Najnovšie - Odborná a populárno-náučná literatúra strana 21 z 500

Americký onkolog, vědec a spisovatel, dobře známý i českým čtenářům díky překladům svých dřívějších významných děl Vládkyně všech nemocí. Příběh rakoviny (2015) a Gen. O dědičnosti v našich osudech (2019), která vyšla v nakladatelství Munipress, přichází s novým strhujícím příběhem. Píseň buňky vypráví o tom, jak vědci postupně objevovali a od 17. století i pozorovali buňky, základní jednotky živých organismů. O tom, jak se postupně učili poznávat životně důležitá vzájemná propojení, která vytvářejí tkáně, orgány a orgánové systémy, buněčnou provázanost, jež dává vzniknout tak úžasným fyziologickým funkcím, jako je imunita, reprodukce, schopnost vnímat, chápat, opravovat a omlazovat. Ale i o tom, co se stane, když buňky selžou a vývoj se zvrhne patologickým směrem. A konečně i o tom, jak díky neustálému rozšiřování a prohlubování lidských znalostí o buněčné fyziologii a patologii dochází k revolučním změnám v biologii a medicíně. Zlomenina kyčelního kloubu, zástava srdce, Alzheimerova choroba, selhání ledvin, artritida, zápal plic nebo covid – to vše nyní díky autorovi můžeme vidět zcela novým pohledem a chápat jako důsledek abnormálního fungování buněk nebo jejich systémů. Otevírá se nám tak cesta k novému druhu medicíny, která je založena na terapeutické úpravě buňky, vyvíjí nové léky, nové způsoby léčby a přináší nové cesty k uzdravování a proměně lidského těla. Poutavé odborné výklady, při nichž Mukherjee mistrovsky uplatňuje svůj vypravěčský talent, jsou protkány příběhy ze života dávných i současných badatelů, vlastními zážitky a někdy i bolestnými vzpomínkami na pacienty a přátele, které mu vzala nemoc.

V roce 1989 jsme toužili po svobodě a demokracii. V následujících letech jsme proto začali přebírat řadu demokratických a konstitucionalistických institutů a principů od našich západních sousedů, které se postupně staly součástí našeho právního řádu. Tyto principy a instituty však byly často přijímány bez hlubší společenské debaty a ne vždy jsme plně chápali jejich význam. Předkládaná kniha se vrací k samotným základům ústavní demokracie a usiluje o objasnění významu jejích klíčových konstitucionalistických prvků. Autor, politický teoretik s desetiletou praktickou zkušeností z působení u Ústavního soudu, si klade řadu zásadních otázek: Proč o současné demokracii často hovoříme jako o ústavní či liberální? Jaké jsou meze tohoto politického režimu? Co přesně označuje pojem konstitucionalismus? Jak ústavní soudnictví proměňuje podobu demokratického vládnutí? Jaké myšlenky a hodnoty stojí v pozadí principu dělby moci? Jak vznikla lidská práva a v čem spočívá jejich fundamentální význam? A proč se lidská důstojnost stala ústřední hodnotou moderního konstitucionalismu? Publikace představuje mimořádně cenný příspěvek k současnému bádání, zejména díky hloubce teoretické reflexe základních stavebních prvků, na nichž spočívá ústavní demokracie. Autorem je Jiří Baroš, politický teoretik působící na Katedře politologie Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně.

Publikácia sa monotematicky zameriava na vzťah štátu a Katolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1918 – 1948, s osobitným dôrazom na situáciu na Slovensku. Sleduje najmä vzťahy Katolíckej cirkvi na Slovensku s predstaviteľmi centrálnej štátnej moci v Prahe a Bratislave, ako aj s orgánmi vládnej a samosprávnej moci v období existencie Slovenského štátu. Východiskom analýzy je však vždy československý kontext, ktorý umožňuje komplexnejšie uchopenie problematiky. Osobitným prínosom publikácie je dôsledné rozlíšenie dvoch rovnocenných zložiek Katolíckej cirkvi – rímskokatolíckej a gréckokatolíckej. Práca je preto štruktúrovaná do dvoch tematických celkov, ktoré sa venujú vzťahu štátu ku katolíkom latinského a východného obradu. Zatiaľ čo vzťah štátu a Rímskokatolíckej cirkvi bol v historiografii spracovaný už skôr, problematika Gréckokatolíckej cirkvi zostávala dlhodobo na okraji odborného záujmu. Táto monografia ako prvá prináša komplexný pohľad na vzťah štátu a Gréckokatolíckej cirkvi v sledovanom období rokov 1918 – 1948. Publikácia zároveň rozširuje a prehlbuje poznanie vzťahov medzi štátom a Rímskokatolíckou cirkvou najmä v rokoch 1918 – 1945, pričom nadväzuje na doterajší výskum a prináša nové interpretačné pohľady. Autor/ autori kladú dôraz na analýzu postojov hlavných aktérov na oboch stranách vzťahu, čím prispievajú k hlbšiemu pochopeniu dynamiky vzťahov medzi štátnou mocou a cirkevnými štruktúrami v prvej polovici 20. storočia.

Keď sa Východné Slovensko a Podkarpatská Rus stali súčasťou Československo, vstúpili do jedného z najrozmanitejších demokratických štátov strednej Európy. Nová monografia historika Peter Švorc približuje dejiny židovských komunít tohto regiónu a analyzuje ich význam i pôsobenie v nových spoločenských a politických pomeroch vznikajúceho štátu. Publikácia prináša ucelený pohľad na vývoj židovského obyvateľstva vo východnej časti Československa v období zásadných historických premien. V štyroch tematických kapitolách sleduje postavenie a život Židov na Východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi od prelomu 19. a 20. storočia až po vznik Československa. Osobitnú pozornosť venuje politickej aktivite karpatsko-rusínskych Židov a vzájomným vzťahom medzi židovským a rusínskym obyvateľstvom, čím plasticky vykresľuje zložité etnické a kultúrne prostredie regiónu. Bohatá obrazová príloha obsahuje 84 historických fotografií zachytávajúcich každodenný život i významné osobnosti židovských komunít v mestách ako Praha, Budapešť, Košice, Prešov, Užhorod, Mukačevo a Bardejov. Súčasťou knihy sú aj portréty významných židovských lídrov, reprodukcie dobových židovských tlačovín, tri mapy a štatistická tabuľka dokumentujúca početnosť židovského obyvateľstva vo východoslovenských mestách. Publikáciu dopĺňa rozsiahla bibliografia založená na archívnych prameňoch, odbornej literatúre i internetových zdrojoch. Monografia tak predstavuje nielen obraz života židovských komunít v období veľkých politických zmien, ale aj cenný vedecký príspevok k poznaniu národnostných, sociálnych a kultúrnych dejín strednej Európy v prvej polovici 20. storočia.

Cez dejiny jednej prešovskej ulice, písané živým literárnym jazykom, sa dozvie čitateľ o bežnom živote obyvateľov východoslovenského mesta. Kniha určite zaujme aj čitateľov, ktorí Prešov ešte nepoznajú. Vo svojej podstate je jedinečná a zaujímavá. Z pamäti času autor vyberá útržky života a skladá z nich mozaiku historickej podoby, cez ktorú môžeme identifikovať jedinečnosť a neopakovateľnosť letokruhov na strome života daného priestoru. Je písaná životmi prostých ľudí, ich zážitkami, niekedy aj pikantnými a veľkú časť verejnosti - prešovskej verejnosti pri čítaní stránok už len s nostalgiou zaspomína na roky detstva či udalosti.

To, že stredná Európa je národnostným konglomerátom, nie je žiadnym objavom, ale faktom, ktorý musí zobrať na vedomie každý, kto chce tomuto regiónu porozumieť. Nacionálna rôznorodosť bola aj v 19. a 20. storočí jednou z hybných síl politických, hospodárskych a spoločenských pohybov. Dávala im dynamiku, ktorá nemala len progresívny charakter, ale neraz sa prejavila ako jeho protipól s regresívnym účinkom. Pritom národy, ktoré tu žili a žijú, hľadali priestor pre svoju plnohodnotnú existenciu. Žiaľ, niektoré z nich neraz aj na úkor druhých, akoby sa obávali, že životný priestor, ktorý majú, im nestačí a nebude stačiť v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Tie, ktoré sa ocitli v pozícii utláčaných, však nerezignovali. Pud sebazáchovy, ktorý sa u nich prebudil, ich nútil do aktivít rozmanitého charakteru, nabádal ich hľadať a využívať pomoc všade tam, kde sa ponúkala. A takou inštitúciou, o ktorú sa začali utláčané národy opierať, sa stala cirkev. Cirkev, resp. cirkvi majú v sebe zakódovaný prvok pomoci, opory slabším a všetkým, ktorí to potrebujú. Ale v 19. a 20. storočí už nefungovali ako úplne autonómne inštitúcie. Personálne boli prepojené nielen s príslušníkmi slabších a utláčaných národov strednej Európy, ale aj s príslušníkmi silnejších národov, ktoré v habsburskej monarchii zohrávali úlohu štátotvorných národov. A tak nielen na pôde svetskej moci, ale aj na pôde cirkevných inštitúcií sa stretávali rôzne národné a mocenské záujmy. A konflikty, ktoré z toho vznikali, mali rôznu podobu – aj národnostných sporov. Na druhej strane, cirkev bola od svojho počiatku inštitúciou vytvárajúcou priestor pre vzdelanie nielen bohatých, ale predovšetkým nemajetných vrstiev. Jej predstavitelia – duchovenstvo, kňazská inteligencia, sa stávali tými, v ktorých sa prebúdzalo ako u prvých vedomie tej-ktorej národnej príslušnosti, ale tiež potreby prispieť k povzneseniu svojho národa. Vzťah cirkvi a národného vedomia sa stal v stredoeurópskych podmienkach 19. a prvej polovice 20. storočia neoddeliteľným a obojsmerne fungujúcim javom. V každom prípade sa stal javom veľmi zložitým. A to, tento moment sa stal impulzom pre viacerých historikov stredoeurópskych krajín.

Dejiny mesta, regiónu, ale aj ich širšie súvislosti voľne a pútavo prerozprával kolektív historikov v 50-tich uverejnených „príbehoch“ na viac ako 200 stranách. Ich súčasťou sú ilustrácie dvoch výtvarníkov Ľubomíra Gumana a Stanislava Šalku. Kniha prichádza s ambíciou osloviť tú čitateľskú verejnosť, ktorá má záujem o pútavé rozprávanie z regionálnej histórie. V Príbehoch starého Prešova sa čitateľ môže dozvedieť o osudoch prešovských alchymistov, lekárnikov Jána Webera a Jána Adama Raymanna, o troch mestských erboch, o paralelách rôznych historických udalostí a pamätihodností spojených s týmto starobylým centrom Šariša a mnoho ďalších zaujímavých príbehov.

Hallux valgus trápí ve vyspělém světě deset milionů lidí. Toto chybné postavení palce nohy nejen nehezky vypadá, ale jednoho dne se palec začne ozývat silnými bolestmi. Většina postižených se proto dříve či později musí rozhodnout, zda podstoupí, či nepodstoupí operaci. Celostní přístup Carstena Starka funguje bez ortopedických vložek, injekcí a operací. Kombinací různých opatření nabízí šetrnou pomoc a úlevu od bolesti při diagnózách hallux valgus, hallux rigidus a hallux limitus.

Kniha přináší čtenářům komplexní přehled právnických sjezdů konaných v první polovině 20. století v českých zemích a na Slovensku. Ty byly ještě donedávna zcela opomíjeným fenoménem, ačkoliv ve své době představovaly důležitou platformu pro diskuse právníků o aktuálních otázkách právní vědy a praxe. Jejich význam znovu vyzdvihl až obnovený Sjezd českých právníků v roce 2022, který se konal po více než 70 letech od posledního právnického sjezdu. Autor se v knize zaměřuje na podrobnou analýzu organizace a průběhu historických právnických sjezdů, přičemž čerpá z dosud neprozkoumaných archivních pramenů a dobové literatury. Zasazuje tradici těchto sjezdů do širšího kontextu vývoje státu a práva na vymezeném území a poukazuje na to, jakým způsobem tyto sjezdy přispěly k formování jednotných stanovisek právníků různých profesí a k rozvoji širší právnické komunity. V neposlední řadě je monografie věnována též osobnostem, které se na uskutečnění jednotlivých sjezdů významně podílely. Odborný text je napříč knihou obohacen také unikátními dobovými fotografiemi a archiváliemi.

Ide o základné historicko-jazykovedné slovníkové dielo, vydané prvýkrát v histórii Slovenska, ktoré mapuje základnú slovnú zásobu historického východoslovenského jazyka v rozsahu približne 60.000 slov a slovných spojení na viac ako 1300 stranách (I. a II. diel). Východoslovenský slovník predstavuje slovnú zásobu, excerpovanú zo spisby, vydanej tlačou aj rukopisnej. Zohľadňuje nielen vedome východoslovensky koncipovanú tvorbu, akou sú napr. interné písomnosti vsl. miest (Bardejov pred a po r. 1700), modlitebné a liturgické knihy Zemplína z rokov 1750-1758 či neskorie náboenské tlače, učebnice, kalendáre a publicistika. Čerpe rovnako z verejnoprávnych edícií (vyhlášky, štatúty, plagáty, zákony ap.) vsl. miest, stolíc a iných úradov. Aj takých, kde písateľovi nebola dominantou čistota vsl. reči, ale, nakoľko vedel, pridŕžal sa kultúrneho jazyka českých kníh. Aj pri takej snahe totiž vsl. písateľ nie vdžy vedel či chcel odlíšiť nejaké špecifikum svojho rodného slovníka od slovníka knižnej češtiny.

Napriek značnému úsiliu, ktoré slovenská historiografia v posledných dvoch dekádach vyvíja, aby „zaľudnila“ slovenské dejiny, stále chýba konkrétnejší a vyváženejší pohľad na viaceré historické osoby, vrátane kontroverznej osobnosti Ľudovíta Bazovského (1872 – 1958). Ľ. Bazovský prezentoval na slovenskej politickej scéne do polovice 20. storočia veľmi odlišný, špecifický a ojedinelý prvok. Bol nesmierne zaujímavou a priam nezaraditeľnou postavou v garnitúre verejných predstaviteľov. Bazovský vstúpil do verejného účinkovania na konci 19. storočia. Jeho dlhý život a verejné aktivity zapadajú do niekoľkých dejinných etáp a rôznych štátnych zriadení: narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, počas jeho existencie vyštudoval právo a aktívne sa podieľal na verejnom živote svojho regiónu i širšieho okolia. Prežil dve svetové vojny, vznik a zánik medzivojnovej Československej republiky, Viedenskú arbitráž a odstúpenie častí južného Slovenska Maďarsku, obnovenie česko-slovenského štátu a jedno desaťročie komunistického režimu v ňom. Počas 50-ročného verejného pôsobenia sa teda ocitol vo víre nespočetných politických, právnických, ekonomických, kultúrnych i cirkevných aktivít. Nebol však iba svedkom, pozorovateľom a komentátorom, ale aj aktérom mnohých dôležitých udalostí. Kapitola s názvom V Uhorsku ponúka pohľad na mladého Bazovského v časoch Rakúsko-Uhorska, vykresľuje jeho rodinné zázemie, obdobie detstva, proces formovania jeho svetonázoru a identity. Približuje univerzitné štúdiá práv v Budapešti a s nimi paralelne vyvíjané prvé verejné aktivity. Všíma si jeho regionálnu politickú angažovanosť, miesto v slovenskom národnom hnutí, vzťahy, v ktorých sa ocitol, a názory, ktoré prezentoval. Vykresľuje Bazovského bankárske a podnikateľské aktivity, ako aj jeho advokátske účinkovanie zrekonštruované na základe dostupných prameňov. Môžeme tiež konštatovať, že všetky oblasti, v ktorých mladý a ambiciózny Ľudovít v čase Uhorska pôsobil, spolu súviseli. Táto prepojenosť sa do istej miery odzrkadľuje v celej knihe. Obdobie po roku 1918 sa vyznačovalo viacerými ťažkosťami, nejasnosťami či nejednoznačnosťami. Išlo napríklad o Bazovského postoj k štátoprávnym zmenám a k vzniku Česko-Slovenskej republiky (ČSR), ako aj o jeho podiel na budovaní novej republiky. Po krátkom období účinkovania v Revolučnom národnom zhromaždení v Prahe, v súlade s vtedajšími normami, ktoré neumožňovali vykonávať dve štátne funkcie súčasne, sa Bazovský aktivizoval predovšetkým ako župan v novohradskom regióne, na slovensko-maďarskom pohraničí. V knihe je načrtnutá cesta, ktorá ho priviedla k autonomistickému postoju, k jeho väzbám na Vojtecha Tuku i na dôsledky Tukovho súdneho procesu pre Ľ. Bazovského v jeho politickom živote. Z 30. rokov a z prvej polovice 40. rokov 20. storočia sú priblížené mimoriadne zaujímavé momenty a aspekty Bazovského verejného života. V životnom príbehu Ľ. Bazovského totiž nachádzame človeka, ktorý lavíruje medzi extrémnou podobou slovenského autonomizmu a promaďarsky orientovanou politikou. Sklamaný v ústave zakotvenou fikciou československého národa a jazyka, politickým, kultúrnym či hospodárskym vývojom a postavením Slovákov v ČSR hľadal pomoc aj u slovenskej emigrácii v USA. V jej adresovanej korešpondencii sa v roku 1932 označil za nezlomného rodáka slovenského. Toto slovné spojenie s typickým slovosledom z medzivojnového obdobia, ktoré sa dostalo i do názvu knihy, je teda Bazovského vlastnou formuláciou. Šesť rokov pred začiatkom 2. svetovej vojny Bazovského radikálne autonomistické postoje a činy vyústili do obvinení z protištátnej činnosti a postavili ho spolu so spolupracovníkmi pred súd. Je zvlášť zaujímavé sledovať Bazovského život uprostred takých historických udalostí, ako bolo vyhlásenie autonómie Slovenska začiatkom októbra 1938 i Viedenská arbitráž. Po nej, keď aj Lučenec pripadol Maďarsku, Bazovský neodišiel z Lučenca na Slovensko, ale stal sa občanom Maďarska a nadviazal kontakty s maďarskými vládnymi kruhmi. Päťdesiate roky 20.

Jednou z najnáročnejších oblastí historického výskumu je biografia vybranej osobnosti. Platí to pri každom človeku, bez ohľadu na to, aký význam mal v dejinách. Každá pozícia, v ktorej sa nachádzal, mala a má svoje špecifiká, ktoré historik musí vziať na vedomie a ktoré sa spravidla vyjavia z množstva kvalitných a relevantných informácií zakotvených v rôznych prameňoch. Dôležité osobnosti svetového formátu, ale aj osobnosti celoštátneho či celonárodného významu sú nepochybne vďačným objektom historického výskumu. Zložitejšie je to však pri ľuďoch, ktorí nespadajú do rámca najvýznamnejších historických osobností, no i napriek tomu zohrali svoju úlohu v živote spoločnosti. Spravidla ich pozostalosť je oveľa skromnejšia, ak sa vôbec zachovala, a aj historická pamäť spoločnosti „deravejšia“, nezachytáva všetko, čo by historika zaujímalo a čo by potreboval k rekonštrukcii životného príbehu vybraného človeka. To je aj prípad rusínskeho roľníka, drobného podnikateľa, iniciátora družstevnej myšlienky vo svidníckom regióne, bojovníka proti sociálnej nespravodlivosti a nakoniec aj senátora v Národnom zhromaždení mladej Československej republiky Jurka Laža. Meno Jurka Laža sa nachádza v análoch najvyššieho československého zákonodarného orgánu – Senátu Národného zhromaždenia. Tam interpeláciami upozorňoval na problémy rusínskeho obyvateľstva severovýchodného Slovenska a žiadal vládu i parlament, aby prijali také zákonodarné i vládne rozhodnutia, ktoré by tomuto ťažko skúšanému ľudu aspoň trocha uľahčili jeho existenciu, a to o to viac, že už v závere roku 1918 a začiatkom roku 1919 podporoval začlenenie územia, na ktorom žili, do vznikajúceho Československa. Kniha Od pluhu do senátorského kresla. Jurko Lažo a jeho doba (1867 – 1928) nepodáva vyčerpávajúci obraz o tomto rusínskom roľníkovi a senátorovi, ktorý i napriek tomu, že osobne spoznal vyspelý svet Spojených štátov amerických pred prvou svetovou vojnou, neskôr lákavý svet hlavného mesta Československej republiky a stretával sa s poprednými osobnosťami československej politickej scény, ostal verný svojmu rodnému, no chudobnému kraju, svojim druhom – rusínskym roľníkom, ku ktorým sa nikdy neprestal hlásiť. Lažo k nim bytostne patril a im sa snažil podať pomocnú ruku, aby sa vymanili z biedy sprevádzajúcej ich a ich predkov, ktorý však rozhodne nechcel, aby sprevádzala aj ich potomkov.

Obdobie vzniku a začiatkov vývinu novodobého slovenského národa (1780 – 1848) súviselo so vstupom európskeho tradičného agrárneho spoločenstva koncom 18. storočia do obdobia jeho moderného vývoja spojeného s formovaním národných štátov s občianskou spoločnosťou. Slovami Ľudovíta Štúra začalo definitívne obdobie „národnej rodiny ľudstva – vek národov“, ktoré malo priniesť nový svetový poriadok ustanovovaný po národných, nie dynastických štátoch. Bezpodmienečným krokom k budúcemu autentickému zjednoteniu Európy, nie jej drobeniu bolo však potrebné, aby nevládnuce etnické skupiny – spoločenstvá, Slovákov nevynímajúc, čo najskôr dosiahli vytvorenie vlastných národných štátov. Miroslav Hroch skonštatoval, že príslušníci nevládnucej etnickej skupiny boli charakterizovaní istým stupňom etnickej identity – „t. j. vědomím společného jazyka (příbuzných dialektů), společných či obdobných zvyklostí a společné minulosti“. Od moderného národa sa nevládnuca etnická skupina líšila v tom, že nemala „tradici národní kultury (školství, literatury, politického života atd) ve vlastním spisovném jazyce“, respektívne bola táto tradícia oslabená, alebo pretrhnutá, „chyběl im „národní stát“, netvorili „svébytnou administrativní, resp. politickou jednotku“ a nemali „plnou sociální strukturu“. Kniha Slováci v novom veku národov (1780 – 1848) na viac ako 200 stranách prezentuje začiatky formovania novodobého slovenského národa v podmienkach uhorskej historickej štátnosti. Približuje jednotlivé stránky vzniku a rozvoja moderného národného vývinu Slovákov – ideové podnety a ciele, špecifiká, osvetové a ľudovýchovné, národnoobranné, národnopolitické, sociálno-ekonomické a národnozjednocovacie aktivity i česko-slovenskú jazykovú a literárnu spoluprácu v súvislosti s utváraním moderného národného vedomia Slovákov.

Kniha navazuje na předchozí dva tituly autorek, Montessori batole a Montessori miminko. Montessori dítě se věnuje výchově dětí od 3 do 12 let, s přesahem do období 12-18 a 18-24 let. Tím pokrývá celé dětství, jež podle principů Marie Montessori končí právě až ve 24 letech. Stejně jako v předchozích dvou dílech poskytuje velmi detailní rady jak zařídit domov, aby dítěti poskytoval optimální, podnětné a zároveň bezpečné prostředí, věnuje se tomu, jak podporovat společenský a morální vývoj dítěte, zabývá se praktickými otázkami ohledně osobní hygieny, spánku, stravování, rytmu dne i ročních období a klade důraz na vedení dítěte k samostatnosti. Zároveň nám předkládá, stejně jako v předchozích dílech, osobní Montessori příběhy z různých koutů světa.

Autorka populárně-naučnou formou oslovuje širokou veřejnost a přináší psychologický výklad moderního pohádkového příběhu Grinch z perspektivy jungovské archetypální psychologie. Kniha představuje samostatnou studii, kterou lze číst nezávisle, a zároveň je součástí širší práce Tajemství a výklad pohádek, věnované archetypální interpretaci pohádkových příběhů. Text se vyznačuje filozoficko-poetickým jazykem s hlubinně-psychologickým přesahem a opírá se o uznávané autority.

Tato odborná publikace nabízí aktuální pohled na teorii a praxi regionálního rozvoje v České republice. Zaměřuje se na prostorovou dimenzi, organizaci a podporu ekonomického a sociálního rozvoje, a to jak z hlediska regionální politiky, tak výuky regionální ekonomie a správy jako samostatného oboru. Výsledky výzkumu jsou využitelné i v oblasti projektového managementu na ekonomicky zaměřených vysokých školách. Autor představuje přehled vybraných teorií regionálního rozvoje, které navazují na makroekonomické koncepty a rozvíjejí jejich praktickou aplikaci. Úvodní kapitola nabízí stručné komentáře k teoretickým východiskům a k problematice přípravy a realizace projektů v oblasti regionálního rozvoje.

Kniha Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 - 1939) sa pokúša načrtnúť zložitosti procesu hľadania slovenské ho a rusínskeho etnického priestoru v období medzi dvoma vojnami. Ide o náročnú úlohu, komplikovanú aj tým, že v uvedenom období - a rovnako aj neskôr - sa obyvateľstvo označované ako Rusíni, Rusnáci, Malorusi, Karpatorusi začalo samo ešte len vysporadúvať so základnou otázkou každého národa či každej etnickej skupiny. Touto otázkou bola otázka etnickej príslušnosti. V ich prípade s otázkou, či uvedení obyvatelia sú Rusíni - teda, či sú osobitným, samostatným národom, alebo či sú súčasťou ukrajinského (maloruského) národa. Stanoviť hranicu medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami sa pokúšali nielen politici, ale predovšetkým bádatelia - jazykovedci, etnografi, historici. Napísali o tom obsiahle práce a my s odstupom času môžeme konštatovať, že i napriek odchýlkam, ktoré sa objavovali medzi rôznymi bádateľmi, bola táto úloha pomerne úspešne riešená, aspoň čo sa týkalo ich historicko-jazykových či historicko-etnografických analýz. Zložitejšie to bolo s uvádzaním získaných poznatkov do vtedajšej reality - politickej, a teda aj mocenskej, ale aj do reality každodenného života jednotlivých ľudí žijúcich na severovýchodnom Slovensku v prvej polovici 20. storočia, do reality, ktorá sa líšila od skutočnosti predchádzajúcich desaťročí a storočí, ktoré bádatelia skúmali a analyzovali. Ich pomerne jednoznačné výsledky etnografického, jazykového i konfesionálneho rozmeru skomplikovalo aktuálne národné povedomie obyvateľstva jednotlivých dedín a celých oblastí severovýchodného Slovenska, neraz a rozchádzajúce so zistenými a vo vedeckej práci sformulovanými názormi.

Ide o základné historicko-jazykovedné slovníkové dielo, vydané prvýkrát v histórii Slovenska, ktoré mapuje základnú slovnú zásobu historického východoslovenského jazyka v rozsahu približne 60.000 slov a slovných spojení na viac ako 1300 stranách (I. a II. diel). Východoslovenský slovník predstavuje slovnú zásobu, excerpovanú zo spisby, vydanej tlačou aj rukopisnej. Zohľadňuje nielen vedome východoslovensky koncipovanú tvorbu, akou sú napr. interné písomnosti vsl. miest (Bardejov pred a po r. 1700), modlitebné a liturgické knihy Zemplína z rokov 1750-1758 či neskorie nábo?enské tlače, učebnice, kalendáre a publicistika. Čerpe rovnako z verejnoprávnych edícií (vyhlášky, štatúty, plagáty, zákony ap.) vsl. miest, stolíc a iných úradov. Aj takých, kde písateľovi nebola dominantou čistota vsl. reči, ale, nakoľko vedel, pridŕžal sa kultúrneho jazyka českých kníh. Aj pri takej snahe totiž vsl. písateľ nie vdžy vedel či chcel odlíšiť nejaké špecifikum svojho rodného slovníka od slovníka knižnej češtiny.

Sprievodca po historickom Prešove predstavuje zaujímavou a čitateľsky príťažlivou formou kráľovské mesto Prešov v historickom priereze od praveku až po súčasnosť. Plnofarebná kniha ponúka čitateľom slovné i obrazové informácie o najzaujímavejších momentoch prešovských dejín a historických objektoch, ktoré sa zapísali nielen do histórie mesta a Slovenska, ale aj strednej Európy. Fascinujúce sú pohľady do verejnosti neprístupných podzemných priestorov starého mesta, na odievanie stredovekých Prešovčanov, na nádherné gotické obrazy, renesančné budovy i jedinečnú Dvoranu evanjelického kolégia. Publikácia zároveň približuje vývoj mesta ako významného obchodného, kultúrneho a vzdelanostného centra regiónu, ktoré bolo po stáročia miestom stretávania rôznych národností, náboženstiev a kultúrnych vplyvov. Autor venuje pozornosť urbanistickému vývoju Prešova, jeho meštianskej spoločnosti, remeslám, školstvu i náboženskému životu, ktoré formovali charakter mesta a jeho osobitú atmosféru. Čitateľ sa zoznamuje s významnými udalosťami, osobnosťami i každodenným životom obyvateľov v rôznych historických obdobiach, čo umožňuje lepšie pochopiť premeny mesta v širších spoločenských a politických súvislostiach. Kniha je nielen sprievodcom po historických pamiatkach, ale aj pútavým rozprávaním o minulosti Prešova, doplneným množstvom kvalitných fotografií, rekonštrukcií a dobových zobrazení. Vďaka prehľadnému spracovaniu a bohatej obrazovej dokumentácii slúži rovnako dobre návštevníkom mesta, záujemcom o regionálne dejiny i čitateľom, ktorí chcú spoznať výnimočný príbeh jedného z najvýznamnejších historických miest východného Slovenska.