KK Bagala strana 6 z 35

Prvé tri prozaické knihy predčasne zosnulého spisovateľa a filmára Petra Krištúfka vychádzajú v reedícii. Za debutovú zbierku poviedok Nepresné miesto autor získal Prémiu Ivana Kraska. Doslov ku knihe napísali Pavol Rankov a Dado Nagy. Dizajn a vizuálny koncept Palo Bálik. Poviedky Petra Krištúfka sú ako rébusy, ktoré si aj po opakovanom prečítaní uchovávajú vnútornú tajomnosť a nepreniknuteľnosť. Nie sú totiž vystavané len na prekvapivej pointe, ale ich fantazijná podivnosť si podmaňuje čitateľa už od prvej vety či najneskôr prvého odseku. Peter Krištúfek patril bezpochyby medzi najtalentovanejších autorov, ktorí vstupovali do slovenskej literatúry v rokoch na prelome milénií. Už o jeho prvej zbierke poviedok Nepresné miesto sotva môžeme hovoriť ako o texte debutanta, niet v nej totiž ani stopy po nevyváženosti či vajataní začínajúceho autora. Práve naopak, Nepresné miesto sa vyznačuje veľmi presnými a vycibrenými poviedkovými naráciami. V priebehu sedemnástich rokov mu vyšlo trinásť kníh. A popritom pracoval pre rozhlas, pravidelne písal do novín, nakrúcal hrané filmy, dokumenty i televízne publicistické cykly. Pavol Rankov

Po úspešných knihách Ale a Bodaj bi! prichádza obľúbený slovenský autor s ďalšou zbierkou aforizmov. Dvadsaťjeden obrázkov ceruzkou nakreslil Matúš Maťátko.

Po úspešných knihách Ale a Bodaj bi! prichádza obľúbený slovenský autor s ďalšou zbierkou aforizmov. Dvadsaťjeden obrázkov ceruzkou nakreslil Matúš Maťátko. Recenzie: Slovné hračkárstvo na vysokej úrovni. Ticho závidím a hlasno sa bavím, povedal o Ulejovej tretej zbierke aforizmov a epigramov Branči Kováč (Vec). UKÁŽKA Z KNIHY Dobrý aforizmus Dobrý odev a dobrý aforizmus zakrýva, čo zvýrazňuje. Človek Zrie Drie Mrie Žuvot Žujem chlieb svoj každodenný celý, aký je; škoda, že mám občas z neho celiakie. Byrokratova spomienka Niečo si matne vybavuje. Freud Len hovor, záleží mi na tom, čo si mýliš. Latinčinárka Povedal som jej: in vino veritas. Pochopila.

Virtuóz je zbierkou poviedok plných recesie a čierneho humoru. Autor vás neomylne uvedie do tej najlepšej pochybnej spoločnosti široko-ďaleko. Nebudete vedieť, či sa strhávate zo spánku alebo sa budíte naozaj. Knihu ilustroval maliar Igor Ondruš.

Balansovanie na hrane reálneho a magického u mňa vychádza skôr z toho, že od detstva som si rád vymýšľal. Je to podmienené aj dávkou fantázie, niečím, čo má človek zažité, čo zdedil a čo prežíva. Pritom treba pripomenúť, že urieknutie či počarenie sa na mnohých miestach a nielen na východnom Slovensku považuje za úplne normálny jav, v ktorý verí veľa ľudí. (Václav Pankovčín) Prvý zväzok súborného diela predčasne zosnulého talentovaného autora Václava Pankovčína obsahuje poviedky zo začiatku 90. rokov, ktoré mu vyšli v prvých dvoch knihách „Asi som neprišiel len tak“ a „Marakéš“. Sú doplnené o nové, doposiaľ nepublikované texty z pozostalosti.„Prípoviedka nie je poviedka. Je kratšia, niekedy poučnejšia a občas aj zábavnejšia ako poviedka. Prípoviedka je vlastne len jeden zo stovky príbehov, ktoré vám vyrozpráva žena z Marakéša na ulici; v tomto prípade baba Peťová. Keďže nemá čas, príbeh maximálne zostruční a na poslednú vetu nadviaže ďalší príbeh. Už dve hodiny sa ponáhľa do obchodu, na záhumienok okopávať zemiaky alebo repu, alebo ide s čerstvo vypratou bielizňou na rieku Udavu, kde ju chce vyplákať; ale ešte ďalšie dve hodiny vám bude rozprávať, čo je v Marakéši nové alebo čo sa tam kedysi stalo. A práve tento štýl rozprávania považujem za tú najdokonalejšiu literárnu kompozíciu, akú kedy človek vymyslel. A takú kompozíciu nevytvoril okrem žien z Marakéša hádam nikto na svete...“

Nadýchnuť sa, zadržať dych a ponoriť sa... Mladí hrdinovia debutovej zbierky poviedok Radovana Potočára sa strácajú, aby sa vzápätí zjavili kdesi inde. Minulosť i prítomnosť sú ohybnejšie, než by sa mohlo zdať. Postavy splývajú alebo sa ostro vymedzujú jedna voči druhej. Čo hľadáme? A čo sme ochotní obetovať? Otázok pribúda, odpovede sú čoraz hmlistejšie.

Piesňové texty Ľuba Burgra sú charakteristické skrytou či priamou iróniou, humoristickým podtónom a sarkazmom. Väčšina má príbeh, často motivovaný konkrétnym zážitkom alebo vypočutým rozhovorom. Sústredí sa na pohnuté stavy a snaží sa ich opísať čo najminimalistickejšie. Knihu ilustroval Laco Teren, nájdete v nej výber z textov napísaných pre skupiny Ali ibn Rachid, Dogma, Midi Lidi a divadlo Stoka. Súčasťou publikácie je aj CD Ali ibn Brass kvintet so šiestimi starými piesňami v nových aranžmánoch Petra Zagara, Marka Piačeka a Ľuba Burgra.

Druhý zväzok súborného diela Ivana Kadlečíka obsahuje texty štyroch kníh z konca 80. a 90. rokov. Sú osobité, neopakovateľné a naliehavo originálne, výrazne nadčasové, intímne, dôverné a nútia premýšľať. Autor bol počas socializmu disidentom a publikoval v československom samizdate a v zahraničí. Postupne prešiel od literárnej kritiky k písaniu fejtónov, esejí a autobiografickej próze.

Druhý zväzok súborného diela Ivana Kadlečíka obsahuje texty štyroch kníh z konca 80. a 90. rokov. Sú osobité, neopakovateľné a naliehavo originálne, výrazne nadčasové, intímne, dôverné a nútia premýšľať. Autor bol počas socializmu disidentom a publikoval v československom samizdate a v zahraničí. Postupne prešiel od literárnej kritiky k písaniu fejtónov, esejí a autobiografickej próze.

Tri zbierky poviedok Mareka Vadasa sú inšpirované mystikou a príbehmi z čiernej Afriky. Za knihu Liečiteľ získal cenu Anasoft litera a zbierka Zlá štvrť je na túto cenu nominovaná tento rok. Získajte sadu kníh s 20% zľavou. O TVORBE MAREKA VADASA Vadas do slovenskej literatúry prináša jemne pozmenený a prispôsobený magický realizmus cez prelínanie sveta nášho a sveta druhého, robí to cez postavy aj motívy (šamanstva, duchov či smrti) a prenáša čitateľa do krajín, kde nikdy nebol a možno ani nikdy nebude. Môžete očakávať motívy sna, šamanstva či atmosféry, ktorá je niekde na pomedzí reality a niečoho magického. Nemalo by vás prekvapiť, ak sa hlavnou postavou v poviedke stane duch, smrtka či akási mýtická bytosť je to totiž niečo, čo musíme brať ako súčasť sveta, v ktorom sa v knihe nachádzame. Všetky poviedky sú bezčasové, čo môže súvisieť aj s kontinentom, na ktorom sa nachádzame a tak následne aj nadčasové. Mohli by sa odohrávať pred 10 rokmi a možno aj o 30 rokov. Pred začiatkom čítania knihy si však musíte uvedomiť jednu vec: vstupujete do sveta, ktorý je veľmi odlišný od toho nášho. Tak, ako chlapec v poviedke Chlapec z knihy, ani my do toho sveta nepatríme. Sme viac filozofickí než praktickí; bojíme sa smrti aj všetkého, čo je iné naše vnímanie cudzieho a nebezpečného je presne opačné. A teda, ak si chcete naplno užiť každý jeden príbeh, musíte sa úplne ponoriť do sveta, ktorý je tak iný, no zároveň tak zázračný. Barbora Benešová AUTOR O AFRIKE Snažil som sa písať príbehy, ktoré som síce zasadil do exotickej kulisy, ale ktoré by sa mohli odohrať kdekoľvek na svete. Dôkazom je aj reakcia nemeckého prekladateľa pri poviedke, ktorá sa podľa mňa najdôslednejšie drží kamerunských reálií, bol až do konca presvedčený, že sa odohráva na Slovensku a hovorí o rómskej problematike. Ak človek vstúpi na africkú pôdu, musí si z rúk zložiť hodinky. Čas tu nič neznamená. Pamätám sa na svoju prvú cestu do džungle, na ktorú mal autobus vyraziť o ôsmej. Keď som už štyri hodiny za sklom sedel na zadnom sedadle v šesťdesiatstupňovej horúčave a pozoroval nových cestujúcich, ktorí sa poobede tlačili do vozu tak, že im hlavy, zadky a prsia trčali z okien a vozidlo bolo trojnásobne preťažené, povedal som si dosť. Musím túto hru hrať s vami! Inak sa môj európsky mozog roztopí na kašu a nervy sa vzdajú svojich funkcií. Odvtedy vždy na stanici spôsobne čakám a zistil som pritom, že neexistuje stratený čas. Ak mám k dispozícii niekoľko hodín čakania, strávim ho rozhovormi, alebo premýšľaním o minulom dni. Som presvedčený, že žiadna dôležitá udalosť mi neujde. Nepotrebujem sa hnať za nejakým termínom. A zažijem viac, ako by som sa ponáhľal a triasol sa nervozitou, že nestihnem naplánovaný program. O AUTOROVI Marek Vadas sa narodil 27. mája 1971 v Košiciach, je absolventom FF UK, žije v Bratislave. Vydal zbierky poviedok: Malý román (1994, Prémia Literárneho fondu), Univerzita (1996, spoluautor Eman Erdélyi), Diabol pod čapicou (2002, spoluautor Eman Erdélyi), Prečo sa smrtka smeje (2003), Rozprávky z čiernej Afriky (2004, Cena Bibiany za najlepšiu a najkrajšiu detskú knihu sezóny). Jeho kniha Liečiteľ (2006) získala prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera 2007 a vyšla už v piatom vydaní na Slovensku a preklady vyšli v Čechách, Poľsku, Ukrajine, Maďarsku a Bulharsku. V roku 2013 vydal zbierku poviedok Čierne na čiernom a o tri roky neskôr rozprávkovú knihu Návrat. V roku 2018 vyšla kniha Zlá štvrť, ktorá bola v roku 2019 nominovaná do finále ceny Anasoft litera.

Prvý zväzok súborného diela Ivana Kadlečíka obsahuje texty z rokov 1971-1991. Reflexie diel modernej slovenskej literatúry, portréty spisovateľov, eseje o tvorbe, úvahy, listy priateľom i intímne denníkové zápisky. Autor mal počas komunistického režimu zakázané publikovať v oficiálnych vydavateľstvách a preto jeho knihy vychádzali v samizdatových a zahraničných edíciách.

Tri rozsiahle romány Dušana Mitanu (spolu 1.176 strán) tvoria akýsi voľný triptych hľadania, blúdenia a premeny. O 3 ROMÁNOCH DUŠANA MITANU „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac O KNIHE HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA „Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając O KNIHE NÁVRAT KRISTA „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák O KNIHE ZJAVENIE „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec O AUTOROVI Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave. Vydal 5 zbierok poviedok (Psie dni, Patagónia, Nočné správy, Slovenský poker, Krst ohňom), 2 básnické zbierky (Krutohory, Maranatha) a 5 románov (Koniec hry, Môj rodný cintorín, Hľadanie strateného autora, Návrat Krista, Zjavenie). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Prémia Literárneho fondu, Panta Rhei Awards - Sieň slávy).

„Diela Zusky Kepplovej sú jedinečné hlavne svojím námetom. Cestovateľské zážitky z cudzích krajín už spísal kdekto. Avšak Zuska má talent nielen na opisy, ale aj na psychologicko-spoločenskú reflexiu. Navyše to robí prostredníctvom nevšedných postáv a ich osudov.“ (Mária Jakabová) O AUTORKE Zuska Kepplová (1982) je redaktorkou publicistiky a komentátorkou denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU v ročníku Dušana Dušeka a Jozefa Puškáša. Doktorandské štúdium absolvovala na katedre rodových štúdií na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite a katedre kulturológie na Stony Brook SUNY. Vydala tri prozaické knihy: Buchty švabachom (2011, 2. vyd. 2017), 57 km od Taškentu (2013) a Reflux (2015). Za svoju tvorbu získala Cenu Jána Johanidesa pre mladého tvorcu, Cenu Nadácie Tatra Banky pre mladého tvorcu, Prémiu Ceny Ivana Kraska za debut a bola dvakrát vo finále ceny Anasoft litera. Preklad prvých dvoch kníh vyšiel v maďarčine a pripravuje sa aj preklad do češtiny. AUTORKA O SVOJEJ TVORBE „Chcela som ponúknuť priestor, kde by sa zozbierali skúsenosti mladých Slovákov pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí. Kniha je akýmsi štartovacím bodom, aby sa o nich mohlo začať hlbšie premýšľať a mňa veľmi teší, že to funguje a veľa ľudí sa v nej vidí.“ Zuska Kepplová O KNIHE BUCHTY ŠVABACHOM Postavy Zusky Kepplovej sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy. Mária Modrovich „Osobné výpovede ľudí, ktorí riešia vzťahy, priateľstvá, sex a peniaze presne ako všetci, a predsa sú tieto príbehy čímsi iné, trochu multikultúrne a niekedy ako mestá, v ktorých sa ocitli, úplne nepriateľské, bezcitné. O ťažkých začiatkoch a ešte ťažších koncoch a ľuďoch, ktorí nám nikdy nikde a za žiadnych okolností neprestanú chýbať. Ale sú aj svedectvami o malých či veľkých radostiach a víťazstvách, ktoré len majú inú príchuť, keďže sa človek v dvadsiatke rozhodol ísť vyhrávať a prehrávať nikam inam. Preč. Kde by mohlo byť lepšie.“ Alena Sabuchová O KNIHE 57 KM OD TAŠKENTU „Dve poviedky ilustrujúce paletu emócií a životných postojov ľudí žijúcich mimo krajiny pôvodu. Autorkin ponor do intimity postáv cez vzťah k prostrediu v poviedkach nepriamo nadväzuje na jednu stranu dávneho romantického konfliktu dedina vs. mesto, ktorý okrem iného tiež zachytával osamoteného človeka v dave (či na rande so „svojím“ mestom?). Na príťažlivosti a aktuálnosti však nič nestráca.“ Petra Blšťáková, Knižná revue O KNIHE REFLUX „Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome.“ Monika Kompaníková

Mozaikovitý román o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote.

Najúspešnejšia Ballova kniha vychádza v treťom vydaní. Získala Cenu Anasoft litera v roku 2012. Preklady vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Predstavte si, že Kafka, Beckett, Bukowski a Borges sedia pri pive s chlebom a obarovým kolenom. Tak takúto príchuť skrýva Ballova zemitá existencialistická výprava.“ Rosie Goldsmith, EuroLitNetwork, 15. 5. 2017 Konečne sa niekto na dnešnom Slovensku prežehnal sám nad sebou – aj keď so značnou dávkou odstupu, otrávenosti až sarkastickej znudenosti nad tým, čo ako možnosť pre život absorbuje človek našej súčasnosti. Aj v tejto knihe je Balla realista, ktorý sa neusmieva. Je jedným z mála autorov, ktorí dôsledne majú štýl. Ivan Štrpka, porotca Anasoft litera „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie, aký v maďarskej literatúre len tak ľahko nenájdeme.“ Gábor Schein, Élet és irodalom, 22. 4. 2016 „Možno tedy jen přivítat, že se český čtenář může seznámit s touto znepokojivou a drásavou Ballovou otcovsko-synovskou etudou, textovanou ovšem s potutelným úsměvem. Anebo úšklebkem?“ Lubomír Machala v doslove k českému vydaniu

Sugestívny román o postupnej strate citu rozpoznať hranice medzi realitou a fikciou – autorom a postavami – dôsledkami a príčinou... Pred štvrťstoročím sa Hľadanie strateného autora stalo v čitateľskej ankete Knihou roka a pre súčasných mladých čitateľov vychádza v novom vydaní. „Celé moje písanie je hľadaním strateného autora... Hľadám základné hodnoty.“ (Dušan Mitana) „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac Kniha Hľadanie strateného autora vyšla v roku 1991 a zdá sa, že práve ona začína tvoriť nový, reflexívno-náboženský trend v tvorbe Dušana Mitanu. Doterajší Mitana si čitateľov získal najmä svojimi krátkymi prózami, ktoré začali vychádzať v 70. rokoch. V týchto poviedkach sa autor často dotýka tém, ktoré boli v socialistickej realite tabuizované, je kontroverzný a tým pádom aj čitateľsky zaujímavejší. Samotný autor v jednom z rozhovorov konštatoval: „tradičná beletria, tradičný príbeh, ma už dávno neoslovuje” a asi preto sa rozhodol napísať antiromán Hľadanie strateného autora. Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając „V roku 1991vydal román Hľadanie strateného autora, jeden z prvých domácich pokusov o uplatnenie postmodernistických princípov v literárnom diele. Kniha je vystavaná na princípe textovej koláže, v ktorej sa prostredníctvom protagonistu Tomáša Eliáša zjednocujú a miešajú žánrovo a štýlovo rôznorodé prvky (korešpondencia, administratívny štýl, chorobopis, privátne žánre ako denník, ale aj texty z verejných zdrojov, napr. časopisecký rozhovor so spisovateľom) a uplatňuje sa intertextualita (už v názve, odkazujúcom na monumentálny románový projekt francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta Hľadanie strateného času). Otázkou, ktorú román nastoľuje (a necháva otvorenú), je identita (totožnosť) protagonistu a jeho vzťah k autorovi (autor Mitana je prostredníctvom mena i verejne prístupných biografických údajov vtiahnutý do deja ako alter ego/druhé ja protagonistu). V knihe je uplatnený princíp hry, založený na preskupovaní a kombinácii všetkých personálnych rolí spätých s epickým dielo (autor – rozprávač – postava).“ Vladimír Barborík