KK Bagala strana 4 z 35

Ona má dvanásť, on päťdesiat. Vzťahový kolotoč, z ktorého sa tak celkom nedá vystúpiť... Debutová novela dvojnásobnej finalistky súťaže Poviedka. Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe. Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi ne padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. (str. 27) Aj moji učitelia sú prekrásni, majú prekrásne brady, prekrásne zadky v tesných nohaviciach a každú chvíľu nejakú časť tela v sadre alebo v dlahe alebo aspoň obviazanú elastickým obväzom, ešte aj moja slovenčinárka je prekrásna, keď sa ma pýta, či nepotrebujem číslo na psychológa, Tereza, nepotrebujete číslo na psychológa, moja sestra chodila k jednému výbornému, a ja krútim hlavou. Kedysi si na týchto ľudí žiarlil. Teraz ti volám a hovorím, akí sú prekrásni a múdri, a ty ma prerušíš a povieš som u priateľky a kladiem parkety, zavolaj mi neskôr. (str. 101)

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť. Tak ako pri protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928. Dovtedy bezúhonní občania tu pri nočnom lynčovaní zvlášť brutálnym spôsobom zavraždili šesť nevinných spoluobčanov. Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v africkej kulise vrátil domov, aby sa voľne inšpiroval touto historickou udalosťou a na scénu sa pozrel očami priamych či nepriamych obetí, svedkov i páchateľov. ,,Šesť cudzincov,, nie je dokument, no i tak vytvára mozaiku dejinnej kauzy, s ktorou sme sa doteraz nevyrovnali. Je to príbeh o obyčajnom šialenstve alebo šialenej obyčajnosti. Rovnako dobre by sa mohol odohrať včera, dnes i zajtra.

Fragmentárny román o malom meste, plnom bizarných postavičiek. Vargová, pacientka s mizernou minulosťou a ešte horšou prítomnosťou, píše listy Felešlegimu, psychiatrovi, ktorý by sám urgentne potreboval pomoc, lebo sa venuje skôr pitiu ako liečeniu chorých. A kým ona vo svojich listoch nevdojak vystihuje dokaličeného ducha bláznivej doby, keď pravda je lož a lož jedna z nepodstatných právd, on v tejto tragikomédii s nejasným koncom rozdáva múdre rady po kaviarňach a krčmách a podniká záhadné cesty do zahraničia.

Zbierka Mám sa... je súborom krátkych humoristických čŕt i dlhších poviedok. Laco Kerata dokáže na obmedzenej ploche rozohrať sériu absurdných, humorne smutných a smutno humorných príbehov, vo väčšine prípadov len náčrtov príbehov, ktorých spoločným menovateľom je infantilný pohľad na svet rôznych bláznov a rojkov zaskočených realitou, pričom argumentom na obhajobu ich bláznivého konania je rovnaká bláznivosť, ako konanie samé. O AUTOROVI Laco Kerata (1961) je autorom viac ako dvadsiatich realizovaných divadelných a rozhlasových hier. Knižne vydal dve zbierky poézie (Hriešny spánok; Prišiel som, videl som), dve zbierky dramatických textov (Rádiové hry; Večera nad mestom), tri romány (Zlý herec; Ešte som tu a zostanem; Suché roky) a tri zbierky poviedok (Mám sa...; Malé domov; Na okraji mojej hory). Do finále prestížnej literárnej Ceny Anasoft litera sa dostal so svojimi knihami dvakrát. Prostredníctvom svojich poviedok sa snažím vyjadriť ľudské vzťahy, ktoré majú nekonečne mnoho podôb. Zároveň je v nich čosi stereotypné, pretože, keď človek nemá lásku, jednoducho ochabuje. Nemyslím tým iba romantickú lásku. Človek potrebuje niekoho, kto je naňho dobrý, kto ho pochopí, počúva, má o neho záujem, to je tá najzákladnejšia potreba v našich životoch. Z nej vychádzam. Vzťahy sú pre mňa hlavnou nosnou témou a inšpiráciou. Laco Kerata

Sú debuty tápajúce, rozpačité, kvalitatívne nevyvážené, ale tento medzi ne nepatrí. Hochholczerová sa nebojí prísť s kontroverznými, drásavými témami, nekladie si servítky pred ústa, ide s kožou na trh a nie je a priori posratá z toho, ako to bude prijaté a za to jej tlieskam. Táto kniha sa dá zhltnúť, ale jej obsah v nás ešte dlho, veľmi dlho zostane nestrávený kvasiť. A to je dobre. (Ivana Gibová) Mladá autorka nevarila z vody, neplietla bič z-viete-čoho. Najprv niečo zažila, potom s obdivuhodným talentom písala. Tá izba sa nedala zjesť, táto kniha sa dá zhltnúť, hoci nie je určená na prvoplánovú zábavu pod plážovým slnečníkom a nechutí ako melónový pelendrek. Ide v nej však o život, pretože tie spočiatku drobné, nenápadné udalosti, vyrozprávané poetickými, osviežujúco originálnymi až surreálnymi vetami, postupne vytvárajú príbeh vzťahu dospievajúceho dievčaťa k staršiemu mužovi a všetkého, čo s tým súvisí a čo navždy zmenilo minimálne jeden osud a jeden pohľad na svet. (Balla) O AUTORKE Nicol Hochholczerová (*1999) pochádza z Rimavskej Soboty, študuje na katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. Ocenenia za prozaickú tvorbu získala v literárnych súťažiach Poviedka, Medziriadky, Literárny Kežmarok, Kukučínova Revúca a za knižnú ilustráciu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Novela Táto izba sa nedá zjesť je jej knižným debutom. UKÁŽKY Z KNIHY Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe. Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi ne padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. (str. 27) Aj moji učitelia sú prekrásni, majú prekrásne brady, prekrásne zadky v tesných nohaviciach a každú chvíľu nejakú časť tela v sadre alebo v dlahe alebo aspoň obviazanú elastickým obväzom, ešte aj moja slovenčinárka je prekrásna, keď sa ma pýta, či nepotrebujem číslo na psychológa, Tereza, nepotrebujete číslo na psychológa, moja sestra chodila k jednému výbornému, a ja krútim hlavou. Kedysi si na týchto ľudí žiarlil. Teraz ti volám a hovorím, akí sú prekrásni a múdri, a ty ma prerušíš a povieš som u priateľky a kladiem parkety, zavolaj mi neskôr. (str. 101)

Humoresky Kornela Földváriho z rokov 1963-1977 sú praktickou ukážkou inteligentného humoru z dielne známeho teoretika tohto odboru , ktorého pseudonymom zaváňajúce meno sa po naftalínových rokoch môže objaviť aj na obálke knihy, a tým zrušiť existenciu Miroslava Kostku - mena síce menej exotického, ale vhodného na publikovanie aj v čase nepriazne a temna. Ostrovtipným textom s príznačným názvom Príbehy z naftalínu neubral na kvalite a schopnosti zabávať ani čas strávený v naftalíne, skôr naopak: rafinovane zašifrovaným miniatúrkam pridal patinu lesku šesťdesiatych a biedy sedemdesiatych rokov, v ktorých vznikali. Súbor humoresiek nevyvoláva len radostný smiech, ale i bezprizorný úškrn nad zobrazovanou neradostnou skutočnosťou. V prvej časti sa autor humorne vyrovnáva s chybami histórie, paroduje historický vývin (nútený príchod Konštantína Filozofa na Veľkú Moravu, náhodné objavenie Ameriky), ktorý sa, nebyť malicherností a vášní jednotlivých vládcov, mohol uberať úplne iným smerom. Ironicko-satirický exkurz do dejín spracúva formou travestie námety považované za vysoké a vznešené, čím rúca fámami opradené vnímanie minulosti i nedotknuteľnosť literárnych textov s ich posvätnými hodnotami, pričom štylizovanie sa do historických postáv, ich-forma narácie a okatá inverzia archaického jazyka zdôrazňujú komický účinok týchto kváziautentických výpovedí. V druhej časti knihy, vzhľadom na realitu, ktorej sa karikovanie týka, je i humor ostrejší. Do záberu humoresiek sa dostávajú taktiky minulej éry, akými bolo kádrovanie osôb (humoresky Deduktívna metóda, Odborník), neodmysliteľná práca cenzúry (Satira, Generácia), či svojské spôsoby literárnej tvorby (Estetika, Inšpirácia) okorenené funkčne využitými frázami vtedajšej doby: držíš prst na tepne čias (s. 57), samozrejme, nezabúdajúc na satirický akcent: vzorný pracovník, aj doma vo dne v noci piľuje, hobľuje, pritĺka. Pracovná tematika jedna radosť (s. 57). Z nadhľadu komentovanú neveselú slovenskú realitu striedajú príjemne neškodné humoresky, ktorých nestarnúce námety bavia rovnako dobre aj po rokoch. Neoddeliteľným doplnkom tejto smutno-veselej knihy sú vtipné kresby Stana Kochana a bodkou za ňou je Nepovinná príloha pre odborníkov Eastern. (Miriam Némethová, Knižná revue) O AUTOROVI Kornel Földvári (1932 2015) mal počas socializmu zákaz publikačnej činnosti, preto svoje články a prózy uverejňoval pod rôznymi pseudonymami. Knižne debutoval až ako 67-ročný knihou recenzií a reflexií súčasnej literatúry O stručnosti. Humoresky, ktoré písal od roku 1963 vydal pod názvom Príbehy z naftalínu v roku 2003, o rok neskôr mu vyšla kniha o Lasicovi a Satinskom Svet pre dvoch a za zbierku esejí O karikatúre získal v roku 2007 prestížne literárne ocenenie, Cenu Dominika Tatarku. Knihu O detektívke vydal v roku 2009 a rok pred smrťou napísal memoárové poviedky s názvom Až pod čiernu zem za ktorú získal Cenu Nadácie Tatra banky in memoriam. Biografické knihy O sebe a Kornel Földvári pripravili Peter Krištúfek a Tina Čorná. Súborné dielo Kornela Földváriho vychádza postupne od roku 2019 vo vydavateľstve KK Bagala, ako prvý zväzok vyšiel rukopis Výstrel v zrkadle, ktorý autor pripravoval do tlače už v roku 1970. Doteraz vyšlo päť z ôsmych zväzkov. UKÁŽKY Z KNIHY Šťastie Ľudia s hrdlami zovretými hrôzou mlčky hľadeli na čiernu postavu s komicky rozhodenými končatinami. Dieťa, ktoré neočakávane vykuklo spomedzi ich nôh, hodilo do kruhu otázku: Mamička, prináša šťastie aj takýto kominár? (str. 45) Príbeh s morálkou Karol Ružička, triedny septimy B, si podráždene pošúchal plešinu. Na také knihy máš ešte najmenej päť rokov času, povedal prísne. Najmenej! Áno, uznala pokorne žiačka septimy B Katka Mináriková. Kto to kedy počul, čítať v tvojom veku také knihy! neprestával sa rozhorčovať pedagóg. My sme hltali Vansovú a Dickensa, mali sme ideály a pevné zásady, dokázali sme sa nadchnúť, vedeli sme, čo sa patrí. Ale dnešná mládež? Hotová Sodoma a Gomora! Áno, odpovedala ticho a mierne.

Smutnosmiešne poviedky o nezvyčajných osobných príbehoch, prerozprávané vnútornými hlasmi ľudí so zvláštnym pohľadom na svet. Na Keratovi spisovateľovi je fascinujúce to isté, čo na Keratovi človekovi priam neuveriteľné prepojenie hravého vnímania sveta a prvkov nonsensu, surreálna a dada. A to všetko spojené do funkčného celku živým záujmom o všetko okolo seba a veľmi špecifickým humorom, ktorý nemá väčšinu zdrojov v humorne nastavenej situácii, ako býva dobrým zvykom, ale v samotných slovách. Vďaka nekonečnému množstvu neologizmov, čarovných prirovnaní, oxymoronov a iných trópov vo forme aj v obsahu šikovne oscilujú na hranici medzi poéziou a prózou. Kerata nie je autor, ktorý exhibuje príbehom, šokujúcim slovníkom alebo opismi na desať normostrán. On iba natoľko zručne žongluje so slovami, až čitateľ vnímavý viac na lexiku a syntax než na príbehy vkĺzne do prúdu slov a nechá sa doniesť do bizarne zábavných jazykových svetov autora Keratu. (Karol D. Horváth)

Ak by sa k tejto knihe podávala hudba, bol by to určite Duke Ellington! Ak chcete vedieť ako sa môžu objaviť vrany v záchodovej mise, alebo prečo šľapal Gérard Depardieu kapustu vo vani, pustite si platňu na gramofóne a začnite čítať. Brilantne napísané poviedky plné absurdných situácii a neočakaných koncov Vás okamžite prenesú do surrealistického sveta. (Uršuľa Kovalyk, spisovateľka) O AUTORKE Anna Kiliánová (1981) sa narodila v Brezne. V Bratislave vyštudovala fyziku. Niekoľko rokov žila vo francúzskom Lille, kde začala písať. Prvýkrát sa literárne predstavila ako finalistka súťaže Poviedka 2009 a niekoľko krátkych próz publikovala v literárnej prílohe denníka Pravda. Vyšla jej kniha poviedok Žena z cigaretového papiera a detská kniha Obed s drakom. Napísala scenár k jednej z poviedok filmu Intrigy. Žije v Bratislave, má dve deti. Živí sa matematikou a programovaním AI. V najnovšej knihe BÍZKA BUDÚCNOSŤ je deväť poviedok vychádzajúcich z absurdných životných situácií a skúseností. Knihu ilustrovala Andrea Rošková. UKÁŽKY Z KNIHY Deti to nesú horšie, ako som myslela. Často nariekajú. Nechcú ísť do školy, potom zase späť domov. Úplne sa prestali hrať na prednom dvorčeku, len sa meravo pozerajú do jedla alebo z okna na stromy. Na Vianoce som im nakúpila nezmyselné množstvo darčekov. Zobrala som si pôžičku, minula tisíce libier. Len pre veci, ktoré sa im páčia, ale nepotrebujú ich. Raz sa s nimi pohrajú a odložia do skrine. Vždy keď padnú prízemné mrazy, chodia sa pozerať, ako manžel s tvárou zaborenou do trávnika kŕčovito kmitá nohami. Kupujem im ďalšie nezmysly. V dome sa hromadia skrine. Skrine a veci všade okolo nás. Prestávam vidieť východisko. Pevný bod, okolo ktorého by sa dal vybudovať skutočný domov, rodina. O to ťažšie sa udržiava spoločný život. Deti, obed! Často nevedia, za ktorou skriňou je zvyšok jedálne. Nedokážem do nášho úbohého života vniesť trochu svetla. Vyzerá ako nekonečné bludisko plné nepotrebných vecí, bez svetla na konci chodby. Mám z toho v hlave zmätok. V piatok sa stratil Japp, ale už v utorok sme zistili, že sa zabýval za skriňou na záchode, aby si zabezpečil prísun vody. Šikovný chlapec. (str. 49) Bolo to dávno. Zbalil ma na Francúzskej riviére. Kde inde. Mala som na sebe úpletové plavky od mojej sestry. Ale iba raz. Vychádzala som z vody. Natiahli sa až po kolená. Pohľady sa znechutene odvrátili bokom. Mladé žabky sa dusili od smiechu. Hanbila som sa, ramienka mi ledva zakrývali prsia. A on mi pomohol. Zachoval sa ako džentlmen, ako správny chlap. Daroval mi župan. Osvojila som si ho. Uviazala som sa mu na nohu. Expandovala mu do života. Prvú kyticu ruží, ktorú mi daroval, som zožrala. Len tak zo srandy. Veľmi sa mu to páčilo. Vraj Francúzky nemajú zmysel pre humor. (str. 71)

Román z metropoly juhu je prozaickým debutom Petra Balka, víťaza literárnej súťaže Poviedka 2012. Anasoft litera 2015: Peter Balko from Anasoft litera on Vimeo. Vedy v LošonciMali sme osem a boli sme ozbrojení. Kápia mal šumbajku, ja som mal luk. Kápia poznal šesť neslušných slov a dva názvy filmov pre dospelých, ja som ovládal naspamäť všetky mená v kalendári aj odzadu, na bieleho špica. Kápia usmrtil každý deň minimálne jedno zviera, ja som si každý večer umyl zuby. Kápia pľul, ja som písal. Boli sme najlepší priatelia v Novohrade a vedeli sme, že ak nás raz niečo rozdelí, bude to tretia svetová vojna. Naše puto sme dokonca zvečnili krvou pod starým orechom na okraji mestského parku. Slnko vykašliavalo posledné zvyšky dňa, tiene tvrdli, Kápia od vzrušenia prdel a ja kretén som zabudol doniesť nôž. Akt krvinkového spečatenia však už nebolo možné zastaviť, preto sme sa navzájom dohrýzli do krvi a vlčie rany, ktoré nám ostali na predlaktiach, sme spojili do pevného zväzku. Bratstvo bolo dokonané, najvyšší čas vrátiť sa domov ku kôprovému prívarku. Nič na svete nie je silnejšie ako krv, pošepol Kápia a opľul poštára, ktorý preletel okolo nás na baklažánovom bicykli. Odvtedy musia naši otcovia chodiť po listy na poštu.

Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol Ø? Strhujúci nový román autora bestselleru „Vtedy v Lošonci“ je o písaní a sile fantázie. „Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma.“ Pátranie po nezvestnom otcovi – stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia – na Østrov.

Posledný román-autobiografia obľúbeného spisovateľa. Autentické svedectvo o procese premeny na pozadí prudkých spoločenských zmien. S biľagom rebela, extrémistu a permanentného opozičníka, bilancuje svoj život. A každý čitateľ, kladúci otázky sa stáva zároveň jednou postavou príbehu. „Cítim sa ako pacient, ktorý chce vydať autentické svedectvo o svojej nemoci a zároveň som spisovateľ, ktorý začína písať poslednú časť svojich pamätí – svedectvo o procese premeny až vo chvíli, keď pamäť stráca. „Žiť sa dá len autobiograficky,“ napísal môj kolega a priateľ Ivan Kadlečík a ja s ním, samozrejme, súhlasím. Ale písať autobiografiu je možné aj spoluprácou autora s čitateľmi, novinármi, kritikmi, ktorí autorovi kladú rôzne otázky a on na ne odpovedá. Z viacerých rozhovorov, ktoré sa prelínajú s textami z iných žánrov, si čitateľ môže poskladať životný príbeh autora, ktorý píše román-koláž a každý čitateľ, kladúci otázky, sa stáva zároveň jednou postavou príbehu. (Rozprávač, Autor, Protagonista)“

Teória kresleného humoru a glosy o jeho tvorcoch. Tretí zväzok súborného diela Kornela Földváriho obsahuje text prvého vydania knihy za ktorú získal autor prestížnu Cenu Dominika Tatarku rozšírený o medailóny slovenských karikaturistov.Nestrácal zbytočne čas kritizovaním, bol predovšetkým očarený popularizátor, ktorý nachádzal vďaka svojmu rozhľadu vzťahy, ktoré ostatným unikali. To neznamená, že by nebol kritický, len o mnohých veciach radšej nepísal. Keď sa však ojedinele vyjadril kriticky, tak to boli nekompromisne najostrejšie výhrady, kde neváhal hovoriť o chorobných fóbiách, cynickom kódexe zvráteného podozrievania a primitivizmu, hyenistických dimenziách, či o bľabotaní netalentovaných grafomanských vtipkárov. (Fero Jablonovský v doslove knihy).

Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Strhujúci nový román autora bestselleru Vtedy v Lošonci je o písaní a sile fantázie. Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov.

Štrnásť vrážd a ani jeden pohreb! Nadupaná a strhujúca akčná story z košického podsvetia získala veľkú medzinárodnú cenu Bank Austria Literaris a pod názvom Am Ende Der Welt vyšla v dvoch vydaniach v nemeckom preklade. Na motívy knihy vznikla prvá slovenská gangsterka Babie leto (réžia Gejza Dezorz). Román vychádza v novom vydaní s ilustráciami Miloša Gašparca. Čo sa týka témy sex, zločin a peniaze, ktoré sú hlavnými ingredienciami mnohých východoeurópskych kníh za posledných 20 rokov, je Koniec sveta dvojnásobným lídrom. (Der Standard, Wien) Najprv si myslíte, že knihu odložíte bokom a zrazu sa divíte, ako bez dychu čítate. Vyvoláva chvenie. Čo za chvenie to asi môže byť cestou vlakom, s kávou na stolíku a s knihou v ruke? (Neues Deutschland, Berlin) Agda nesklamal a znovu zabodoval čiernou morbiditou umiestnenou do košického rómskeho podsvetia. (SME) Je to najzábavnejší a s najväčším nadhľadom napísaný mestský akčný príbeh od Pišťankovho Riversu. (Pravda) Nadupaná a strhujúca akčná story z košického podsvetia (Národná obroda) Nie neprávom sa dá kniha označiť ako punková balada slovenskej literatúry. (Falter Magazine, Wien)

Posledný román-autobiografia obľúbeného spisovateľa. Autentické svedectvo o procese premeny na pozadí prudkých spoločenských zmien. S biľagom rebela, extrémistu a permanentného opozičníka, bilancuje svoj život. A každý čitateľ, kladúci otázky sa stáva zároveň jednou postavou príbehu.

Štrnásť vrážd a ani jeden pohreb! Nadupaná a strhujúca akčná story z košického podsvetia získala veľkú medzinárodnú cenu Bank Austria Literaris a pod názvom Am Ende Der Welt vyšla v dvoch vydaniach v nemeckom preklade. Na motívy knihy vznikla prvá slovenská gangsterka Babie leto (réžia Gejza Dezorz). Román vychádza v novom vydaní s ilustráciami Miloša Gašparca. Čo sa týka témy sex, zločin a peniaze, ktoré sú hlavnými ingredienciami mnohých východoeurópskych kníh za posledných 20 rokov, je Koniec sveta dvojnásobným lídrom. (Der Standard, Wien) Najprv si myslíte, že knihu odložíte bokom a zrazu sa divíte, ako bez dychu čítate. Vyvoláva chvenie. Čo za chvenie to asi môže byť cestou vlakom, s kávou na stolíku a s knihou v ruke? (Neues Deutschland, Berlin) Agda nesklamal a znovu zabodoval čiernou morbiditou umiestnenou do košického rómskeho podsvetia. (SME) Je to najzábavnejší a s najväčším nadhľadom napísaný mestský akčný príbeh od Pišťankovho Riversu. (Pravda) Nadupaná a strhujúca akčná story z košického podsvetia (Národná obroda) Nie neprávom sa dá kniha označiť ako punková balada slovenskej literatúry. (Falter Magazine, Wien)