Najnovšie - História - ostatné strana 7 z 45

Od autora Růže bílá, černý les a Najdi Rebeccu. Může inspirativní příběh jedné ženy probudit naději ve ztracené duši její vnučky? New York, 2006: Život Amy Sullivanové je jeden velký průšvih. Právě ji vyhodili z vysněného zaměstnání v prestižních novinách, když jí z jižní Francie zavolá její devadesátiletá babička. Maureen Ritterová letí do své rodné Ameriky, údajně aby navštívila nemocnou sestru, ale brzy začne s Amy sdílet to, co skrývala přes šedesát let. Francie, 1940: Klidu, jemuž se těší Maureen a židovští sirotci, kteří s ní pobývající na francouzském venkově, hrozí blížící se německý vpád. Při cestě do Paříže, kde chce zařídit víza, aby mohli uniknout ze země, se Maureen setká s pohledným Christophem. Když jí poví o skupině židovských dětí v okupované Belgii, rozhodnou se dát dohromady tým na jejich záchranu. Jenže když nacisté obsadí severní Francii, je nutné evakuovat i děti, o které se Maureen stará. Za pomoci hnutí odporu a sítě vytvořené pro únik spojeneckých vojáků zahájí Maureen nebezpečnou a náročnou cestu, aby zachránila životy těch, které nejvíc miluje…

Britský historik a spisovateľ Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu prevedie čitateľov naprieč dejinami zaniknutých ríš a kultúr – od prastarých mestských štátov Blízkeho východu cez mayské mestá v džungli až po ostrovné civilizácie v Tichomorí. Namiesto jednoduchých vysvetlení skladá mozaiku príčin ich zániku – zmeny klímy a obchodu, zlyhania lídrov, náboženské konflikty, epidémie, vojny aj vyčerpanie zdrojov. Opiera sa o archeológiu, písomné pramene a živé príbehy konkrétnych ľudí. Cooper, autor a tvorca rovnomenného podcastu, píše pútavo, no vecne a „pád civilizácie“ v jeho podaní nepredstavuje len zánik impéria, ale ľudskú skúsenosť všedných dní. Kniha Z výšin do prachu však nie je len kronikou katastrof. Je aj príbehom prekvapivej odolnosti – o tom, čo z kultúr prežíva, keď sa mocenské centrá zrútia; ako sa poznatky, jazyky a mýty preskupujú a pokračujú inde. Autor tak ponúka viac než historickú reportáž – je to premyslené varovanie aj povzbudenie pre súčasnosť. Učí nás, že civilizácie nezanikajú zo dňa na deň, ale postupne – a že smer môžeme ešte zmeniť, ak si včas všimneme rovnaké vzorce, aké kedysi prehliadli iní.

Kniha 1989 – Pád sovietskeho impéria prináša strhujúci príbeh o roku, keď sa zrútila železná opona a celý východný blok sa vymanil spod sovietskeho vplyvu. Victor Sebestyen, uznávaný historik a novinár, približuje dramatické udalosti od pádu Berlínskeho múru cez pokojné revolúcie v Poľsku, Maďarsku či Československu až po pád komunistických režimov, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné. Sebestyen sa opiera o dobové dokumenty a osobné svedectvá politikov, disidentov aj obyčajných občanov a odhaľuje, že diktatúry sa rúcali rýchlejšie, než si svet dokázal predstaviť. Táto kniha je nielen podrobnou kronikou historického prelomu, ale aj živým svedectvom o sile odvahy a túžby po slobode.

Kniha historika Martina Horičku mapuje kľúčové obdobie rokov 1945 až 1948, ktoré na ďalšie desaťročia určilo smerovanie Československa. Autor na základe historických prameňov objasňuje, ako sa demokratická, prozápadne orientovaná republika stala po 2. svetovej vojne satelitom Sovietskeho zväzu a prečo sa Česi a Slováci na vyše 40 rokov ocitli uväznení za železnou oponou. Svoju pozornosť nevenuje len zahraničnej politike, ale aj spôsobu, akým si Sovieti podriadili domáce elity, hospodárstvo a kultúru. Geopolitické dilemy, pred ktorými stálo Československo na začiatku studenej vojny, sú aktuálne aj dnes. My však máme jednu veľkú výhodu – minulosť pre nás môže byť varovaním. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zájem široké české veřejnosti o Protektorát Čechy a Morava neochabuje ani 80 let po jeho zániku. Této skutečnosti si je velmi dobře vědom autor řady oceňovaných monografií, historik protektorátu Jan B. Uhlíř, který nyní sestavil netradiční příručku čítající na 160 nejvýznamnějších pojmů charakterizujících toto období. Představují protektorát v nezbytných souvislostech a zasazují jej v nových konturách do celkového rámce Třetí říše. Bohatě ilustrovaná práce u nás nemá obdoby, o podobný žánr se dosud nikdo nepokusil. Lze proto doufat, že nalezne místo v knihovně každého zájemce o moderní české dějiny.

Proč zanikají velké civilizace? Jaké to bylo žít ve světě, který se hroutí? Paul M. M. Cooper v knize Pád civilizací vypráví silné příběhy zániku velkolepých říší napříč kontinenty — od Mezopotámie, Kartága a starověké Číny přes Byzanc nebo indický Vidžajanagar až po říši Inků či Velikonoční ostrov.S empatií a smyslem pro detail přibližuje okamžiky rozmachu i úpadku a připomíná nám, jak křehké můžou být i ty nejvyspělejší společnosti.Pád civilizací je strhující výpravou do minulosti, která poskytuje nové pohledy na ruiny dávnověku, které nás dodnes fascinují. Vychází z dlouholetého výzkumu, který autor zpracoval do stejnojmenného podcastu, který si oblíbily miliony posluchačů po celém světě.

Jan Kepler (1571-1630) je všeobecně znám především jako astronom, jenž sehrál nejdůležitější úlohu ve vědecké revoluci přelomu 16. a 17. století. Proslavil se svými objevy ohledně pohybu planet. V knize Astronom a čarodějnice ale nevystupuje pouze jako vědec, nýbrž především jako učenec, který se na vrcholu své kariéry pokusil v roce 1615 vyvinit svoji matku Kateřinu z obvinění z čarodějnictví. Samotný inkviziční proces trval dlouhých šest let a skončil matčiným propuštěním. Autorka pojala tento příběh jako způsob vhledu do proměňujícího se raně novověkého světa v německém protestantském prostředí. Rodinné drama je zde líčeno na okraji náboženských a poliických konfliktů, jež uvrhly soudobou střední Evropu do všeobecného zmatku.

Ponorte sa na 24 hodín do bohatého a fascinujúceho každodenného života Vikingov. V období medzi neslávne známym útokom na kláštor Lindisfarne v roku 793 n. l. a dobytím Anglicka Normanmi v roku 1066 sa národ, ktorý je dnes známy ako Vikingovia, stal jedným z najrozšírenejších a najvplyvnejších civilizácií v dejinách. Vikingovia sú často vykresľovaní ako nájazdníci, ktorí plienia stredovekú Európu a Britániu, ale kultúra a spoločnosť stredovekých severských národov bola oveľa rozmanitejšia, mnohotvárnejšia a vplyvnejšia, ako sa často zobrazuje. Kirsten Wolf, spisovateľka a odborníčka na Vikingov, v knihe 24 hodín vo svete Vikingov zachytáva jednu hodinu života 24 jednotlivcov zo všetkých kútov vikingskej spoločnosti v priebehu jediného dňa. Od bojovníka po otroka, od staviteľa lodí po farmára, od básnika až po jasnovidca – každá kapitola ponúka pohľad na svet, aký bol v stredovekej Škandinávii, a na to, ako títo ľudia žili, milovali, pracovali, bojovali a umierali. 24 hodín vo svete Vikingov predstavuje pútavý, fundovaný a hmatateľný pohľad na to, aké to naozaj bolo žiť v tomto kľúčovom období dejín.

Najmocnejší tyrani sú odsúdení prežiť život v strachu. Svojich nepriateľov sa môžu zbaviť lusknutím prstov a spolu s rodinami a prívržencami môžu riadiť celé krajiny z luxusného pohodlia vlastných palácov. Každá ich hodina je však presiaknutá strachom, že prídu o všetko. Nedá sa ho zbaviť za žiadne peniaze. Jediný chybný krok môže viesť k pádu. A tyrani po páde často končia v exile, vo väzenskej cele či pod zemou. Politológ Marcel Dirsus na základe stretnutí a rozhovorov s lídrami prevratov, disidentmi a vojakmi skúma pády tyranov a diktátorov. Tvrdí, že zvrhnutie dlho fungujúcich režimov, napríklad v Severnej Kórei alebo Iráne, môže byť náročné. Demonštruje, že k týmto zmenám väčšinou dochádza, keď vypuknú vnútorné konflikty alebo keď zbehnú kľúčoví spojenci, a uvádza historické príklady zvrhnutia Ferdinanda Marcosa v roku 1986 či Francisca Macíasa Nguemu v roku 1979. Autor sa pri písaní radil s diplomatmi, novinármi, odporcami režimu, bývalými špiónmi a jadrovými expertmi. Poznamenáva, že každý diktátor má slabé stránky, a tvrdí, že aj keď je cena vysoká, vždy existuje nádej. Pochopenie diktátorov však nestačí. Kniha Ako končia tyrani a prežívajú národy je pútavým a premysleným návodom, ako ich zvrhnúť.

Zaseknutá mrkva, zlomený penis a otázka, na ktorú chce každý poznať odpoveď: Záleží na veľkosti? V knihe Urostorky vás urológ Ján Švihra ml. prevedie svetom bizarných, vtipných a šokujúcich príbehov z nemocnice, pričom sa nevyhne ani dôležitej osvete v oblasti, ktorá je stále braná ako tabu. Časopis Forbes ho zaradil medzi najvplyvnejších lekárov na sociálnych sieťach na Slovensku. Teraz prináša svoju prvú knihu plnú zábavných aj poučných historiek. Dozviete sa tiež odpovede na otázky: Kedy sa môže penis zlomiť a kedy bude pripomínať papriku? Ako sa ženy vedia vyhnúť zápalom močového mechúra a úniku moču? Aký je správny pitný režim, aby nerástli močové kamene – a dajú sa rozpustiť pivom?Má obriezka v dnešnej dobe ešte zmysel? Ako na naše pohlavné zdravie a riziko rakoviny vplýva vírus HPV? Bonusom sú názory a rady od odborníkov a známych influencerov. Po prečítaní tejto knihy sa už nebudete báť urológie a pri niektorých príbehoch sa možno aj poriadne zasmejete.

Dnes jsou německá okupace Česka v letech 1939 až 1945 a následný odsun sudetských Němců v letech 1945 a 1946 obvykle chápány jako česko-německé drama 20. století. Předchozí doba se rozplývá v mlze zapomnění, a přesto mají tyto roky až do roku 1939 vliv na budoucnost celé Evropy: Jsou to události oné doby, které vedou přímo ke 2. světové válce. Autor knihy Der Krieg, der viele Väter hatte (Válka, která měla mnoho otců) nyní zkoumá, jak události v Československu v letech 1918–1939 otevřely cestu ke 2. světové válce. Vykresluje diferencovaný obraz mnohonárodnostního státu s jeho sedmi národnostmi a šesti miliony občanů národnostních menšin, kteří chtěli v letech 1938 a 1939 tento stát opustit. Dává přitom opakovaně slovo jak politikům zainteresovaných mocností, tak i tehdy žijícím Slovákům, Čechům, Rusínům a sudetským Němcům, takže si čtenář může vytvořit svůj vlastní názor.

Veľká Hitlerova armáda sa nezrodila v kasárňach, ale v školských laviciach. Americký pedagóg Gregor Ziemer sa v tridsiatych rokoch do detailov zoznámil so systémom nacistického vzdelávania, ktorého hlavným cieľom bolo vyrábať ľudí ochotných zomrieť za Führera. Ako vychovať nacistu je jedinečná reportážna sonda do hĺbky nacistickej duše. V tejto knihe sa dozvieš: aké radikálne zmeny nastali v nemeckom školstve po nástupe Hitlera k moci ako vyzeral každodenný život detí v nacistickom Nemecku ako nacisti využívali školu i mimoškolské aktivity na ovládanie myslenia detíčo sa učili o Führerovi, rase a nepriateľoch štátu ako sa deti pripravovali na vojnu a smrť už od útleho veku prečo bolo samozrejmé udávať aj vlastných rodičovMatky rodia deti, pretože ich k tomu vyzval Führer. Ak sa narodí chlapec – bude z neho itlerov vojak. Ak dievča – bude z neho matka, ktorá porodí ďalších vojakov. Cieľom je dobyť celý svet, a tak to nemôže byť inak. Americký pedagóg a publicista Gregor Ziemer pôsobil v rokoch 1928 – 1939 ako riaditeľ Americkej školy v Berlíne. Všetko, čo sa v Nemecku dialo po nástupe Hitlera k moci tak mal každý deň priamo pred očami. V roku 1939 využil svoje kontakty a s ministerským povolením navštívil rôzne vzdelávacie inštitúcie v Tretej ríši. Pozrel si nielen školy, ale aj pôrodnice, sterilizačné nemocnice či novorodenecké oddelenia. Zúčastnil sa na hodinách geografie, ktoré sa zmenili na náuku o stratených územiach, ktoré je potrebné opäť dobyť a navštívil aj hodiny biológie, ktoré kládli dôraz na to, že všade v prírode funguje vodcovský princíp a demokracia je preto odkázaná na zánik. Ziemer sa zúčastnil výcviku členov Jungvolku a Hitlerjugend, sledoval nočné iniciačné rituály v stredovekých hradoch, rozprával sa s chlapcami, ktorí chceli zomrieť za Hitlera, i s dievčatami, ktoré sa viac báli neplodnosti ako smrti. Kniha Gregora Ziemera Ako vychovať nacistu vyšla po prvý raz v roku 1941, no aj po viac ako osemdesiatich rokoch nám má stále čo povedať. Oboznamuje nás s podrobnosťami jednotlivých fáz nacistickej výchovy i s mechanizmom formovania nového človeka. Opisuje, ako nacistická ideológia prenikala do každej oblasti života detí – od školy, cez učebnice, hry, piesne až po voľnočasové aktivity. Vzdelávanie bolo úspešné vtedy, ak sa študenti naučili podvoľovať autorite. V tejto knihe sa však dozvieme predovšetkým to, čo sa môže stať, ak vzdelávanie a výchovu našich detí ponecháme v rukách fanatikov. Súčasný pohľad na túto tému nám ponúka slovenský historik a odborník na fašizmus Jakub Drábik v zasvätenom doslove.

Kdo utopil bezbranného chlapce v řece Jihlavě? Byl ten mladík v lese u Jehnic nešťastný Romeo, anebo krutý vrah své mladičké milé? Proč dospěly ke zločinu atraktivní brněnské krásky, jejichž kauzy pak plnily k prasknutí soudní síně i dobový tisk? Kdo vraždil kvůli majetku a čím si měl vysloužit veřejné pohrdání smilný páter? Proč banda sňatkových podvodníků likvidovala nebohé staré panny? Všechny příběhy z této knihy se odehrály zhruba před sto lety, stejně jako ničivé exploze, které devastovaly město plné továren a skladů výbušnin. Mordovalo se pod vlivem válečné bídy, alkoholu, karbanu, osobního neštěstí, pomatenosti či divoké prostituce… Každý z příběhů se stal senzací své doby. O čtyřnásobném mordu u Křtin se pěly kramářské písně a jiné posloužily jako námět samostatných knih. A ten vůbec nejslavnější příběh o zbojníku Nikolu Šuhajovi se ovšem odehrál jinak, než jak jej vykreslil Ivan Olbracht nebo brněnské Divadlo na provázku… Třicítku dobově nejsledovanějších kauz provázejí fotografie, dokumenty i kresby ze soudních síní.

Dejiny jednej rodiny, dejiny jednej krajiny. Množstvo hlasov z rôznych etáp 20. storočia sa v knihe Zuzany Kepplovej zlieva do epického obrazu malých i veľkých dejín, ktoré sa zrkadlia v príbehu brezovskej rodiny Tvarožkovcov. V tejto knihe sa dozvieš: - čo všetko dokázali vybudovať Tvarožkovci v medzivojnovom období - s akými ideami tvorili mladé Slovensko v medzivojnovom období - ako sa členovia rodiny zapojili do Slovenského národného povstania - ako rodinu zasiahol Víťazný február a päťdesiate roky - čo prežili po invázii z augusta 1968 a počas normalizácie Keď sa stretnú na rodinnej oslave, človek si nepočuje vlastného slova. Lenže kdesi tam, v chaose hlasov, sa rozprávajú príbehy. Príbehy ich košatej rodiny a zároveň príbeh mladej slovenskej demokracie. Zuzana Kepplová sa ich rozhodla povyťahovať a pospájať, aby vytvorila jeden veľký príbeh rodiny Tvarožkovcov. Vznikla sugestívna mozaika, o tom, čo bolo a už nie je, čo všetko Tvarožkovci vybudovali a čo im vzal Víťazný február, päťdesiate roky a neskôr aj normalizácia. Bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, ale aj Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle – to všetko sa rôznymi spôsobmi spája s rodinou Tvarožkovcov. Ale aj Slovenské národné povstanie, obvinenia zo špionáže a väznenie viacerých členov rodiny počas päťdesiatych rokov. Kľúčom k rozprávaniu je obraz Zuzky Medveďovej v Múzeu vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Návštevníčka z Brezovej požiada, aby jej ho ukázali. „A vy ich poznáte?“ spýtajú sa jej. „Tento bol minister, tento architekt, táto bola mamou spisovateľa a tento otcom redaktora,“ odpovedá. Skrátka – rodina. Zuzana Kepplová čerpá z rozhovorov s príbuznými Tvarožkovcov, z memoárov i denníkov. Jej kniha Tvarožkovci s podtitulom Súkromné dejiny demokracie predstavuje literárne pátranie v zákrutách nespoľahlivej pamäti, anekdot i zámlk. Na pozadí osudov brezovskej rodiny Tvarožkovcov sa dotýka veľkých dejín, ktoré sú nám na osudoch konkrétnych ľudí zrazu akési bližšie a možno aj zrozumiteľnejšie.

Jonathan B. Tucker, přední odborník na chemické a biologické zbraně, popisuje využití chemických zbraní od 1. světové války až po současnost. V této důležité a objevné knize objasňuje, že jsme na křižovatce, která by mohla vést buď k dalšímu šíření těchto zbraní, nebo k jejich konečnému zrušení. Jonathan B. Tucker (1954–2011) byl americký politolog a jeden z předních světových expertů na chemické a biologické zbraně. Po studiích na Yaleově univerzitě získal bakalářský titul z biologie a dále doktorský titul z politických věd na Massachusettském technologickém institutu se zaměřením na problematiku obrany a kontrolu odzbrojení. Po ukončení studií pracoval jako specialista pro kontrolu odzbrojení pro Kongresový úřad pro hodnocení technologií, Americkou agenturu pro kontrolu zbraní a odzbrojení a rovněž pro Ministerstvo zahraničí USA. Dr. Tucker byl redaktorem časopisů High Technology a Scientific American. Hojně publikoval o vojenských technologiích, biotechnologiích a biomedicínském výzkumu. Byl rovněž členem americké delegace v přípravné komisi pro Úmluvu o chemických zbraních a v roce 1995 působil jako vedoucí inspektor OSN v Iráku se zaměřením na problematiku biologických zbraní. Později pracoval v Centru Jamese Martina pro studium nešíření jaderných zbraní, v Americkém institutu pro mír a v roce 2008 působil v odborném personálu Komise pro prevenci zbraní hromadného ničení, šíření zbraní hromadného ničení a terorismu. V roce 2011 se připojil k Federaci amerických vědců, aby vedl její vzdělávací projekt v oblasti biologické bezpečnosti.

Držíte v ruce možná nejdůležitější knihu tohoto roku a zaleží na nás všech, aby to nebyla i poslední kniha, kterou si v životě koupíte. PROČ ? Co v ní najdete? Vysvětluje, jak se svět po II. světové válce dostal do Studené války a na pokraj jaderné zkázy. Rozhovor se synem ruského vůdce Nikity Chruščova přiblíží období Karibské krize, agentka KGB Světlana Tumanov prozradí něco o své práci, Gary Powers Jr. zavzpomíná na svého otce, sestřeleného pilota špionážního letounu U2. Tvůrce vodíkové bomby Edward Teller přiblíží výrobu této ničivé zbraně a pilot Paul Tibbets zase den, kdy shodil první atomovou bombu na Hirošimu. Pilot špionážních letadel SR-71 Buz Carpenter vezme čtenáře s sebou na palubu, zatímco T. D. Barnes je zavede do supertajné základny Oblast 51. Nabízí exkurzi do bývalých atomových krytů a Atom muzea Javor 51.

Monografia Slovensko v 20. storočí Ľubomíra Liptáka, slovenského historika európskeho formátu, vyšla po prvý raz v roku 1968. Už o rok sa však stala kvôli odvážnym myšlienkam pre normalizačný režim neakceptovateľnou a väčšina nákladu bola skartovaná. Z publikácie sa nesmelo citovať a pre ďalšiu generáciu historikov a čitateľov zostala neprístupná. Odvtedy nestratila nič na svojej aktuálnosti, o čom svedčí jej niekoľko ďalších vydaní po roku 1989. Ide o výnimočnú syntézu slovenských dejín, ktorá sleduje premeny Slovenska od prelomu storočí v Rakúsko-Uhorsku, cez prvú svetovú vojnu a vznik Československa, medzivojnový vývoj, vojnový štát aj povojnovú premenu na komunistickú totalitu. Ivan Kamenec v predslove k piatemu vydaniu píše: „Kniha, ktorú držíte v rukách, je svojím poznaním, kladením otázok a formovaním smelých hypotéz stále prekvapujúco aktuálna v súčasnom zápase o charakter dnešného i budúceho kultúrneho života na Slovensku. Ak by sme si odmysleli tristné osudy prvého vydania a takmer dvadsaťročnú diskrimináciu a ostrakizáciu jej autora, mohli by sme pokladať primitívne politické útoky zo strany prívržencov ideológie dvoch totalitných systémov za najlepšie svedectvo jej odborných kvalít, respektíve morálnych občianskych postojov Ľubomíra Liptáka.“

Kniha Omyly v dejinách rozpráva fascinujúce príbehy vojenských omylov, ľudských zlyhaní či rozhodnutí, ktoré mali ďalekosiahle a neraz tragické následky. O osude ľudstva často rozhodovali nezmyselné bojové stratégie, politické prešľapy či nezvratné technologické katastrofy, ktoré mali priniesť pokrok, no zanechali za sebou spúšť. Kolumbus sa stratil, nepotopiteľný Titanic skončil na dne oceánu a na víťazstvo pri Gallipoli nestačila len slepá odvaha. Dozviete sa, ako taliansky kráľ svojím rozhodnutím prispel k nástupu fašizmu s tragickými dôsledkami pre celú Európu, kto zlyhal pri Moháči alebo ako cisár Nero ovplyvnil kolaps Rímskej ríše. Osobitný priestor dostávajú pretrvávajúce mylné výklady historických udalostí, ktoré dodnes formujú naše predstavy o minulosti aj súčasnosti.

Staroveké Grécko je všade – v politike, vo filozofii, v poézii aj na olympiáde. Či už ide o slová ako pandémia, biológia, demokracia, výrazy ako Oidipov komplex či Achillova päta, alebo o kópiu Parthenónu v čínskom zábavnom parku – grécka kultúra stále formuje naše myslenie, jazyk aj estetické vnímanie. Ako a prečo sa grécka antika stala takou populárnou? Renomovaný historik Tony Spawforth skúma grécke dedičstvo tam, kde by ste ho možno nečakali – v náboženstve, hollywoodských filmoch, športe aj politických hnutiach. Nevynecháva ani temnejšie kapitoly tohto vplyvu – od nacistického obdivu k Sparte, cez rasovú nadradenosť, toxickú maskulinitu, útlak žien, otroctvo, až po elitárstvo klasického vzdelania. Táto kniha je strhujúcim portrétom živej antiky, v ktorej ležia korene našej demokracie a modernej spoločnosti.