Európa strana 41 z 43

Salamandra (1924) je prvým románom najvýznamnejšieho poľského autora hororovej fantastiky Stefana Grabińského (1887 – 1936). Jeho hlavný hrdina Jerzy je spočiatku vystavený čudesným opakovaným stretnutiam na ulici s tými istými osobami, aby sa čoskoro dostal do krážov tých najtemnejších síl. Okultný vyšetrovateľ zahajuje pátranie po zdroji, z ktorého vychádza pôsobenie čiernej mágie. Objavuje sa osudová žena s ohnivočervenými vlasmi, účasť na čiernej omši, dom preludov v štvrtom rozmere, záhadná vražda na moste, blúdenie podzemím pod riečnym korytom. Niektoré scény sa odohrávajú v mátožnej halucinačnej atmosfére a hlavný hrdina si sám kladie otázku, čo z toho všetkého je pravda. Okultno-fantastický román Salamandra je popri napínavom deji zároveň aj encyklopédiou okultizmu, tajných náuk a mágie a jeho autor preukazuje v týchto oblastiach obdivuhodnú erudíciu.

Francúzsku filozofku, mystičku, odborársku aktivistku Simone Weilovú (1909-1943), ktorej celým dielom preniká túžba po „poznaní celou dušou“, označil Albert Camus za „jediného veľkého ducha našej doby“. Filozofia podľa nej „nenapreduje, nevyvíja sa“, to, čo je v nej najpodstatnejšie, je jednota a totožnosť skutočnej múdrosti naprieč časom, čiže dotyk s večnosťou. Preto Weilová môže odmietnuť konceptuálne systematizácie, v ktorých sa skrýva totalitárna a napokon celkom imaginárna ambícia racionality na obsiahnutie celej Skutočnosti. Zakorenenosť, jeden z dvoch najvýznamnejších a zároveň posledný autorkin text, ostal pre jej smrť nedokončený. Ako pri mnohých Weilovej textoch dejinné a politické udalosti slúžia autorke ako východisko a matéria pre filozofickú reflexiu. Z tohto hlbokého, inšpiratívneho diela presvitá Weilovej snaha poskytnúť tým, ktorí budú riadiť povojnovú obnovu Francúzska a určovať jeho ďalšie smerovanie, zreteľné, ušľachtilé a hrubou silou nepoškvrnené kritériá pre vedenie ich pôsobenia. Ich zvrchovanou korunou je pre autorku Boh v zmysle platónskeho Dobra, ktoré jediné môže byť hlavným regulatívom skutočne ľudskej spoločnosti a súčasne predstavuje horizont pre naplnenie a prekročenie individuálnej ľudskej existencie.

Slávny britský humorista Saki, vlastným menom Hector Hugh Munro, sa narodil 18. decembra roku 1870 v meste Akyab v Barme. K výberu pseudonymu Saki ho inšpirovala zbierka epigramov perzského polyhistora a básnika Omara Chajjáma s názvom Rubáiyát. Práve v týchto veršoch vystupuje postava sluhu, ktorý podáva víno. Volal sa Sákí. Vo svojej tvorbe vtipne glosuje predvojnové obdobie a pomery v Anglicku, kritizuje snobstvo a pokrytectvo vyššej vrstvy, rebeluje proti tvrdohlavým a úzkoprsým autoritám, a to najmä prostredníctvom postáv, akými sú mladíci Reginald alebo Clovis. Jeho poviedky majú neraz autobiografický charakter. Anglický spisovateľ Graham Greene podotkol, že „najlepšie Munroove poviedky sú poviedky detstva, detského humoru a anarchie, ako aj krutosti a biedy života“. Saki zomrel predčasne, v zákopoch prvej svetovej vojny v novembri 1916. Zbierka Krvilačné tety a iné zvery predstavuje úplne prvý slovenský knižný preklad Sakiho. Ide o výber toho najlepšieho – poviedky pochádzajú zo zbierky The Best of Saki. K nej pridávame šesť menej známych poviedok, ktoré Sakiho životopisec A. J. Langguth objavil v archívoch Britskej knižnice a vydal až v roku 1982 ako prílohu k Sakiho životopisu. .............. „Jeho poviedky sú plné absurdností, šokujú a zároveň lahodia duši.“ Graham Greene „Saki bol Oscar Wilde svojej doby.“ Adam Rovner „Saki píše ako nepriateľ. Spoločnosť ho tak otravuje, že by vraždil. Pri ňom si uvedomíte, že medzi výbuchom smiechu a výkrikom strachu nie je veľký rozdiel.“ Sir Victor Sawdon Pritchett „Saki poznal kluby a vidiecke sídla anglickej smotánky rovnako dobre ako Oscar Wilde či P. G. Wodehouse a s dôvtipom ostrým ako britva nás uvádza do nezmyselnosti a pokrytectva tejto spoločenskej vrstvy.“ Patrick McGrath, Independent

Salamandra (1924) je prvým románom najvýznamnejšieho poľského autora hororovej fantastiky Stefana Grabińského (1887 – 1936). Jeho hlavný hrdina Jerzy je spočiatku vystavený čudesným opakovaným stretnutiam na ulici s tými istými osobami, aby sa čoskoro dostal do krážov tých najtemnejších síl. Okultný vyšetrovateľ zahajuje pátranie po zdroji, z ktorého vychádza pôsobenie čiernej mágie. Objavuje sa osudová žena s ohnivočervenými vlasmi, účasť na čiernej omši, dom preludov v štvrtom rozmere, záhadná vražda na moste, blúdenie podzemím pod riečnym korytom. Niektoré scény sa odohrávajú v mátožnej halucinačnej atmosfére a hlavný hrdina si sám kladie otázku, čo z toho všetkého je pravda. Okultno-fantastický román Salamandra je popri napínavom deji zároveň aj encyklopédiou okultizmu, tajných náuk a mágie a jeho autor preukazuje v týchto oblastiach obdivuhodnú erudíciu.

Niektorí pacienti sú ochromení strachom a úzkosťou. Aby terapeuti mohli pomôcť tým 50% pacientov, ktorí prerušia terapiu skôr, než z nej majú úplný úžitok, musia vedieť, ako vytvoriť na terapii bezpečné prostredie. Len ak sa pacienti cítia bezpečne vo svojom tele a v situácii s terapeutom, tak sa môžu cítiť bezpečne natoľko, aby sa mohli zmeniť. Kniha Spoločné vytváranie bezpečia poskytuje jasné, systematické kroky pri diagnostikovaní a plnení potrieb pacientov. Každá technika je ilustrovaná ukážkou zo sedenia. Tieto ukážky predstavujú stovky terapeutických slepých uličiek, ktoré sú prevzaté so skutočných sedení a tieto ukážky ukazujú terapeutom, čo majú povedať, aby mohli odhadnúť potreby pacientov a reagovať na ne z momentu na moment, aby pomohli pacientom vypracovať si a udržiavať efektívne ohnisko pozornosti, ktoré vedie k zmene, aby pomohli regulovať anxietu pacientov, deaktivovať nesprávne percepcie terapeuta a terapie, aby pomohli pacientom uvidieť a opustiť obrany, ktoré spôsobujú ich symptómy, aby im pomohli prekonať strach a čeliť zmiešaným pocitom, aby im pomohli opustiť stratégie neistej vzťahovej väzby a vytvoriť liečivý vzťah.

Cyril Wentworth je bohatá a spoločensky akceptovaná osobnosť s politickými ambíciami a snúbenicou, ktorú mu v Londýne každý závidí. No tento šarmantný mladý muž má aj svoju temnú stránku. Pred rokmi sa totiž zmocnil chemickej zlúčeniny, vďaka ktorej dokáže ľudí zmeniť na bezduché zombie. S pomocou tejto tajnej zbrane si hodlá zabezpečiť obrovský majetok, no do cesty sa mu postaví záhadná mladá žena, ktorá pozná jeho úmysly a je pevne odhodlaná ho za každú cenu zastaviť. Všestranný anglický prozaik Richard Marsh (1857 – 1915) je považovaný za prvého autora, ktorý do literatúry priniesol zombie. Hororový thriller Zlodej životov z roku 1905 však nezobrazuje vražedné obludy šíriace smrť a skazu, ale bezmocné ľudské bytosti násilím zbavené rozumu a slobodnej vôle.

Zo všednosti sa vykľuje fatálne prekvapenie a za banalitou sa skrýva dráma. Vážne veci sa zmenia na hru a veľké pravdy sa ukážu ako podvod. A zo života vychýlení hrdinovia poviedok sa utiekajú k ilúzii starých, dobrých čias, ktoré azda nikdy neboli.

Cyril Wentworth je bohatá a spoločensky akceptovaná osobnosť s politickými ambíciami a snúbenicou, ktorú mu v Londýne každý závidí. No tento šarmantný mladý muž má aj svoju temnú stránku. Pred rokmi sa totiž zmocnil chemickej zlúčeniny, vďaka ktorej dokáže ľudí zmeniť na bezduché zombie. S pomocou tejto tajnej zbrane si hodlá zabezpečiť obrovský majetok, no do cesty sa mu postaví záhadná mladá žena, ktorá pozná jeho úmysly a je pevne odhodlaná ho za každú cenu zastaviť. Všestranný anglický prozaik Richard Marsh (1857 – 1915) je považovaný za prvého autora, ktorý do literatúry priniesol zombie. Hororový thriller Zlodej životov z roku 1905 však nezobrazuje vražedné obludy šíriace smrť a skazu, ale bezmocné ľudské bytosti násilím zbavené rozumu a slobodnej vôle.

Zo všednosti sa vykľuje fatálne prekvapenie a za banalitou sa skrýva dráma. Vážne veci sa zmenia na hru a veľké pravdy sa ukážu ako podvod. A zo života vychýlení hrdinovia poviedok sa utiekajú k ilúzii starých, dobrých čias, ktoré azda nikdy neboli.

Niektorí pacienti sú ochromení strachom a úzkosťou. Aby terapeuti mohli pomôcť tým 50% pacientov, ktorí prerušia terapiu skôr, než z nej majú úplný úžitok, musia vedieť, ako vytvoriť na terapii bezpečné prostredie. Len ak sa pacienti cítia bezpečne vo svojom tele a v situácii s terapeutom, tak sa môžu cítiť bezpečne natoľko, aby sa mohli zmeniť. Kniha Spoločné vytváranie bezpečia poskytuje jasné, systematické kroky pri diagnostikovaní a plnení potrieb pacientov. Každá technika je ilustrovaná ukážkou zo sedenia. Tieto ukážky predstavujú stovky terapeutických slepých uličiek, ktoré sú prevzaté so skutočných sedení a tieto ukážky ukazujú terapeutom, čo majú povedať, aby mohli odhadnúť potreby pacientov a reagovať na ne z momentu na moment, aby pomohli pacientom vypracovať si a udržiavať efektívne ohnisko pozornosti, ktoré vedie k zmene, aby pomohli regulovať anxietu pacientov, deaktivovať nesprávne percepcie terapeuta a terapie, aby pomohli pacientom uvidieť a opustiť obrany, ktoré spôsobujú ich symptómy, aby im pomohli prekonať strach a čeliť zmiešaným pocitom, aby im pomohli opustiť stratégie neistej vzťahovej väzby a vytvoriť liečivý vzťah. JON FREDERICKSON, MSW, založil Inštitút intenzívnej krátkodobej dynamickej psychoterapie a je predsedom výcvikového programu v intenzívnej krátkodobej dynamickej psychoterapii na Fakulte psychiatrie Washingtonskej univerzity.

Nizozemsko-nemecký kultúrny a literárny historik André Jolles (1874 – 1946) patrí k nedoceneným postavám európskych humanitných vied a literatúry. Hoci za svojho života vydal len niekoľko kníh, ktoré sa stretli s väčším ohlasom (Vyvolané tóny, 1916; Inšpirácia a forma, 1923 a Jednoduché formy, 1930), dlhodobo nimi predznamenal premýšľanie o európskych literatúrach ako aj zmeny vo vedách o kultúre, ktoré nastali koncom 20. storočia. Ako „zázračné dieťa“, „kúzelník“ a „vzdelaný vagant“, no najmä ako predstaviteľ nizozemského modernizmu inšpiroval slávneho kultúrneho historika Johana Huizingu i zakladateľa modernej umenovednej ikonológie Abyho Warburga. Nedocenenosť Jollesa ako rozporuplnej osobnosti má svoje vedecko-historické i politicko-biografické dôvody, jeho myslenie sa však dodnes vyznačuje originálnosťou a podnetnosťou.

Mulandó és örök, mint az ifjúság, a barátság, a szerelem.1986. Adrien, Étienne és Nina a felső tagozaton ismerkednek meg egymással, és rövid időn belül elválaszthatatlan barátokká válnak. Van egy közös álmuk: együtt akarják elhagyni a porfészket, ahol felnőttek, hogy Párizsba költözzenek, és mindörökre együtt maradjanak. 2017. Egy autó kerül elő a szülővárosuk melletti tóból. Virginie, az újságírónő kapja a feladatot, hogy tudósítson az ügy fejleményeiről. Lassan, lépésről lépésre tárul fel előttünk az a rendkívüli kötelék, amely a három gyermekkori jóbarátot összefűzi. Megtudjuk, hogy mi lett velük, hogy a barátságuk története miként kapcsolódik a hirtelen előkerült autóroncshoz. Valérie Perrin képes megragadni az élet apró dolgainak gyakran nem is sejtett árnyalatait. Ebben a megrendítő és lebilincselő történetben a kamaszkor mélységeit tárja fel előttünk, a múló időét, amely nemcsak egyesíthet minket, hanem akár közénk is állhat, hogy mindörökre elválasszon egymástól. Előző regényei, a Másodvirágzás és A vasárnap koldusai óriási sikert arattak, és immár harminc nyelven, összesen több millió példányban keltek el világszerte.