Európa strana 39 z 47

Richard Austin Freeman (1862 – 1943), podobne ako jeho slávny spisovateľský predchodca sir Arthur Conan Doyle, bol pôvodným povolaním lekár. Svoje medicínske poznatky a metódy práce dokázal dobre zužitkovať aj vo svojej literárnej tvorbe: stal sa duchovným otcom literárnej postavy prvého vedeckého detektíva, súdneho lekára Dr. Thorndyka, predobrazu dnešných forenzných vyšetrovateľov. Ešte aj dnes dýchajú jeho pátrania čarom a milou patinou zaprášeného chemického laboratória s Bunsenovým horákom. Dr. John Thorndyke – impozantný gentleman s neodmysliteľným zeleným kufríkom, v ktorom si nosí prenosné laboratórium, je predchodcom dnešného žánru forenznej detektívky. Nadväzuje na vedeckú, „chemickú" stránku svojho predobrazu – slávneho Sherlocka Holmesa. R. Austin Freeman vo svojich detektívnych príbehoch kladie dôraz na perfektne prepracovanú technickú stránku zločinu a pri jeho vyšetrovaní na vedecké skúmanie materiálnych stôp. Kosti zavraždených obetí spievajú: Dr. Thorndyke hovorí, že každý predmet vie zaspievať svoju pieseň, ak pozorne nastražíme uši. Všetky experimenty a teórie, ktoré spisovateľ autor využil vo svojich detektívkach, ako vedec aj sám otestoval v laboratóriu. Na základe poznatkov špecializovaných vied Dr. Thorndyke s brilantnou logikou vyvodzuje svoje neotrasiteľné závery, vedúce k odhaleniu vraha. Richard Austin Freeman má významné miesto vo vývine detektívneho žánru: ako prvý ešte pred pátrom Knoxom sformuloval detektívne pravidlá fair play a vyskúšal si aj experiment tzv. príbehu obráteného naruby (inverted story). S prekladom jeho detektívneho románu prichádza k nášmu čitateľovi absolútna detektívna klasika.

Prvé slovenské vydanie klasického viktoriánskeho románu od slávneho tvorcu Sherlocka Holmesa. Sir Arthur Conan Doyle (1859 1930) tvorca najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa je dodnes jedným z najčítanejších a najprekladanejších britských spisovateľov. V tajomnom príbehu z roku 1889 naplno odhaľuje svoju hlbokú fascináciu špiritizmom a paranormálnymi javmi, charakteristickú pre epochu fin de siecle. Prečo sa veterán britskej armády generál Heatherstone utiahol do sídla Coomber Hall na opustenom škótskom pobreží? Aká temná a hrozná udalosť z minulosti ho núti ukrývať sa pred svetom? Ako s ňou súvisí zlovestné meno Ghúlab Šach, nesúce stopu neblahej minulosti kolonizovanej Indie? Román Cloomberská záhada patrí medzi veľké mysteriózne diela viktoriánskej literatúry a jeho autor je neuveriteľne zručný v navodzovaní tej pravej gotickej atmosféry. Blikot olejovej lampy, čo vrhá neisté svetlo na vyrezávaný dubový obklad a odráža neuveriteľné tiene, desivá biela tvár vystupujúca z prítmia, chladná striebristá žiara mesiaca medzi potrhanými oblakmi, v ktorej sa kúpe nočná krajina, obrovská tmavá masa budovy týčiaca sa ako sarkofág... Ak ste si doteraz mysleli, že vás nemôže vystrašiť obyčajné cinknutie, majster dedukcie a desu sir Arthur Conan Doyle vám dokáže, že sa fatálne mýlite... Doslov: Tomáš Horváth.

Román Strieborný holub rozpráva príbeh mladého ruského intelektuála, básnika a filológa Petra Dariaľského. Stojí pred dvomi životnými cestami, ktoré v autorovej predstave odrážajú odveké vajatanie Ruska medzi Západom a Východom. Získa lásku krásnej grófskej dievčina Kati, zasnúbi sa s ňou, a tak sa mu už črtá cesta žiarivej budúcnosti, naplnenej prepychom, európskou vzdelanosťou a kultúrou. Stane sa však niečo nečakané – Peter, obdivovateľ ľudu, ľudového života, prostonárodnej reči, vidiaci v pravoslávnej nábožnosti odkaz Byzancie a starovekej antiky, podľahne zvádzaniu primitívnej, živočíšnej dedinskej ženy Matriony. Netuší, že je členkou sekty holubov a nezvádza ho náhodou. Takto nevdojak vykročí po svojej druhej, osudnej ceste. Vôkol neho sa začne sťahovať sieť, ktorú mu sektári nastražili. Roztočenie neviditeľných koliesok ženie hrdinu do bezvýchodiskovej situácie, ktorá sa prehlbuje jeho neuvedomelosťou a naivitou. Symbolistický básnik a prozaik, ale aj ideológ a teoretik, predstaviteľ ruskej moderny Andrej Belyj (1880 – 1934) sa vlastným menom volal Boris Nikolajevič Bugajev. Do literatúry vstúpil v prvých rokoch 20. storočia ako autor štyroch experimentálnych symfónií, lyrických prozaických útvarov vytvorených na hudobnom princípe. Neskôr sa stal románopiscom a patril k tým, ktorí v svetovom meradle obrodzovali románový žáner. Zarovno so spisovateľmi ako James Joyce, Marcel Proust či Virginia Woolfová svojimi modernistickými dielami otváral brány k najväčším výdobytkom svetovej umeleckej prózy. Spomedzi jeho románov sa najviac cenia Strieborný holub (1909) a Peterburg (1911 – po 1913/14). Kým v Peterburgu umelecky spracoval tému západnej, európskej podstaty Ruska, jeho chladného, racionálneho prvopočiatku, ktorý podľa neho ubíja národnú mentalitu a odcudzuje ju samu sebe, v Striebornom holubovi sa zameral na iracionálnu živelnosť a temnosť, prichádzajúcu v autorových predstavách z Východu...

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.

Príbehy slávneho „krotiteľa duchov" sa datujú do edwardiánskeho obdobia a je v nich cítiť ozvenu dobrodružstiev Sherlocka Holmesa. Aylmer Vance a jeho spoločník Dexter pristupujú k svetu nadprirodzeného s rovnakým dôvtipom a neohrozenosťou, s akými sa postavy sira Arthura Conana Doyla približujú k svetu zločinu. Hlavní hrdinovia poviedok publikovaných v tejto zbierke v mene tajomného spoločenstva odhaľujú a vysvetľujú nadprirodzené javy, komunikujú s mŕtvymi, odhaľujú šarlatánov a často zisťujú, že duchom je oveľa lepšie v svete neživých. Rozpadajúce sa vidiecke domy, hlboké lesy, ale aj šľachtické sídla s pohnutou minulosťou tvoria dokonalú kulisu pre pátranie dvoch slávnych vyšetrovateľov okultných záhad. Manželský pár Alice (1874 – 1917) a Claude (1865 – 1917) Askewovci sú v britskej literatúre známi ako autori hororovej literatúry. Spoločne vytvorili viac ako deväťdesiat neobyčajne populárnych próz s mystickým nádychom. Počas prvej svetovej vojny pracovali v britskej poľnej nemocnici v Srbsku a neskôr ich evakuovali na grécky ostrov Korfu. Ani služba v armáde ich však neodvádzala od literárnej tvorby a pravidelne publikovali vo svojom domovskom časopise The Weekly Tale-Teller. Obaja zahynuli začiatkom októbra 1917, keď pri plavbe z Talianska do Grécka ich loď torpédovala nemecká ponorka. Preklad: Marianna Bachledová

Könyvtár A ?Belemenés egyszerre futballkönyv és látlelet a szenvedélyről. Húsz év története. Benne van a megyei másodosztály nyersesége és a topfutball fényűzése – benne a katarzis és a totális megsemmisülés. A szerző kellő öniróniával szemléli önnön reménytelenségét: az irracionális döntések sorozatát. Sajátos humorral meséli el a futball miatt született és tönkrement szerelmeket, az egész hátat beborító futballtetoválást és a párhuzamos dimenziót, ahol a legszánalmasabb hazugságokat is fapofával lehet előadni. Közben pedig felnő egy kislány, és eljut oda, ahová mindig is vágyott. Csepelyi Adrienn Junior Prima- és Népszabadság-díjas, Hüpátia médiadíjas újságíró. Az MLSZ Női Bizottságának tagja, Kötényblog néven évekig írta díjnyertes nőifutball-blogját. Odavan az operáért, testileg-lelkileg megnyomorított bulldogokat fogad örökbe, szatmári népviseletben ment a foci Eb-re, nehezen viseli az igazságtalanságot és nem tűri a nőkkel szembeni kirekesztést. 1996 óta Liverpool-szurkoló. Azóta minden jó és rossz döntése mögött a rajongás áll. A szerző az ukrán és a román határ menti kis faluban, Penyigén nőtt fel. Tizenkét éves korában egészen valószínűtlen módon robbant be az életébe a futball, kiforgatva a négy sarkából azt az idilli és zárt világot, amelyben addig élt.

Kosztolányi prózája a magyar regény - és novellairodalom egyik csúcsa. Kevés író van a magyar irodalomban, aki költőként és regényíróként is egyaránt remekműveket alkotott. Kosztolányiról mégis egyszerre jutnak eszünkbe A szegény kisgyermek panaszai-nak versei vagy az Édes Anna.

Podarí sa prelomiť starodávnu kliatbu a premôcť mýtického netvora? Slávny viktoriánsky hororový román.

Kniha esejí o slávnom dramatikovi. Kniha esejí SHAKESPEARE. ZOOMING približuje anglického dramatika z rôznych strán a pozícií. Voľne sa pohybuje v rôznych kultúrno-geografických teritóriách, obdobiach aj žánroch, zaostruje pozornosť raz na veľké celky, inokedy na menšie detaily. Slovenský Shakespeare sa tu ukazuje napríklad v súvislostiach s antickými satirikmi, Erazmom Rotterdamským a Lasicom a Satinským. Cez knižné vydávanie Shakespeara na Slovensku sa reflektuje stav našej (ne)pripravenosti viesť s autorom dialóg. Analýza prekladov niektorých pasáží do slovenčiny a češtiny poukazuje na rôzne kultúrne polia, do ktorých sa texty dostávajú v rôznych dobách. V zornom poli autorky ocitajú preklady aj adaptácie, divadelné uvedenia aj knižné vydania, anglofónne aj domáce režijné aj herecké prístupy ako aj zahraničná kritická reflexia Shakespeara. Kniha ponúka osciláciu medzi blízkym a vzdialeným, domácim a cudzím, detailom a celkom, históriou a súčasnosťou, textom a meta-textom.

„Ak ste túto knižku ešte nečítali, tak si dajte Pozor! Prečo pozor? Pretože táto kniha vyžaduje pozornosť. Ale ak ste ju už dočítali, tak si môžete dať Pohov. Prečo pohov? Pretože ste si v nej pohoveli. Jana B. Wild je pozor-uhodná, ale aj pohov-uhodná osôbka. Už len to jej meno. Všetci vieme, že wild znamená divoký, nespútaný, odviazaný... Ale čo to B uprostred? To značí, že Jana B. je blásnivá (bláznivá + básnivá zároveň), alebo aj budrá (bodrá a múdra dohromady), alebo ešte aj bezjará (čiže bezuzdne bujará). Ale nemyslite si, (nemyslím tým, aby ste nemysleli, pretože táto knižka je pre tých, ktorí myslia!), teda nemyslite si, že táto knižka je bezmyšlienkovitá. Práve kapoan – je prekvypujúco (iste ste sa dovtípili, že to znamená prekvapujúco a prekypujúco súčasne) myšlienkovitá. Až je to skoro nemysliteľné. A prekvypuje nápadmi, poznatkami, ktoré nám doteraz škola, rodina aj google zatajovali. Napríklad to, že jedlo je iba vtedy, keď je, čiže keď sa neje. Pretože keď sa už zjedlo, tak to nie je jedlo, ale bolodlo. Ale načo vám to hovoRÝM. Keď ste už túto knihu dočítali, viete svoje. A keď ju ešte len budete čítať, tak sa dozviete nielen svoje, ale aj jej. Jany Bewildovej. Knihou som očarený. Také niečo tu ešte nebolo.

„Ak ste túto knižku ešte nečítali, tak si dajte Pozor! Prečo pozor? Pretože táto kniha vyžaduje pozornosť. Ale ak ste ju už dočítali, tak si môžete dať Pohov. Prečo pohov? Pretože ste si v nej pohoveli. Jana B. Wild je pozor-uhodná, ale aj pohov-uhodná osôbka. Už len to jej meno. Všetci vieme, že wild znamená divoký, nespútaný, odviazaný... Ale čo to B uprostred? To značí, že Jana B. je blásnivá (bláznivá + básnivá zároveň), alebo aj budrá (bodrá a múdra dohromady), alebo ešte aj bezjará (čiže bezuzdne bujará). Ale nemyslite si, (nemyslím tým, aby ste nemysleli, pretože táto knižka je pre tých, ktorí myslia!), teda nemyslite si, že táto knižka je bezmyšlienkovitá. Práve kapoan – je prekvypujúco (iste ste sa dovtípili, že to znamená prekvapujúco a prekypujúco súčasne) myšlienkovitá. Až je to skoro nemysliteľné. A prekvypuje nápadmi, poznatkami, ktoré nám doteraz škola, rodina aj google zatajovali. Napríklad to, že jedlo je iba vtedy, keď je, čiže keď sa neje. Pretože keď sa už zjedlo, tak to nie je jedlo, ale bolodlo. Ale načo vám to hovoRÝM. Keď ste už túto knihu dočítali, viete svoje. A keď ju ešte len budete čítať, tak sa dozviete nielen svoje, ale aj jej. Jany Bewildovej. Knihou som očarený. Také niečo tu ešte nebolo.

Slávna novela ruského spisovateľa, ktorý sa v emigrácii snažil opäť nájsť zmysel vlastnej existencie. V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova, spojený s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja, uvedomujúc si, že v emigrácii, v niečom ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba. Na to, aby „znovunájdený“ vstúpil do budúcnosti s nejasnými črtami a predzvesťou prázdna, sa v cudzej krajine medzi cudzími ľuďmi obracia k minulosti. Tam a vtedy ostalo teplo domova, ale i hrôzy občianskej vojny po boľševickej revolúcii, ktoré zažil na vlastnej koži, a skrýva sa v nej aj vysvetlenie ďalekej púti, ktorej zmysel si mladý muž nedokáže racionálne zdôvodniť. Zosobnením všetkých pocitov, ktorými je predchnutý, sa preňho stane záhadná a nepostihnuteľná Francúzka Claire, Nikolajova stratená láska z mladosti. Hľadajúc Claire, blúdi v myšlienkach úzkymi uličkami vlastnej pamäti a vie, že prázdnotu možno zaplniť len smrťou, fyzickou či morálnou, no jedine smrťou... „Kniha spomedzi najmilších, čo v rôznych obdobiach ulahodili duši.“ Vladimír Nabokov

Slávna novela ruského spisovateľa, ktorý sa v emigrácii snažil opäť nájsť zmysel vlastnej existencie. V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova, spojený s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja, uvedomujúc si, že v emigrácii, v niečom ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba. Na to, aby „znovunájdený“ vstúpil do budúcnosti s nejasnými črtami a predzvesťou prázdna, sa v cudzej krajine medzi cudzími ľuďmi obracia k minulosti. Tam a vtedy ostalo teplo domova, ale i hrôzy občianskej vojny po boľševickej revolúcii, ktoré zažil na vlastnej koži, a skrýva sa v nej aj vysvetlenie ďalekej púti, ktorej zmysel si mladý muž nedokáže racionálne zdôvodniť. Zosobnením všetkých pocitov, ktorými je predchnutý, sa preňho stane záhadná a nepostihnuteľná Francúzka Claire, Nikolajova stratená láska z mladosti. Hľadajúc Claire, blúdi v myšlienkach úzkymi uličkami vlastnej pamäti a vie, že prázdnotu možno zaplniť len smrťou, fyzickou či morálnou, no jedine smrťou... „Kniha spomedzi najmilších, čo v rôznych obdobiach ulahodili duši.“ Vladimír Nabokov

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872-1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872-1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.

Americký prozaik Henry S. Whitehead (1882 - 1932) dokázal spojiť nespútanú imagináciu s etnograficky precíznou znalosťou domorodého folklóru v Západnej Indii. Počas dlhoročného pobytu na Panenských ostrovoch sa tento pastor episkopálnej cirkvi dôverne oboznámil s praktikami vúdú a bol svedkom mnohých rituálov čiernej mágie. Vďaka svojmu neortodoxnému prístupu k poverami nasiaknutému všednému životu domorodého obyvateľstva a otvorenej mysli bol schopný zachytiť zanikajúci svet šamanizmu a mrazivo podrobne ho opísať. Henry S. Whitehead sa narodil v Elizabeth, v štáte New Jersey a s výnimkou kreatívne neuveriteľne stimulujúceho misionárskeho obdobia stráveného v Karibiku prežil väčšinu svojho života v Novom Anglicku. Jeho mrazivo hrôzostrašné príbehy sa začali objavovať v americkom pulp-fiction časopise Weird Tales a v mnohých podobných publikáciách od roku 1924. Avšak jeho prvotina Williamson, napísaná roku 1910, bola publikovaná až roku 1946 v posmrtne vydanej zbierke West India Lights, vďaka ktorej sa konečne zaradil medzi uznávaných velikánov žánru. Už táto pozoruhodná poviedka s ohromujúcim vyvrcholením obsahuje prvky, ktoré neskôr účinne využil vo všetkých svojich príbehoch: Napätie, tajomstvo, chladne nezúčastnený popis udalostí a pocit neodvratne postupujúcej hrôzy. Medzi veľkých obdivovateľov jeho tvorby patril aj slávny majster hororu H. P. Lovecraft, ktorý o svojom priateľovi povedal: "Whitehead rozhodne nepôsobí ako zatuchnutý klerik, rád nosí športový odev a občas dokonca hreší ako starý námorník. V jeho brilantných poviedkach cítiť dokonalú znalosť prostredia a neuveriteľnú lásku k temným príbehom."