Thetis strana 4 z 4

Dielom Rétorika završuje Aristoteles skúmanie spoločenských javov, politického systému, vzťahov vytvárajúcich sa v obci, štáte. Väzby v obci, štáte sa prejavujú navonok medzi jednotlivcami individuálnym konaním, ktorého najvýraznejším vonkajším pr ejavom je ľudská reč. A práve spôsob reči, komunikácie je predmetom skúmania tohto Aristotelovho diela. Jeho Rétorika je najvýznamnejším dielom mysliteľov, filozofov antického Grécka v oblasti poznávania reči a komunikácie vo všeobecnosti. Aristotele s dal svojmu dielu nadčasovú formu, ktorou vyjadruje podstatu objektívne skúmanej reality. Jeho myšlienky sa pohybujú vo všeobecnej rovine, ale tiež rozoberajú konkrétne situácie v živote človeka. Aristotelova Rétorika je dodnes základným prameňom sk úmania a poznania rétoriky. Aristoteles v nej dáva čitateľovi možnosť oboznámiť sa s tým, aké druhy reči sa majú používať v komunikácii, ukazuje, aké prostriedky má rečník voliť, aby dosiahol svojou rečou a slovami to, čo si zaumienil, a dokázal sprá vne pochopiť slová a reči iných. Pozorný čitateľ dozaista dokáže v Aristotelových úvahách o rétorike nájsť mnoho zaujímavého i pre dnešok, súčasnosť. Kniha obsahuje odbornú štúdiu Petra Kuklicu Význam Rétoriky v Aristotelových politických dielach, kt orá vymedzuje miesto Aristotelovým úvahám o rétorike v celom komplexe jeho politického myslenia a vhodným spôsobom uvádza čitateľa do problematiky. Medzi ďalšie Aristotelove diela z oblasti politickej filozofie patria Etika Eudémova, Etika Nikomachov a, Politika, Poetika a Aténska ústava.

Knieža je najvýznamnejším dielom Niccola Machiavelliho. Hovorí v ňom o tom, aké formy vlády existujú v štátoch, ako vplýva fenomén moci na existenciu a fungovanie štátov. Vo svojich úvahách ukazuje, ako sa dá v štátoch získať a následne udržať mocenské postavenie. Rozoberá, na čo kniežaťu v štáte slúži vojsko a aké má mať v ňom miesto. Aké vlastnosti majú ľudia a ako ich má knieža pri vládnutí posudzovať, na čo si má dávať pozor, aby si svoje postavenie obhájil. Teória moci je typickým znakom Machiavelliho diela, ktoré sa stalo v priebehu niekoľkých storočí jednou z najčítanejších kníh. Ako sa dá využiť moc a ako ju nestratiť? Komu môže človek, ktorý ju získal, dôverovať a ako sa má chrániť pred neprajníkmi? Takéto a ďalšie otázky objasňuje Machiavelli svojim čitateľom v plnej nahote, zrozumiteľným spôsobom. Publikácia obsahuje Politické diela, súhrnne predstavujúce Machiavelliho kratšie práce, v ktorých možno nájsť množstvo informácií o epoche Machiavelliho života. Politické diela spolu so Súkromnou korešpondenciou Niccola Machiavelliho dotvárajú obraz o živote florentského kancelára, o vývoji jeho politického myslenia a životných osudoch, ktoré ovplyvnili jeho tvorbu, aby v nej nakoniec položil základy politickej vedy. V knihe sú uvedené dve odborné štúdie Pavla Koprdu. Štúdia Machiavelliho pramene sa zaoberá vývojom Machiavelliho politického myslenia, objasňuje zdroje, z ktorých pri svojej tvorbe čerpal, a stručne analyzuje jeho jednotlivé politické diela. Štúdia Machiavelliho život a dielo rozoberá všetky podstatné životné udalosti a prehľadne uvádza celú literárnu tvorbu Niccola Machiavelliho. Medzi ďalšie Machiavelliho diela patria Úvahy o prvej dekáde Tita Livia, Vojenské umenie, Florentské dejiny, Belfagor, Clizia a Mandragora.

Najvýznamnejší predstaviteľ filozofie obdobia neskorej renesancie 15.–16. storočia sa vo svojich statiach často vydáva do časov antiky a hľadá v nich príklady pre svoju súčasnosť. V diele Úvahy o prvej dekáde Tita Livia sa podujal podrobne preskúmať najmä prvých desať kníh Dejín rímskeho historika Tita Livia. Najstaršie dejiny Ríma skúma podrobne, aby v nich našiel tie najsvetlejšie stránky, ale i tie temné, aby vyhodnotil príčiny úspechov a neúspechov mocného impéria. Hľadá a nachádza významných vojvodcov a dejateľov starých čias a snaží sa zároveň definovať všeobecné východiská úspechu či neúspechu pre novú epochu. Machiavelliho dielo je významným exkurzom do histórie Ríma a pozoruhodného diela Tita Livia. Zároveň je syntézou politických názorov autora, vedúcich k všeobecným úsudkom o politickej činnosti štátu a akcentujúcich udalosti obdobia renesancie. Vo svojom diele rozoberá vznik miest a štátov, ako udržať štát slobodným, aký vplyv na budovanie štátu majú výber schopných ľudí, náboženstvo, vlastné vojsko, správne odmeňovanie a trestanie ľudí, rôzne inštitúty politickej moci v štáte, ako i správanie štátu voči vlastným občanom a navonok voči iným. V knihe sú uvedené dve odborné štúdie Pavla Koprdu. Štúdia Machiavelli a Florentská republika skúma vzťah Machiavelliho k jeho rodnému mestu Florencii a vplyvy, ktoré pôsobili na formovanie jeho názorov a na jeho spisovateľskú tvorbu. Štúdia Machiavelliho život a dielo rozoberá všetky podstatné životné udalosti a prehľadne uvádza celú literárnu tvorbu Niccola Machiavelliho. Medzi ďalšie Machiavelliho diela patria Knieža, Vojenské umenie, Florentské dejiny, Belfagor, Clizia a Mandragora.

V Thukydidovom historickom diele nachádzame významnú časť dejín Grécka. Obdobie ktoré popísal vo svojich knihách, nežičilo mieru, naopak, prialo nepriateľstvu Atén a Sparty, ktoré sa vzájomne pustili do nezmieriteľného kolobehu vojen. Atény a Sparta, ktorí roky predtým vybojovali množstvo hrdinských bitiek proti presile Peržanov pri Maratóne, Termopylách, Salamíne či Platajach. Krátke obdobie mieru spísaného medzi Aténami a Spartou nebolo však po vôli drobným sporom ich spojencov. Tí vznietili ohne vášní smerujúcich opäť nezadržateľne k vojne, tentoraz však navzájom medzi Grékmi. Thukydides bol priamym účastníkom peloponézskych vojen, no treba podotknúť, že sa v nich príliš nevyznamenal. Ako neúspešný veliteľ aténskych vojsk pri Amfipolide bol z Atén vykázaný do vyhnanstva. Čo však chýbalo Thukydidovi vo vojenskom umení, zúročil vo svojej literárnej tvorbe. Zozbieral množstvo informácií po celom území Grécka a zapísal do ôsmich kníh svojich Dejín. Je v nich zachytená stručná história vojnových udalostí Grékov pred vznikom peloponézskych vojen a udalosti od ich vzniku roku 431 pred Kr. až do roku 411 pred Kr., kedy Thukydides pravdepodobne zomiera. Thukydidovo dielo býva označované ako prvé historické dielo, Thukydides je považovaný za prvého historika. State historických právd však vie elegantne obohacovať. Sviežim štýlom, ktorým opisuje jednotlivé historické udalosti, dodáva svojim Dejinám čitateľskú zaujímavosť. Svoje state o histórii nepokojného sveta medzi Aténami a Spartou písal Thukydides tak, aby sa stali „majetkom na večné časy“. Táto publikácia čitateľovi podáva prvé štyri knihy Thukydidovho diela. Obsahuje úvodnú štúdiu Petra Kuklicu Thukydides, jeho život, dielo a historická metóda, ktorá rozoberá význam Thukydidovho diela a čitateľovi umožní lepšiu orientáciu v množstve popisovaných udalostí odohrávajúcich sa v časoch peloponézskych vojen medzi Aténami a Spartou.

S rozvojom aténskej demokracie sa v metropole Grécka začína od 5. storočia pred Kr. rozvíjať nová forma dramatického umenia. V Aténach vznikajú súťaže, ktorých obsahom sú predstavenia dramatickej tvorby. Hry a súťaže sa stávajú súčasťou sviatkov, osláv a občanom-divákom sa predvádzajú na nich dramatické, divadelné predstavenia. Drámy v tomto období, a to najmä tragédie, sa stávajú významnou záležitosťou, ktorej venujú veľkú pozornosť aj najvýznamnejší činitelia Atén. Na prípravu súťaží a divadelných scén sa vynakladajú vysoké finančné prostriedky, aby sa tak dosiahla mimoriadne vysoká kvalita predvádzaných hier. Divadelná dráma, tragédie i komédie, sa stáva kultovou záležitosťou a všeobecným meradlom kultúry starovekých Atén. Každé predstavenie sa hralo vždy iba jedenkrát, a tak predstavovalo pre divákov mimoriadny, výnimočný zážitok, s neopakovateľnou atmosférou a scénou. Verše uvádzaných drám sa po predstaveniach zapisovali a recitovali, a tak sa ďalej šírili medzi ľudí. K najúspešnejším predstaviteľom súťaží patrili i nám známi autori Aischylos, Sofokles, Euripides či Aristofanes, povestní svojou rozsiahlou tvorbou. Predstavenia, ktoré uvádzali pred zraky divákov, vždy ašpirovali na víťazstvo – dosiahnutie prvej ceny. V našej publikácii uvádzame výber troch diel z tvorby Aischyla, Euripida a Menandra, ktorý patril k mladšej generácii komických dramatikov. Tragédie Prikovaný Prometheus, Trójanky a komédia Odľud patria k najlepším drámam z tvorby týchto autorov. Publikáciu dopĺňajú štúdie Miloslava Okála Aischylos – tvorca nesmrteľných tragédií; Menandros – predstaviteľ novej gréckej komédie a štúdie Anikó Polgár. Charakteristické znaky gréckej drámy; Trójanky. Čitateľa oboznamujú vo všeobecnosti so starovekou dramatickou tvorbou a rozoberajú uvedené diela, ako aj ďalšiu tvorbu týchto výnimočných autorov antickej drámy.

Druhá časť Thukydidovho diela Dejiny peloponézskej vojny obsahuje knihy V–VIII. Udalosti V. knihy sa začínajú v desiatom roku vojny, v ktorom bol medzi Aténami a Spartou uzavretý Nikiov mier. Uzavretím mieru však vojnové udalosti nedostali nadlho oddych. Bojové ambície zvíťazili nad argumentmi života v mieri a vojská oboch strán sa opäť vrhajú do nových, ešte krutejších bojov. Thukydides nám podáva charakteristiky najvýznamnejších osobností zúčastňujúcich sa vojny, poukazuje na klady, ale aj tienisté stránky, ktoré sprevádzali ich život. Ukazuje pozitíva, ale i chyby pri rozhodnutiach, ktoré niekedy znamenali významné víťazstvá, inokedy záhubu celých vojsk. Vykresľuje také osobnosti, ako boli v Aténach Perikles, Demosthenes, Kleon, Alkibiades, Nikias či v Sparte Brasidas, Agis, Gyllipos. O udalostiach peloponézskej vojny Thukydides podáva opisy na základe svedectiev „na vlastné oči“, ktoré buď sám zažil, videl, alebo ich získal od priamych účastníkov bojov či iných udalostí. Príbehy Thukydidovho diela sú tak vo veľkej miere opisom skutočnosti, zbavenej subjektívnych a neistých prvkov. Aj preto Thukydidovo dielo tvorí pre nás cenný zdroj objektívneho poznania histórie antického sveta. Publikácia obsahuje komplexnú štúdiu Petra Kuklicu Dejinný význam Thukydidovho diela v kontexte vzniku a vývoja gréckej civilizácie, ktorá podrobne rozoberá Thukydida a jeho literárnu tvorbu. Štúdia čitateľa stručne sprevádza dejinami Atén, Sparty či iných miest a oblastí Grécka, od najstarších zmienok o ich vzniku, vysvetľuje vývoj politických zriadení v týchto mestách, výstižne charakterizuje boje Grékov, ktoré predchádzali peloponézsku vojnu, stručne opisuje najvýznamnejšie osobnosti. Záver štúdie patrí hodnoteniu diela z rôznych aspektov, s poukázaním na všetky najdôležitejšie udalosti Thukydidovho života a peloponézskej vojny.

Svet starovekých Grékov, bojovných Achájcov zažíva svoj najväčší rozkvet. Achájci ovládajú Stredomorie, ostrovy i pevninskú časť Grécka. Nepriatelia sa však nechcú len tak vzdať a narúšajú pokojne plynúci život v ich kráľovstvách. V hradiskách svo jich akropol panovníci riešia problémy života bežných dní. No čas pre hrdinské činy sa blíži a bohovia si strážia svojich vyvolených. Prvá časť zo života Achillea, najudatnejšieho bojovníka Achájcov počas Trójskej vojny, sa odohráva v období pred Tró jskou vojnou, keď sa zdá, že život bude navždy krásny, plný lásky a bezstarostnosti

Druhá časť príbehu nás zavedie do pohoria Pélion. Lesnaté, strmé úbočia, týčiace sa nad mestom Iolkos sú domovom drsných Kentaurov. Cheiron sa vracia po dlhšom čase k svojim druhom a s ním na Pélion prichádza aj Thetis. Obaja sú plní očakávaní čo na nich v zákutiach pélijských lesov čaká.

V starovekých Aténach na pódiu Dionýzovho divadla pod Akropolou dominovala tragédia. No popri dramatickom umení dostávala priestor aj komédia, ktorá sa objavovala v satyrských hrách po predvedení tragických trilógií, ale aj ako samostatný žáner. A práve komédia bola náplňou tvorby Aristofana, ktorý sa stal najznámejším predstaviteľom starej atickej komédie. V jeho podaní komédie nezaostávajú za tragédiami najvýznamnejších dramatikov, ktorými boli Aischylos, Sofokles a Euripides. V Aristofanových hrách sa neraz prejavuje kritický postoj k dianiu jeho čias, vo vtipných scénach paroduje i významné činy, ktoré prinášajú do života ľudí iba strasti a nepokoj. Svojou tvorbou, z ktorej sa nám zachovalo jedenásť komédií, sa zaradil k najlepším osobnostiam antickej drámy a najvýznamnejším predstaviteľom starovekej komédie. Vo svojom diele Vtáci nás zavádza do nebeských výšin, kde lietajú iba vtáci a budujú si svoj nový svet. V diele Žaby zasa autor zostupuje do podsvetia, aby vrátil k životu na zemi Euripida, Sofokla či Aischyla, keď krátko pred napísaním tejto hry opustili pozemský svet Euripides a Sofokles. Publikáciu dopĺňa štúdia Miloslava Okála Aristofanes, jeho doba a dielo, ktorá podrobne rozoberá tvorbu Aristofana, hovorí o vývoji starej atickej komédie, v stručnosti vysvetľuje všetky zachované Aristofanove hry a zaoberá sa jeho životom a vplyvmi doby, v ktorej žil, na jeho dramatické umenie.

Aristoteles sa v diele Poetika podujal preskúmať matériu umenia a jeho spoločenský význam. Vo svojom bádaní čitateľovi podáva ucelený obraz o možnostiach ktoré človeku poskytuje umenie, jeho jednotlivé zložky. Venuje sa oblasti básnictva, dramatickej tvorby, skúma pôvod umenia, vznik a vývoj jednotlivých druhov umení, prostriedky, ktoré používa. Podstatnú časť diela po rozobratí umenia vo všeobecnosti venuje tragédii. Rozoberá tragédiu z rôznych hľadísk, tak aby čitateľ mohol preniknúť do jej tajov, pochopiť jej význam, naučil sa rozlišovať jednotlivé druhy tragédie a po preskúmaní tejto tematiky bol schopný nájsť zmysel tohto druhu umeleckej tvorby. Aristoteles sa v diele venuje v podobnom duchu aj epickej poézii, jej vzťahu k historickej podstate, z ktorej čerpá matériu pre svoj obsah. Zaoberá sa i porovnaním tragického a epického básnictva. V publikácii je zaradená aj VIII. kniha Aristotelovho diela Politika, ktorá priamo súvisí s dielom Poetika a zaoberá sa výchovou a výučbou mládeže. Hovorí o hudobnom umení, priaznivom vplyve hudby na stav duše človeka a možnosti hudby priaznivo pôsobiť na vývoj mladých ľudí. Poznanie Aristotelovej Poetiky a VIII. knihy Politiky umožní čitateľovi získať ucelený pohľad na umeleckú tvorbu v období antiky a pochopiť v plnej kráse básnické, dramatické diela tejto doby, nájsť črty rodiace sa v antickom umení, ovplyvňujúce v tvorbe mnoho generácií umelcov až po dnešok. Kniha obsahuje úvod zaoberajúci sa osobou Aristotela a jeho Poetikou a odbornú štúdiu Miloslava Okála Vývoj poetiky v antickej literatúre, rozoberajúcu tvorbu najvýznamnejších básnikov, dramatikov a filozofov antiky vo vzťahu k poetike ako takej. Medzi ďalšie Aristotelove diela z oblasti politickej filozofie patria Etika Eudemova, Etika Nikomachova, Rétorika a Aténska ústava.