Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 54 z 75
zobraziť:
Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat
Paul je všetko iné, len nie typický tínedžer. Paul, ktorý napriek svojmu dievčenskému vystupovaniu miluje výlučne ženy. Paul, ktorý má dve matky, no svojho otca nikdy nepoznal. Paul, ktorého náhoda spojená s jeho narodením privedie k osudu jedného z najslávnejších androgýnov – Davida Bowieho.
Román prináša málo pravdepodobný, no zábavný a láskavý príbeh jednej nekonformnej rodiny. Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat je románom o dospievaní, hľadaní životnej cesty a toho, kým naozaj sme.
dostupné aj ako:
Zimné poviedky
Máloktorý súčasný autor vie tak vnímavo opísať zraniteľnosť človeka a nepredvídateľnosť bežného, zdanlivo predvídateľného života. Ingvild H. Rishoi dojíma bez toho, aby skĺzla do pátosu, jej nenápadní hrdinovia idú pod kožu, rovnako ako jej ľudské príbehy. Vo svojich príbehoch sa zameriava na bežných ľudí a ich životy.
Krehké poviedky sú predovšetkým o láske. O ľuďoch, ktorí to myslia dobre a snažia sa, nie vždy sa im to však podarí.
Na sklade 1Ks
8,90 €
dostupné aj ako:
Žuvot
Po úspešných knihách Ale a Bodaj bi! prichádza obľúbený slovenský autor s ďalšou zbierkou aforizmov. Dvadsaťjeden obrázkov ceruzkou nakreslil Matúš Maťátko.
Recenzie:
Slovné hračkárstvo na vysokej úrovni. Ticho závidím a hlasno sa bavím, povedal o Ulejovej tretej zbierke aforizmov a epigramov Branči Kováč (Vec).
UKÁŽKA Z KNIHY
Dobrý aforizmus
Dobrý odev
a dobrý aforizmus
zakrýva, čo zvýrazňuje.
Človek
Zrie
Drie
Mrie
Žuvot
Žujem chlieb svoj každodenný
celý, aký je;
škoda, že mám občas z neho
celiakie.
Byrokratova spomienka
Niečo si matne vybavuje.
Freud
Len hovor, záleží mi na tom,
čo si mýliš.
Latinčinárka
Povedal som jej:
in vino veritas.
Pochopila.
dostupné aj ako:
Zóna
Zabudnite na severskú detektívku, najdrsnejšie príbehy sa odohrávajú na Gemeri! Alebo ak chcete v Zóne, tajuplnom priestore medzi Rimavskou Sobotou a Londýnom, kam svoj nový komiksový príbeh situoval Daniel Majling. A ako sme u autora Ruda a Ruzkej klaziky zvyknutí, pátranie po záhadne stratenom priateľovi v ňom pôjde ruka v ruke s hľadaním pravdy, zmyslu života a miesta človeka vo vesmíre...
V roku 1904 som v snahe odpútať sa od otca urobil pokus presťahovať sa do Rimavskej Soboty, ale po pol roku som sa vrátil späť do Prahy. Veci, ktoré som napísal v Sobote, som spálil. Boli strašidelne pochmúrne. Až po návrate do Prahy som v poviedkach V trestaneckej kolónii a Premena objavil pre svoje písanie nový, optimistickejší tón.
Franz Kafka, Dopisy Felicii
Vo svete prebieha v súčasnosti niekoľko simultánnych, vzájomne poprepájaných globálnych procesov, ktoré by som jedným slovom nazval tornalizácia spoločnosti.
Noam Chomsky v príspevku Nové aspekty globalizácie
Mnohé životné situácie pred vás kladú otázku: Kto som? Kto naozaj som vo svojej podstate? A kým sa stávam v zlomových, existenciálnych situáciách? Ale až v Lučenci si uvedomíte, že otázka vašej identity sa začína niekde inde. Až tu sa prestanete pýtať: Kto som? A namiesto toho si začnete klásť oveľa nástojčivejšiu otázku: Prečo tu? Prečo práve tu?!
Jean-Paul Sartre v príhovore, ktorý počas svojej prvej návštevy Československa v roku 1963 predniesol pri Timravinom pomníku v Lučenci.
Brečtan
Michael Donhauser (1956) patrí k najpozoruhodnejším básnickým zjavom súčasnej nemecky písanej literatúry. Za svoje diela získal viacero významných rakúskych ocenení, napríklad Cenu Christine Lavantovej (1994), Cenu Ernsta Jandla (2005) alebo Cenu Georga Trakla (2009). Je považovaný za solitéra, ktorý sa nestará o módy a tendenčné smery, ale ako píše odborná kritika jeho tichá, na slovo citlivá poézia stavia k duchu doby alternatívny výraz a tak hľadá nové cesty. V zbierke Brečtan (v origináli Schönste Lieder) Donhauser nepoužíva verš, každú báseň tvorí jedna zložená veta, ktorá má výrazné hudobné kvality a jej atmosféra kdesi v hĺbkach pripomína stíšený hlas nemeckej romantickej tradície.
Do slovenčiny básne Michaela Donhausera pretlmočila knižne debutujúca prekladateľská dvojica Rudolf Jurolek a Slávka Rude-Porubská.
Z prachu / Aus dem Staub
Kniha poézie Klausa Merz, švajčiarskeho básnika a prozaika, ktorý svoje básne skladá z detailov ale vypovie celé príbehy. Spája známe s tajomným, videné s tušeným ale vždy sa dostane k samotnej podstate veci.
Viem len, že môj otec má veľké ruky
Micieliho prvotina oslovuje nových čitateľov aj dvadsať rokov po prvom vydaní. Jeho rodina sa v polovici šesťdesiatych rokov vysťahovala z chudobnej Kalábrie do Švajčiarska a túto tému poeticky spracoval v autobiograficky ladenej trilógii, kde ponúka tri perspektívy detskú, ženskú a mužskú. Prvá časť má formu denníka, ktorý silne pripomína básne v próze. Sú to zápisky chlapca, ktorého rodičia zanechali v kalábrijskej domovine u starých rodičov. Ústrednou postavou druhej časti je jeho mama, tretej dospelý muž chlapec z prvej časti trilógie, ktorý sa za zvláštnych okolností vracia spolu s otcom do rodnej Kalábrie.
dostupné aj ako:
Dvestošesťdesiatdeväť dní dažďa
Dvestošesťdesiatdeväť dní je krásne a trochu smutné rozprávanie o priateľstve. O tom, aké to je, keď sa najlepší priateľ odsťahuje, o všetkom, čo spolu prežili, o chýbaní, žiali a daždi. O množstve dažďa. A o novej nádeji Citlivý a prepracovaný príbeh Roalda Kaldestada krásne dopĺňajú atmosférické ilustrácie Bjorna Runeho Lieho, ktorý je u nás známy už knižkou Na horách v Závejove. Za svoje ilustrácie získal viaceré ocenenia a je oceňovaný jeho vkusný výber farieb, prepracované detaily a nezvyčajné uhly pohľadu, čo všetko dodáva detskej obrázkovej knižke kvality, ktoré ju robia príťažlivou aj pre dospelého.
Vivaldi
Tyra je dievča, ktoré sa v škole nemá veľmi dobre. Prestala v škole rozprávať, ale ostatní hovoria o nej. A kopú ju. A pozerajú na ňu pohľadmi, pri ktorých sa scvrkáva. Vtedy sa Tyra stáva úplne maličkou. Ale doma sa má Tyra dobre a jedného dňa dostane mačiatko. Niečo sa zmení, už to viac nie je len Tyra, už je to Tyra a mačka.
Táto obrázková knižka je pre trochu staršie deti a je o šikane. Helge Torvund poetickým a citlivým spôsobom vykresľuje detské prežívanie bolestivej každodennosti a počiatok toho, ako z tohto trápenia nájsť cestu von. Text nádherne dopĺňajú a podčiarkujú farebné a vkusné ilustrácie Mari Kanstad Johnsen, čo robí z celej knižky aj vizuálne podmanivý čitateľský zážitok.
Metafyzická domácnosť I
Metafyzická domácnosť I je v poradí piatou zbierkou medzinárodne etablovaného básnika Martina Solotruka, kde autor pracuje s objektmi bežného používania (sporák, kľučka, vešiak, či zrkadlo), prostredníctvom ktorých komunikuje s čitateľom a objekty komunikujú s tými, ktorí sú v domácnosti a zároveň prostredníctvom nich komunikujú aj zúčastnení medzi sebou v metafyzickej domácnosti.
Všetci sme súčasťou metafyzickej domácnosti a všetci sme na jednej lodi. Aj o tom je Solotrukova poézia každodennosti, kde predmety každodennosti transcendujú a opäť sa stávajú súčasťou makrokozmu, súčasťou kolobehu života.
Martina Straková
Za ostrou hranicou
Všetci zodpovedíme len sami za seba, a už takmer nevieme, čo si počať so slovom v spoločnosti.
Spoločnosť rozdeľuje ostrá hranica. Leží medzi bezprostrednými susedmi, medzi obyvateľmi jedného mesta i jednej krajiny. Je neviditeľná, no o to citeľnejšia.
Sociologička Zuzana Kusá píše o hranici záujmu a vnímavosti voči potrebám iných, balansuje na tomto ostrom reze a snaží sa zistiť, nakoľko je táto neviditeľná hranica priepustná. Aj o tom je jej esejistický text Za ostrou hranicou.
Vo vnútri hraníc vládne ohľaduplnosť a vzájomná starostlivosť, obývajú ju totiž naši ľudia morálne prijímaní a začlenení. Za hranicou nášho morálneho kruhu sú však ľudia žijúci mimo našej schopnosti empatie a zmyslu pre spravodlivosť. Topia sa v chudobe, nemožnosti začleniť sa, sú morálne vylúčení.
Nemusíme precestovať celý svet, aby sme našli ľudí žijúcich v pre nás nepochopiteľných podmienkach. Stačí otvoriť oči a zamyslieť sa. Tá cesta v našom vnútri je však možno omnoho náročnejšia, ako výlet za hranice našich bežných dní.
Esejistická kniha Zuzany Kusej Za ostrou hranicou vychádza v rámci edície Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt.
dostupné aj ako:
Sarcangelium
Ide o medzižánrové, interdisciplinárne podujatie. Text sa svojou dikciou pohybuje na pomedzí prózy a poézie, no pritom sa snaží evokovať aj atmosféru kanonizovaných posvätných textov, či už ide o texty kresťanské alebo budhistické a islamské.
Názov naznačuje, že ide o prúd nekontrolovanej reči, čo je, samozrejme, len zdanie, keďže opakujúce sa slová, výroky, vetné celky, motívy vytvárajú pomerne disciplinovaný chorál rôznych hlasov a dikcií. Vnútorné, psychicky vypäté monológy sa striedajú s chladnejšími, vedecky pôsobiacimi fragmentmi. Zvláštny kontrast vzniká medzi parafrázami na myšlienky filozofov a apoštolov (Cioran, Éva Ancselová, Simone Weilová, Svätý Pavol) a svetov lacných rád týkajúcich sa zdravej životosprávy či poznatkov alternatívnej medicíny. Evokácia atmosféry evanjeliových textov však nemá byť čistokrvnou paródiou (alebo nebodaj blasfémiou): príklon k irónii, sarkazmu, podvratnej meditácii a imitácii posvätného má práveže umocňovať vážnosť reflexie o tomto svete; má inšpirovať k premýšľaniu o mnohoznačnosti a protirečivosti ľudského cítenia, myslenia a hovorenia. Dominuje tu ambícia prihovoriť sa čitateľovi vážne mimo beletrie a poézie ale súčasne s terapeutickou ľahkosťou. Je to pozvanie k dialógu o tom, že v tomto svete fungujú aj iné, dosiaľ nepreskúmané sily, čo však neznamená, že sa musíme zbaviť skepsy.
Sarcangelium možno považovať za pokus o nadviazanie na také skoršie autorove texty na Cvičnú pitvu a Súmračnú reč.
Na sklade 1Ks
9,45 €
Lady Xanax, pán Snehulienka a ja
Tomáš sa narodil so šiestimi prstami na každej nohe. Už ako dieťa prišiel na to, že svet okolo je natoľko absurdný a zložitý, že ľahšie prežije, ak bude predstierať, že je blázon. A tak len postáva kdesi na okraji a pozoruje. Od podivných deväťdesiatych rokov až po neskutočnú súčasnosť. Vie, že mnohé veci, ktoré všetci pokladáme za normálne, sú vlastne úplné nezmysly. Večne neveriaci Tomáš. Román Lady Xanax, pán Snehulienka a ja je satirickou výpoveďou o stratenej generácii, ktorá uviazla jednou nohou v neskorom komunizme a druhou v ranom kapitalizme. Príbeh je rozprávaný v prvej osobe. V úvodnej časti Tomáš opisuje detstvo a dospievanie vo svojej podivuhodnej rodine a končí v blázinci. V druhej časti sa usadí v obrovskom nákupnom centre (v „srdci moderného sveta“) a žije tam nepozorovaný niekoľko mesiacov. V tretej časti – vďaka svojim priateľom - bezdomovcom Urgentovi a Adibasovi – zapadne do spoločenstva vydedencov v útulku Labré a napodiv sa medzi nimi konečne cíti ako doma. Po celý čas ironicky komentuje dianie okolo seba.
Horká chuť storočia
Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný. Témy vyselektovalo ich 55 ročné priateľstvo a pre oboch podstatné otázky ako príklon k ľavicovým či pravicovým postojom, avantgardistické vnímanie umenia či vzťah ku knihám a k slovenskému filmu. Ale to je len malá časť zo zmesi pocitov, vôní a chutí storočia, v ktorom najčastejšie dominovalo sklamanie, pach a horká chuť.
Stručné dejiny sveta
Herbert George Wells, anglický prozaik konca 19. a prvej polovice 20. storočia, bol autor obľúbených science-fiction románov a viacerých náučno-populárnych kníh pre širokú verejnosť, ktorý sa vyjadroval k mnohým aktuálnym politickým témam. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria romány Vojna svetov. Stroj času, Neviditeľný a iné. Po prvej svetovej vojne napísal monumentálne trojzväzkové dejiny Náčrt histórie sveta v rozsahu 1 324 strán, z ktorých vytvoril kratšiu verziu pod názvom Stručné dejiny sveta. Tie vyšli roku 1922 a predstavujú podrobný a detailný opis fyzického, duchovného a intelektuálneho vývinu ľudstva a zaznamenávajú kľúčové udalosti celej histórie sveta. Týmto svojím úžasným myšlienkovým počinom osvetľuje kontinuitu dejín a provokuje čitateľov, aby rozmýšľali o dôsledkoch budúceho vývinu spoločnosti založenom na vtedajšom vedeckom a intelektuálnom poznaní. Jeho dejiny poskytujú ucelený prehľad o jednotlivých obdobiach histórie a o najvýznamnejších udalostiach takmer encyklopedickým spôsobom, ale napriek tomu si uchováva svojský pohľad anglického prozaika a ľavicového intelektuála, ktorý chcel prispieť k svetovému pokroku a ktorého vízie budúcnosti ovplyvňovali myšlienkovú klímu tej doby. Ponúkané dielo je preto vhodné nielen pre mladú generáciu, pre študentov stredných a vysokých škôl, ale bude určite vítaným doplnkom knižníc, prekladateľov, redaktorov, novinárov a ďalších profesionálov, zaoberajúcich sa históriou i literatúrou.
Umenie nekúpiš / Art Cannot Be Bought
Milan Tittel (2. 10. 1966, Litomyšl) je popredný slovenský umelec svojej generácie. V povedomí širokej kultúrnej verejnosti to však nie je príliš známe: jeho umelecký prínos bol rozptýlený najmä v skupinových aktivitách. Milan Tittel je totiž kolektívny hráč a svoju tvorbu predstavoval takmer výlučne v spolupráci s inými výtvarníkmi. Až v posledných rokoch sa výrazne odlíšil od ostatných, aj vďaka sústavnej prezentácii na sociálnych sieťach. Milan Tittel sa stal facebookovým umelcom, vo svojej generácii ojedinelým.
Milan Tittel je tiež preformerom a videoumelcom. V poslednom čase najviac pracuje s nájdenými objektmi (môžu to byť aj živé organizmy a ľudské „živé sochy"), prípadne s ich kombináciami. Niektoré diela odkazujú na bizarné neodadaistické zostavy predmetov, ale najzaujímavejšie si pohrávajú s efemérnymi prvkami a hmotami, stelesňujú tak akúsi zenovú meditáciu v materiáli.
Milan Tittel (October 10, 1966, Litomyšl) is one of the most prominent Slovak artists of his generation. However, the general public is not aware of this fact because his artistic talent was diffused, especially within group activities. Milan Tittel is a team player and he presents his work almost exclusively in cooperation with other artists. However, thanks to constant social network exposure, he has recently begun to distinguish himself from others. He has become a facebook artist, a rare accomplishment in his generation.
Tittel is also a performer and video-artist. Recently he has focused on objet trouvé - found objects (including living organisms and human "living statues") and their combinations. Some works refer to bizarre neo-Dadaistic combinations of objects, but the most interesting ones play with ephemeral elements and masses, thus embodying a kind of Zen meditation.
Poznámky k samovražde
Keď vyslovíme slovo samovražda, na rozbehnutú debatu padne mrazivý tieň. Nepatrí sa o nej ani hovoriť. Telo samovraha predsa patrí k cintorínskemu múru a pochovaný má byť bez obradu.
Podľa WHO ročne spácha samovraždu asi 800 000 ľudí, čo znamená, že každých 40 sekúnd sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život. Preto je absolútne nezmyselné o samovražde mlčať a tváriť sa, že je to tabu.
Britský spisovateľ a esejista Simon Critchley sa rozhodol túto krehkú tému spracovať a necúvnuť pritom pred žiadnymi vžitými stereotypmi. O fenoméne samovraždy uvažuje v historických kontextoch i na základe vlastných úvah. A hoci to znie paradoxne robí to s istou ľahkosťou i gráciou.
Samovražde sa musíme dlho a sústredene zadívať do tváre, zistiť, aké má znaky, profil, aké zdedené črty a vrásky na nej spozorujeme, hovorí Simon Critchley vo svojej eseji Poznámky k samovražde. Presne to vo svojej knihe urobil za nás všetkých.
Kniha Simona Critchleyho Poznámky k samovražde vychádza v edícia Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt. Preložil Peter Tkačenko.
dostupné aj ako:
Virtuóz
Virtuóz je zbierkou poviedok plných recesie a čierneho humoru. Autor vás neomylne uvedie do tej najlepšej pochybnej spoločnosti široko-ďaleko. Nebudete vedieť, či sa strhávate zo spánku alebo sa budíte naozaj. Knihu ilustroval maliar Igor Ondruš.
Blázon z Námestia slobody
Hassan Blásim sa narodil v roku 1973 v Iraku, kde študoval na Akadémii filmových umení. Potom ako bol niekoľkokrát uväznený, mu v roku 1998 jeho profesori poradili, aby odišiel z Bagdadu. Jeho politicky angažované a voči režimu kritické filmy vyvolali pozornosť irackých tajných služieb. Najprv utiekol do Sulejmaníje, kde sa pri natáčaní filmu Zranená kamera v kurdskej oblasti v severnom Iraku dostal do problémov. Potom niekoľko rokov cestoval ilegálne po Európe, až kým sa nakoniec usadil vo Fínsku. Jeho poviedkový debut Blázon z Námestia slobody (2009) bol v roku 2010 navrhnutý na ocenenie Independent Foreign Fiction Prize. To však nakoniec získal až za druhú zbierku poviedok Iracký Kristus v roku 2014. Bolo to prvýkrát v histórii, čo ocenenie získal arabský autor. Dielo Hassana Blásima je preložené do dvadsiatich jazykov napriek tomu, že v niektorých arabských krajinách je zakázaným autorom.
Brilantné a znepokojujúce... divoké a nezabudnuteľné. Wall Street Journal
Odvážne a ukrutné. The Huffington Post
Nočná mora násilia a teroru. Guernica Magazine
dostupné aj ako:
