyvateľstva. No a v neposlednom rade, veľké štátoprávne zmeny zasiahli aj etnickú skladbu mestského obyvateľstva. V mestách bývalej severnej i východnej časti Uhorska (Slovensko, Podkarpatská Rus, Sedmohradsko) sa v 20. rokoch 20. storočia radikálne menil ich národnostný profil. V malej miere na tom mala zásluhu zvýšená migrácia obyvateľstva – najmä jeho odchod z konkrétneho mesta do iných miest a už aj inej krajiny. V nepomerne väčšej miere to bola skôr štatistická zmena, keď si pri sčítaniach obyvateľstva toto menilo svoju národnosť. Historici stredoeurópskych krajín už dlhšiu dobu intenzívne vzájomne komunikujú, spoznávajúc minulosť vlastnej krajiny, ale aj niekdajšieho spoločného štátneho i ekonomic10 Veľká doba v malom priestore / Große Zeit im kleinen Raum Prešov 2012 kého celku, ktorý popri nespornej rozdielnosti vtlačil všetkým aj mnoho spoločného a determinoval nielen jeho dejiny, ale determinuje aj jeho súčasnosť.

Odkaz SNP patrí medzi dôležité odkazy našich predkov svojim nasledovníkom vrátane súčasnej generácie. Túto jeho hodnotu a dôležitosť chce vyzdvihnúť aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov i jeho prešovský oblastný výbor. Ten nadviazal spoluprácu s odborníkmi z Vojenského historického ústavu v Bratislave, Prešovskou univerzitou i vydavateľstvom UNIVERSUM, aby v spolupráci s ďalšími odborníkmi, pamätníkmi i príbuznými slovenských, rusínskych i ukrajinských odbojárov pripravili na vydanie zborník s názvom V boji za slobodu. Protifašistický odboj v Prešovskom regióne v rokoch 1939 – 1945. Zborník je akousi skladačkou odborných štúdií od autorov PhDr. Zuzany Tokárovej, PhD., a plk. PhDr. Jozefa Bystrického, CSc., krátkych biografických portrétov východoslovenských odbojárov, príslušníkov partizánskych skupín, vojakov 1. čsl. armádneho zboru i beletrizovaných príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Tie by mali čitateľovi plastickejšie predstaviť život našich predkov vo vojnových rokoch, ich obavy, utrpenie, ale i vôľu žiť v demokratickom a slobodnom svete. Zaradené básne Františka Ruščáka a Milana Fabiána s témou odboja sú nielen umeleckým, ale aj citovým doplnkom predkladanej knižnej publikácie, ktorý, možno sprostredkovane, ale o to intenzívnejšie prenikne do citlivej duše čitateľa. Knihou by sme chceli osloviť najmä mladú generáciu – študentov na stredných školách, ktorí sú dnes zahltení množstvom rozporuplných informácií nielen o druhej svetovej vojne, ale aj o SNP, o slovenskom štáte, holokauste, odboji,..., aby sa dozvedeli, že aj z ich blízkeho okolia, či už v dedine alebo meste, žili ľudia, ktorí neváhali bojovať za pravdu a za ňu obetovať svoj život. A čo je dôležité – aby poznali, že vojna nikdy nebola a ani nikdy nebude romantickým dobrodružstvom, zaujímavým príbehom na filmovom plátne, ktorý sa stratí, len čo opustíme kinosálu alebo vypneme televízor, že vždy bola drámou, ktorá tvrdo a nekompromisne poznačila každého jej účastníka nech sa nachádzal kdekoľvek – na fronte, v zázemí, väzniciach, koncentračných táboroch, že sa nestratila zo života jej aktérov otočením vypínača či stlačením tlačidla „off“ na televíznom ovládači.

Publikácia sa monotematicky zameriava na vzťah štátu a Katolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1918 – 1948, s osobitným dôrazom na situáciu na Slovensku. Sleduje najmä vzťahy Katolíckej cirkvi na Slovensku s predstaviteľmi centrálnej štátnej moci v Prahe a Bratislave, ako aj s orgánmi vládnej a samosprávnej moci v období existencie Slovenského štátu. Východiskom analýzy je však vždy československý kontext, ktorý umožňuje komplexnejšie uchopenie problematiky. Osobitným prínosom publikácie je dôsledné rozlíšenie dvoch rovnocenných zložiek Katolíckej cirkvi – rímskokatolíckej a gréckokatolíckej. Práca je preto štruktúrovaná do dvoch tematických celkov, ktoré sa venujú vzťahu štátu ku katolíkom latinského a východného obradu. Zatiaľ čo vzťah štátu a Rímskokatolíckej cirkvi bol v historiografii spracovaný už skôr, problematika Gréckokatolíckej cirkvi zostávala dlhodobo na okraji odborného záujmu. Táto monografia ako prvá prináša komplexný pohľad na vzťah štátu a Gréckokatolíckej cirkvi v sledovanom období rokov 1918 – 1948. Publikácia zároveň rozširuje a prehlbuje poznanie vzťahov medzi štátom a Rímskokatolíckou cirkvou najmä v rokoch 1918 – 1945, pričom nadväzuje na doterajší výskum a prináša nové interpretačné pohľady. Autor/ autori kladú dôraz na analýzu postojov hlavných aktérov na oboch stranách vzťahu, čím prispievajú k hlbšiemu pochopeniu dynamiky vzťahov medzi štátnou mocou a cirkevnými štruktúrami v prvej polovici 20. storočia.

Keď sa Východné Slovensko a Podkarpatská Rus stali súčasťou Československo, vstúpili do jedného z najrozmanitejších demokratických štátov strednej Európy. Nová monografia historika Peter Švorc približuje dejiny židovských komunít tohto regiónu a analyzuje ich význam i pôsobenie v nových spoločenských a politických pomeroch vznikajúceho štátu. Publikácia prináša ucelený pohľad na vývoj židovského obyvateľstva vo východnej časti Československa v období zásadných historických premien. V štyroch tematických kapitolách sleduje postavenie a život Židov na Východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi od prelomu 19. a 20. storočia až po vznik Československa. Osobitnú pozornosť venuje politickej aktivite karpatsko-rusínskych Židov a vzájomným vzťahom medzi židovským a rusínskym obyvateľstvom, čím plasticky vykresľuje zložité etnické a kultúrne prostredie regiónu. Bohatá obrazová príloha obsahuje 84 historických fotografií zachytávajúcich každodenný život i významné osobnosti židovských komunít v mestách ako Praha, Budapešť, Košice, Prešov, Užhorod, Mukačevo a Bardejov. Súčasťou knihy sú aj portréty významných židovských lídrov, reprodukcie dobových židovských tlačovín, tri mapy a štatistická tabuľka dokumentujúca početnosť židovského obyvateľstva vo východoslovenských mestách. Publikáciu dopĺňa rozsiahla bibliografia založená na archívnych prameňoch, odbornej literatúre i internetových zdrojoch. Monografia tak predstavuje nielen obraz života židovských komunít v období veľkých politických zmien, ale aj cenný vedecký príspevok k poznaniu národnostných, sociálnych a kultúrnych dejín strednej Európy v prvej polovici 20. storočia.

Cez dejiny jednej prešovskej ulice, písané živým literárnym jazykom, sa dozvie čitateľ o bežnom živote obyvateľov východoslovenského mesta. Kniha určite zaujme aj čitateľov, ktorí Prešov ešte nepoznajú. Vo svojej podstate je jedinečná a zaujímavá. Z pamäti času autor vyberá útržky života a skladá z nich mozaiku historickej podoby, cez ktorú môžeme identifikovať jedinečnosť a neopakovateľnosť letokruhov na strome života daného priestoru. Je písaná životmi prostých ľudí, ich zážitkami, niekedy aj pikantnými a veľkú časť verejnosti - prešovskej verejnosti pri čítaní stránok už len s nostalgiou zaspomína na roky detstva či udalosti.

Dejiny mesta, regiónu, ale aj ich širšie súvislosti voľne a pútavo prerozprával kolektív historikov v 50-tich uverejnených „príbehoch“ na viac ako 200 stranách. Ich súčasťou sú ilustrácie dvoch výtvarníkov Ľubomíra Gumana a Stanislava Šalku. Kniha prichádza s ambíciou osloviť tú čitateľskú verejnosť, ktorá má záujem o pútavé rozprávanie z regionálnej histórie. V Príbehoch starého Prešova sa čitateľ môže dozvedieť o osudoch prešovských alchymistov, lekárnikov Jána Webera a Jána Adama Raymanna, o troch mestských erboch, o paralelách rôznych historických udalostí a pamätihodností spojených s týmto starobylým centrom Šariša a mnoho ďalších zaujímavých príbehov.

Kniha přináší čtenářům komplexní přehled právnických sjezdů konaných v první polovině 20. století v českých zemích a na Slovensku. Ty byly ještě donedávna zcela opomíjeným fenoménem, ačkoliv ve své době představovaly důležitou platformu pro diskuse právníků o aktuálních otázkách právní vědy a praxe. Jejich význam znovu vyzdvihl až obnovený Sjezd českých právníků v roce 2022, který se konal po více než 70 letech od posledního právnického sjezdu. Autor se v knize zaměřuje na podrobnou analýzu organizace a průběhu historických právnických sjezdů, přičemž čerpá z dosud neprozkoumaných archivních pramenů a dobové literatury. Zasazuje tradici těchto sjezdů do širšího kontextu vývoje státu a práva na vymezeném území a poukazuje na to, jakým způsobem tyto sjezdy přispěly k formování jednotných stanovisek právníků různých profesí a k rozvoji širší právnické komunity. V neposlední řadě je monografie věnována též osobnostem, které se na uskutečnění jednotlivých sjezdů významně podílely. Odborný text je napříč knihou obohacen také unikátními dobovými fotografiemi a archiváliemi.

Napriek značnému úsiliu, ktoré slovenská historiografia v posledných dvoch dekádach vyvíja, aby „zaľudnila“ slovenské dejiny, stále chýba konkrétnejší a vyváženejší pohľad na viaceré historické osoby, vrátane kontroverznej osobnosti Ľudovíta Bazovského (1872 – 1958). Ľ. Bazovský prezentoval na slovenskej politickej scéne do polovice 20. storočia veľmi odlišný, špecifický a ojedinelý prvok. Bol nesmierne zaujímavou a priam nezaraditeľnou postavou v garnitúre verejných predstaviteľov. Bazovský vstúpil do verejného účinkovania na konci 19. storočia. Jeho dlhý život a verejné aktivity zapadajú do niekoľkých dejinných etáp a rôznych štátnych zriadení: narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, počas jeho existencie vyštudoval právo a aktívne sa podieľal na verejnom živote svojho regiónu i širšieho okolia. Prežil dve svetové vojny, vznik a zánik medzivojnovej Československej republiky, Viedenskú arbitráž a odstúpenie častí južného Slovenska Maďarsku, obnovenie česko-slovenského štátu a jedno desaťročie komunistického režimu v ňom. Počas 50-ročného verejného pôsobenia sa teda ocitol vo víre nespočetných politických, právnických, ekonomických, kultúrnych i cirkevných aktivít. Nebol však iba svedkom, pozorovateľom a komentátorom, ale aj aktérom mnohých dôležitých udalostí. Kapitola s názvom V Uhorsku ponúka pohľad na mladého Bazovského v časoch Rakúsko-Uhorska, vykresľuje jeho rodinné zázemie, obdobie detstva, proces formovania jeho svetonázoru a identity. Približuje univerzitné štúdiá práv v Budapešti a s nimi paralelne vyvíjané prvé verejné aktivity. Všíma si jeho regionálnu politickú angažovanosť, miesto v slovenskom národnom hnutí, vzťahy, v ktorých sa ocitol, a názory, ktoré prezentoval. Vykresľuje Bazovského bankárske a podnikateľské aktivity, ako aj jeho advokátske účinkovanie zrekonštruované na základe dostupných prameňov. Môžeme tiež konštatovať, že všetky oblasti, v ktorých mladý a ambiciózny Ľudovít v čase Uhorska pôsobil, spolu súviseli. Táto prepojenosť sa do istej miery odzrkadľuje v celej knihe. Obdobie po roku 1918 sa vyznačovalo viacerými ťažkosťami, nejasnosťami či nejednoznačnosťami. Išlo napríklad o Bazovského postoj k štátoprávnym zmenám a k vzniku Česko-Slovenskej republiky (ČSR), ako aj o jeho podiel na budovaní novej republiky. Po krátkom období účinkovania v Revolučnom národnom zhromaždení v Prahe, v súlade s vtedajšími normami, ktoré neumožňovali vykonávať dve štátne funkcie súčasne, sa Bazovský aktivizoval predovšetkým ako župan v novohradskom regióne, na slovensko-maďarskom pohraničí. V knihe je načrtnutá cesta, ktorá ho priviedla k autonomistickému postoju, k jeho väzbám na Vojtecha Tuku i na dôsledky Tukovho súdneho procesu pre Ľ. Bazovského v jeho politickom živote. Z 30. rokov a z prvej polovice 40. rokov 20. storočia sú priblížené mimoriadne zaujímavé momenty a aspekty Bazovského verejného života. V životnom príbehu Ľ. Bazovského totiž nachádzame človeka, ktorý lavíruje medzi extrémnou podobou slovenského autonomizmu a promaďarsky orientovanou politikou. Sklamaný v ústave zakotvenou fikciou československého národa a jazyka, politickým, kultúrnym či hospodárskym vývojom a postavením Slovákov v ČSR hľadal pomoc aj u slovenskej emigrácii v USA. V jej adresovanej korešpondencii sa v roku 1932 označil za nezlomného rodáka slovenského. Toto slovné spojenie s typickým slovosledom z medzivojnového obdobia, ktoré sa dostalo i do názvu knihy, je teda Bazovského vlastnou formuláciou. Šesť rokov pred začiatkom 2. svetovej vojny Bazovského radikálne autonomistické postoje a činy vyústili do obvinení z protištátnej činnosti a postavili ho spolu so spolupracovníkmi pred súd. Je zvlášť zaujímavé sledovať Bazovského život uprostred takých historických udalostí, ako bolo vyhlásenie autonómie Slovenska začiatkom októbra 1938 i Viedenská arbitráž. Po nej, keď aj Lučenec pripadol Maďarsku, Bazovský neodišiel z Lučenca na Slovensko, ale stal sa občanom Maďarska a nadviazal kontakty s maďarskými vládnymi kruhmi. Päťdesiate roky 20.

Obdobie vzniku a začiatkov vývinu novodobého slovenského národa (1780 – 1848) súviselo so vstupom európskeho tradičného agrárneho spoločenstva koncom 18. storočia do obdobia jeho moderného vývoja spojeného s formovaním národných štátov s občianskou spoločnosťou. Slovami Ľudovíta Štúra začalo definitívne obdobie „národnej rodiny ľudstva – vek národov“, ktoré malo priniesť nový svetový poriadok ustanovovaný po národných, nie dynastických štátoch. Bezpodmienečným krokom k budúcemu autentickému zjednoteniu Európy, nie jej drobeniu bolo však potrebné, aby nevládnuce etnické skupiny – spoločenstvá, Slovákov nevynímajúc, čo najskôr dosiahli vytvorenie vlastných národných štátov. Miroslav Hroch skonštatoval, že príslušníci nevládnucej etnickej skupiny boli charakterizovaní istým stupňom etnickej identity – „t. j. vědomím společného jazyka (příbuzných dialektů), společných či obdobných zvyklostí a společné minulosti“. Od moderného národa sa nevládnuca etnická skupina líšila v tom, že nemala „tradici národní kultury (školství, literatury, politického života atd) ve vlastním spisovném jazyce“, respektívne bola táto tradícia oslabená, alebo pretrhnutá, „chyběl im „národní stát“, netvorili „svébytnou administrativní, resp. politickou jednotku“ a nemali „plnou sociální strukturu“. Kniha Slováci v novom veku národov (1780 – 1848) na viac ako 200 stranách prezentuje začiatky formovania novodobého slovenského národa v podmienkach uhorskej historickej štátnosti. Približuje jednotlivé stránky vzniku a rozvoja moderného národného vývinu Slovákov – ideové podnety a ciele, špecifiká, osvetové a ľudovýchovné, národnoobranné, národnopolitické, sociálno-ekonomické a národnozjednocovacie aktivity i česko-slovenskú jazykovú a literárnu spoluprácu v súvislosti s utváraním moderného národného vedomia Slovákov.

Kniha Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 - 1939) sa pokúša načrtnúť zložitosti procesu hľadania slovenské ho a rusínskeho etnického priestoru v období medzi dvoma vojnami. Ide o náročnú úlohu, komplikovanú aj tým, že v uvedenom období - a rovnako aj neskôr - sa obyvateľstvo označované ako Rusíni, Rusnáci, Malorusi, Karpatorusi začalo samo ešte len vysporadúvať so základnou otázkou každého národa či každej etnickej skupiny. Touto otázkou bola otázka etnickej príslušnosti. V ich prípade s otázkou, či uvedení obyvatelia sú Rusíni - teda, či sú osobitným, samostatným národom, alebo či sú súčasťou ukrajinského (maloruského) národa. Stanoviť hranicu medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami sa pokúšali nielen politici, ale predovšetkým bádatelia - jazykovedci, etnografi, historici. Napísali o tom obsiahle práce a my s odstupom času môžeme konštatovať, že i napriek odchýlkam, ktoré sa objavovali medzi rôznymi bádateľmi, bola táto úloha pomerne úspešne riešená, aspoň čo sa týkalo ich historicko-jazykových či historicko-etnografických analýz. Zložitejšie to bolo s uvádzaním získaných poznatkov do vtedajšej reality - politickej, a teda aj mocenskej, ale aj do reality každodenného života jednotlivých ľudí žijúcich na severovýchodnom Slovensku v prvej polovici 20. storočia, do reality, ktorá sa líšila od skutočnosti predchádzajúcich desaťročí a storočí, ktoré bádatelia skúmali a analyzovali. Ich pomerne jednoznačné výsledky etnografického, jazykového i konfesionálneho rozmeru skomplikovalo aktuálne národné povedomie obyvateľstva jednotlivých dedín a celých oblastí severovýchodného Slovenska, neraz a rozchádzajúce so zistenými a vo vedeckej práci sformulovanými názormi.

Sprievodca po historickom Prešove predstavuje zaujímavou a čitateľsky príťažlivou formou kráľovské mesto Prešov v historickom priereze od praveku až po súčasnosť. Plnofarebná kniha ponúka čitateľom slovné i obrazové informácie o najzaujímavejších momentoch prešovských dejín a historických objektoch, ktoré sa zapísali nielen do histórie mesta a Slovenska, ale aj strednej Európy. Fascinujúce sú pohľady do verejnosti neprístupných podzemných priestorov starého mesta, na odievanie stredovekých Prešovčanov, na nádherné gotické obrazy, renesančné budovy i jedinečnú Dvoranu evanjelického kolégia. Publikácia zároveň približuje vývoj mesta ako významného obchodného, kultúrneho a vzdelanostného centra regiónu, ktoré bolo po stáročia miestom stretávania rôznych národností, náboženstiev a kultúrnych vplyvov. Autor venuje pozornosť urbanistickému vývoju Prešova, jeho meštianskej spoločnosti, remeslám, školstvu i náboženskému životu, ktoré formovali charakter mesta a jeho osobitú atmosféru. Čitateľ sa zoznamuje s významnými udalosťami, osobnosťami i každodenným životom obyvateľov v rôznych historických obdobiach, čo umožňuje lepšie pochopiť premeny mesta v širších spoločenských a politických súvislostiach. Kniha je nielen sprievodcom po historických pamiatkach, ale aj pútavým rozprávaním o minulosti Prešova, doplneným množstvom kvalitných fotografií, rekonštrukcií a dobových zobrazení. Vďaka prehľadnému spracovaniu a bohatej obrazovej dokumentácii slúži rovnako dobre návštevníkom mesta, záujemcom o regionálne dejiny i čitateľom, ktorí chcú spoznať výnimočný príbeh jedného z najvýznamnejších historických miest východného Slovenska.