Európa strana 40 z 43

Valdimar Ásmundsson (1852 - 1902) - zakladateľ, majiteľ a redaktor islandských novín Fjallkonan sa v roku 1900 rozhodol preložiť román Dracula, aby ho vo svojom denníku mohol vydávať na pokračovanie. O rok neskôr publikoval na Islande svoj preklad knižne pod názvom Makt Myrkranna (Moc temnoty) s predslovom Brama Stokera. Je však veľmi otázne, či autor tohto dnes už kultového diela o skrátenom a upravenom islandskom vydaní vôbec vedel. Islandský preklad slávneho románu vyšiel v Anglicku až v roku 2014 a medzi milovníkmi „upírskej literatúry“ vyvolal doslova senzáciu. Ásmundsson totiž k práci prekladateľa pristúpil veľmi kreatívne a v podstate vytvoril úplne novú verziu príbehu s novými postavami a výrazne prepracovanou zápletkou. Epištolárnu formu originálu zrušil úplne, pridal islandský nádych a použil aj množstvo odkazov na severskú mytológiu. Valdimar Ásmundsson navyše akoby sa pri písaní svojej verzie inšpiroval skôr sériovými vrahmi modernej doby, než historickou postavou valašského kniežaťa Vlada Ţepeşa a romantickými legendami o upíroch. Priamy odkaz na Thames Torso Murders - dodnes nevyriešenú sériu vrážd štyroch žien, ktorých zohavené torzá sa v rokoch 1887 až 1889 našli na brehu Temže a obyvateľom Londýna pripomenuli vyčíňanie Jacka Rozparovača - len dokresľuje jeho iný pohľad na krvilačného grófa. Výsledný román je kratší, dôraznejší, erotickejší a možno ešte aj napínavejší ako originál.

Valdimar Ásmundsson (1852 - 1902) - zakladateľ, majiteľ a redaktor islandských novín Fjallkonan sa v roku 1900 rozhodol preložiť román Dracula, aby ho vo svojom denníku mohol vydávať na pokračovanie. O rok neskôr publikoval na Islande svoj preklad knižne pod názvom Makt Myrkranna (Moc temnoty) s predslovom Brama Stokera. Je však veľmi otázne, či autor tohto dnes už kultového diela o skrátenom a upravenom islandskom vydaní vôbec vedel. Islandský preklad slávneho románu vyšiel v Anglicku až v roku 2014 a medzi milovníkmi „upírskej literatúry“ vyvolal doslova senzáciu. Ásmundsson totiž k práci prekladateľa pristúpil veľmi kreatívne a v podstate vytvoril úplne novú verziu príbehu s novými postavami a výrazne prepracovanou zápletkou. Epištolárnu formu originálu zrušil úplne, pridal islandský nádych a použil aj množstvo odkazov na severskú mytológiu. Valdimar Ásmundsson navyše akoby sa pri písaní svojej verzie inšpiroval skôr sériovými vrahmi modernej doby, než historickou postavou valašského kniežaťa Vlada Ţepeşa a romantickými legendami o upíroch. Priamy odkaz na Thames Torso Murders - dodnes nevyriešenú sériu vrážd štyroch žien, ktorých zohavené torzá sa v rokoch 1887 až 1889 našli na brehu Temže a obyvateľom Londýna pripomenuli vyčíňanie Jacka Rozparovača - len dokresľuje jeho iný pohľad na krvilačného grófa. Výsledný román je kratší, dôraznejší, erotickejší a možno ešte aj napínavejší ako originál.

A kivételes elbeszélői képességgel rendelkező Valérie Perrin első regényében finoman fonja össze a két fő történetszálat, így az önmagukban is poétikus történetek egymást erősítve teszik sokáig emlékezetessé a könyvet.A 21 éves Justine két dolgot szeret az életben: a zenét és a hatvan év feletti embereket. Nagyszüleivel és testvérként szeretett unokatestvérével él együtt, akivel egyszerre jutottak árvaságra, amikor 17 évvel ezelőtt a szüleik autóbalesetet szenvedtek. A fiatal lány egy idősek otthonában dolgozik segédápolónőként, és imádja hallgatni a lakók történeteit. Különösen mélyen kötődik a 93 éves Hélene-hez, a 19-es szoba lakójához, aki egész nap az ablak mellett ül, saját meggyőződése szerint a tengerparton, és várja a férjét és a kislányát, hogy kijöjjenek a vízből. Justine egy kék füzetbe kezdi írni Hélene és Lucien különleges szerelmének a történetét, és miközben ez a szerelem magával ragadó regénnyé válik, Justine-nek meg kell küzdenie saját családja több mint másfél évtizeden át elhallgatott szörnyű titkával is.Lehet-e újratanulni egy szerelmet? Lehet-e mentség a szenvedély a legsúlyosabb árulásra? Megtaníthat-e mások szerelmi története arra, hogy hogyan kell szeretni?A kivételes elbeszélői képességgel rendelkező Valérie Perrin első regényében finoman fonja össze a két fő történetszálat, így az önmagukban is poétikus történetek egymást erősítve teszik sokáig emlékezetessé a könyvet.

A köd városa novellái a négy regényből álló Elfeledett Könyvek Temetője irodalmi világát bővítik tovább a sajnos idejekorán elhunyt világhírű szerző elképzelése és tervei alapján: egy-egy szereplő eddig ismeretlen vonásait tárják fel, beavatnak a legendás könyvtár keletkezésének történetébe, az elbeszélések légköre, témái és motívumai is mind ismerősek lesznek a regényfolyam olvasói számára.Ahogy újdonságokkal sem fukarkodnak, s belépőként szolgálhatnak a spanyol író lenyűgöző, kísértetjárta, ellenállhatatlan látomásába – egyszersmind a rejtélyes, időtlen, párás-ködös Barcelona lakóinak életébe. Ez a kötet több mint pusztán elbeszélések gyűjteménye! A köd városa a maga teljességében mutatja be Carlos Ruiz Zafón összetéveszthetetlen írói világát, akár a fejlődésregény, a horror, a thriller vagy a romantikus szerelmi történet műfajában kalandozik – és ahogy tisztelettel fejet hajt nagy irodalmi elődje, Cervantes előtt.

V románe Peterburg ruského mladosymbolistu Andreja Belého (1880 – 1934) je vyrozprávaný príbeh mesta Peterburg a jeho obyvateľov v čase prvej ruskej revolúcie v rokoch 1905 – 1907. Peterburské ulice sa tu hemžia postavičkami a či tieňmi a siluetami ľudí, alebo len ich časťami – klobúkmi, nosmi a paličkami, splývajúcimi do sivej masy riadiacej sa inštinktmi. A v uzavretých priestoroch honosného domu sa zmietajú dvaja hlavní hrdinovia: Apolón Apolónovič a jeho syn Nikolaj Apolónovič. Vinou prevahy rozumu sa v nich zachovali len zvyšky citov, nenávisti a lásky, aj to skarikovaných v duchu autorovej skepsy. Otec, vysoký cársky úradník, ktorému sa syn odcudzil, ho neznáša kvôli jeho nečinnosti a syn otca nenávidí ideovo i telesne, chce ho zavraždiť. Na druhej strane je ľúbostný trojuholník, kde sa kvôli pokrivenej láske zmietajú všetci zúčastnení – Nikolaj Apolónovič, Sofia Petrovna aj oklamaný manžel... V tkanive rytmizovanej prózy s návratnými snami sa opakujú slová a vety, celé pasáže. Odrážajú utkvelé predstavy a posadnutosť románových postáv. Belyj prehlbuje baudelairovské videnie alegorizovaného veľkomesta, jeho románový Peterburg založený na geometrii priestoru predstavuje jedinečný svet, inú umeleckú realitu. Vytvoril ju pomocou experimentálnych, novátorských postupov, ktorými symbolizmus prekonal, „presiakol" avantgardnými prvkami. Toto vrcholné dielo spisovateľa predstavuje jeden z dôležitých inšpiračných zdrojov ruskej i svetovej literatúry. Román Peterburg Andreja Belého je v novom slovenskom vydaní opatrený doslovom a kalendáriom života a tvorby spisovateľa, ako aj textovými vysvetlivkami určenými pre čitateľovu orientáciu.

Prvé slovenské vydanie klasického viktoriánskeho románu od slávneho tvorcu Sherlocka Holmesa. Sir Arthur Conan Doyle (1859 1930) tvorca najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa je dodnes jedným z najčítanejších a najprekladanejších britských spisovateľov. V tajomnom príbehu z roku 1889 naplno odhaľuje svoju hlbokú fascináciu špiritizmom a paranormálnymi javmi, charakteristickú pre epochu fin de siecle. Prečo sa veterán britskej armády generál Heatherstone utiahol do sídla Coomber Hall na opustenom škótskom pobreží? Aká temná a hrozná udalosť z minulosti ho núti ukrývať sa pred svetom? Ako s ňou súvisí zlovestné meno Ghúlab Šach, nesúce stopu neblahej minulosti kolonizovanej Indie? Román Cloomberská záhada patrí medzi veľké mysteriózne diela viktoriánskej literatúry a jeho autor je neuveriteľne zručný v navodzovaní tej pravej gotickej atmosféry. Blikot olejovej lampy, čo vrhá neisté svetlo na vyrezávaný dubový obklad a odráža neuveriteľné tiene, desivá biela tvár vystupujúca z prítmia, chladná striebristá žiara mesiaca medzi potrhanými oblakmi, v ktorej sa kúpe nočná krajina, obrovská tmavá masa budovy týčiaca sa ako sarkofág... Ak ste si doteraz mysleli, že vás nemôže vystrašiť obyčajné cinknutie, majster dedukcie a desu sir Arthur Conan Doyle vám dokáže, že sa fatálne mýlite... Doslov: Tomáš Horváth.

Az életben maradásért, a boldogságért és a szerelemért küzdenek egy grúz család tagjai a polgárháború, forradalom, világháborúk és önkényuralmi terror alakította orosz–grúz és szovjet 20. századi történelem viharaiban, hol egymásba kapaszkodva, hol messze elszakítva és eltaszítva egymástól.A rendkívüli tragédiák és a rettegés évszázadában – Tbilisziben, Szentpétervárott, Moszkvában, Londonban, Berlinben és Bécsben – a csokoládégyáros ükapa titkos receptje alapján sorsfordító forró csokoládék készülnek, annak reményében, hogy megváltoztassák mind a történelem, mind az egyéni sorsok menetét… beteljesítve az álmokat.A nyolcadik élet (Brilkának) lenyűgöző, líraian megírt, eposznak is beillő, felkavaró és megindító családregény sűrű szövésű, történelmi léptékű, nagyszabású mű, tele félelmetes, ugyanakkor lélekmelengető történetekkel – igazi nagyepikai alkotás, évezredfordulós Háború és béke.

Autori: Ján Rybár, Dušana Dorjee, Igor Farkaš, František Gyárfáš, Martina Kabátová, Mária Markošová, Kristína Rebrová, Dana Retová, Miroslav Sirota, Tomáš Sollár, Martin Takáč Dá sa povedať, že v kognitívnej vede, napriek vzájomnej rivalite a nekompromisnej kritike, v súčasnosti koexistujú tri hlavné paradigmy: symbolová (podľa nej sa myseľ podobá na digitálny počítač, ktorý má k dispozícii symbolové reprezentácie a manipuluje s nimi podľa určitých syntaktických pravidiel), konekcionistická (v rámci ktorej sa kognitívne funkcie modelujú pomocou umelých neurónových sietí, inšpirovaných vlastnosťami mozgu) a stelesnenej kognície (ktorá kladie dôraz na senzomotorickú inteligenciu a ukotvenosť kognície v materiálnom a sociálnom prostredí). Hoci každá z týchto paradigiem vznikla v rôznej dobe, novšia paradigma nikdy celkom nedeštruovala predchádzajúce, skôr naopak: paradigmy sa navzájom doplňujú a stimulujú. Samozrejme, táto situácia má vplyv na riešenie aktuálnych problémov v rôznych oblastiach výskumu, ktorým sa venujú jednotliví autori monografie. Či už ide o oblasť intenzívneho skúmania vývinu kognície, nekonečné pokusy o pochopenie mentálnej kauzality, efektívnosť (resp. neefektívnosť) intuitívneho usudzovania, modulárnu alebo nemodulárnu povahu centrálnych kognitívnych procesov, explanačnú silu teórie zrkadliacich neurónov alebo o ďalšie problémy či oblasti. Autori monografie využívajú celú škálu metód skúmania od teoretických analýz, cez počítačové simulácie, až po experimentálne metódy. Súvisí to s podstatnou vlastnosťou kognitívnovedného skúmania, t. j. s jeho prierezovosťou a s využívaním metód všetkých relevantných disciplín. A práve preto je aj zloženie autorského tímu interdisciplinárne a tvoria ho filozofi, psychológovia i informatici.

Jan Jacob Slauerhoff (1898 – 1936) bol popredný severonizozemský prozaik a básnik; ako lodný lekár precestoval krajiny východnej Ázie, Južnej Ameriky i severnej Afriky. V 1930tych rokoch patril k prominentným predstaviteľom generácie okolo časopisu Forum. Vo svojom diele, silne poznačenom romantizmom i dekadenciou, s obľubou stvárňoval životy vyvrheľov spoločnosti v exotických prostrediach. Vydal: Archipel (1923, poézia), Clair-obscur (1927, poézia), Eldorado (1928, poézia), Fleurs de marécage (1929, poézia), Serenade (1930, poézia), Yoeng Poe Tsjoeng (1930, poézia), Een eerlijk zeemansgraf (Čestný námorníkov hrob, 1936, poézia); Het verboden rijk (Zakázaná ríša, 1932; po slovensky 2007), Het leven op aarde (Život na zemi, 1934) a De opstand op Guadalajara (Povstanie na Guadalajare, 1937).

Francúzsku filozofku, mystičku, odborársku aktivistku Simone Weilovú (1909-1943), ktorej celým dielom preniká túžba po „poznaní celou dušou“, označil Albert Camus za „jediného veľkého ducha našej doby“. Filozofia podľa nej „nenapreduje, nevyvíja sa“, to, čo je v nej najpodstatnejšie, je jednota a totožnosť skutočnej múdrosti naprieč časom, čiže dotyk s večnosťou. Preto Weilová môže odmietnuť konceptuálne systematizácie, v ktorých sa skrýva totalitárna a napokon celkom imaginárna ambícia racionality na obsiahnutie celej Skutočnosti. Zakorenenosť, jeden z dvoch najvýznamnejších a zároveň posledný autorkin text, ostal pre jej smrť nedokončený. Ako pri mnohých Weilovej textoch dejinné a politické udalosti slúžia autorke ako východisko a matéria pre filozofickú reflexiu. Z tohto hlbokého, inšpiratívneho diela presvitá Weilovej snaha poskytnúť tým, ktorí budú riadiť povojnovú obnovu Francúzska a určovať jeho ďalšie smerovanie, zreteľné, ušľachtilé a hrubou silou nepoškvrnené kritériá pre vedenie ich pôsobenia. Ich zvrchovanou korunou je pre autorku Boh v zmysle platónskeho Dobra, ktoré jediné môže byť hlavným regulatívom skutočne ľudskej spoločnosti a súčasne predstavuje horizont pre naplnenie a prekročenie individuálnej ľudskej existencie.

Hrdinom legendárneho románu Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) z roku 1925 je Michael Herne, hĺbavý knihovník na panstve lorda Seawooda, ktorému dcéra jeho zamestnávateľa zverí úlohu kráľa Richarda Levie srdce v divadelnom predstavení s názvom Trubadúr Blondel. Herne berie svoju postavu nesmierne vážne, dôkladne skúma stredovek a po skončení hry si na zdesenie ostatných spoluúčinkujúcich odmietne vyzliecť kostým a naďalej zotrváva v charaktere zverenej postavy. Nielen jeho pôvodné oblečenie, ale aj všetko naokolo mu zrazu pripadá zvláštne nepochopiteľné. S nesmiernymi rozpakmi hľadí na negatívne javy moderného sveta a postupne sa s fanatickou náruživosťou vteľuje do úlohy novodobého dona Quiota, ktorý má všetky tie neduhy napraviť. Cez postavu Michaela Herna autor svojím očarujúcim a nenapodobiteľným spôsobom analyzuje nedostatky, absurdnosť a nelogickosť fungovania ľudskej spoločnosti. Už v tomto románe však čiastočne opúšťa svoj nevyhranený pesimizmus a smeruje k tomu, čo Karel Čapek nazval „geniálnym optimizmom“.

Traja rozprávači na prelome rokov 1961/62 píšu tri knihy románu Psie roky, ktorý vychádza v roku 1963, a tak sa v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období stávajú kronikármi „psích rokov“ dvadsiateho storočia. Sú nimi obeť Eddi Amsel, svedok Harry Liebenau a páchateľ Walter Matern. Na dlhom putovaní z Gdanska do západného Nemecka ich sprevádzajú nemecké vlčiaky Senta a Harras, Hitlerov obľúbený pes Princ a podsvetný pes Pluto, dievčatá Tulla a Jenny, strašiaky na vtáky, mechanické figúry a strašidlá. Román sa končí v bani, kde umelec Amsel alias Brauchsel priemyselne vyrába vtáčie strašiaky stvorené na obraz človeka a vyváža ich do sveta, pričom demaskuje reálny svet ako podsvetie. * * * Günter Grass (1927 Gdansk – 2015 Lübeck) bol popredný nemecký prozaik, básnik, dramatik a výtvarník. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Vyučil sa za kamenára, vyštudoval grafiku a sochárstvo. V roku 1956 vydal prvú zvierku básní s vlastnými ilustráciami, v roku 1959 prvý román Plechový bubienok. Tvorí prvú časť Gdanskej trilógie, ktorá patrí k základným dielam nemeckej povojnovej literatúry. Jej druhou časťou je novela Mačka a myš a uzatvára ju román Psie roky. Autor opäť líči krajinu pri ústí Visly do Baltského mora, rozpráva o svojráznych Kašuboch, o ich dobrodružnej existencii síce v ústraní od veľkého sveta, ale uprostred dejín. Psie roky sa svojou rozmanitosťou a sugestívnosťou literárneho tvaru považujú za vrchol spisovateľovej tvorby. Tento názor zdieľajú aj spisovatelia John Irving a Salman Rushdie, ktorí patria k veľkým Grassovým obdivovateľom.

Traja rozprávači na prelome rokov 1961/62 píšu tri knihy románu Psie roky, ktorý vychádza v roku 1963, a tak sa v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období stávajú kronikármi „psích rokov“ dvadsiateho storočia. Sú nimi obeť Eddi Amsel, svedok Harry Liebenau a páchateľ Walter Matern. Na dlhom putovaní z Gdanska do západného Nemecka ich sprevádzajú nemecké vlčiaky Senta a Harras, Hitlerov obľúbený pes Princ a podsvetný pes Pluto, dievčatá Tulla a Jenny, strašiaky na vtáky, mechanické figúry a strašidlá. Román sa končí v bani, kde umelec Amsel alias Brauchsel priemyselne vyrába vtáčie strašiaky stvorené na obraz človeka a vyváža ich do sveta, pričom demaskuje reálny svet ako podsvetie.

Hrdinom legendárneho románu Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) z roku 1925 je Michael Herne, hĺbavý knihovník na panstve lorda Seawooda, ktorému dcéra jeho zamestnávateľa zverí úlohu kráľa Richarda Levie srdce v divadelnom predstavení s názvom Trubadúr Blondel. Herne berie svoju postavu nesmierne vážne, dôkladne skúma stredovek a po skončení hry si na zdesenie ostatných spoluúčinkujúcich odmietne vyzliecť kostým a naďalej zotrváva v charaktere zverenej postavy. Nielen jeho pôvodné oblečenie, ale aj všetko naokolo mu zrazu pripadá zvláštne nepochopiteľné. S nesmiernymi rozpakmi hľadí na negatívne javy moderného sveta a postupne sa s fanatickou náruživosťou vteľuje do úlohy novodobého dona Quiota, ktorý má všetky tie neduhy napraviť.