Knihy - Poézia strana 54 z 303
Česká poézia 
Slovenská poézia 
Svetová poézia 
Poézia - antológie
zobraziť:
Z pohľadu dvoch pohárov mlieka
Juraj Briškár (1964) je vysokoškolský pedagóg, literárny vedec a spisovateľ, autor piatich zbierok aforizmov a sentencií (Mlčanie, 1994; Chôdza v Oriente, 1998; Autumnal furniture, 2002; Symetrické pozorovania, 2011; Prechádzka labyrintom, 2017), dvoch kníh esejí Elementárne situácie v literatúre (2005) a Poetika zmyslového vnímania (2014) a prózy Sprievodca nezrozumiteľnosťou (2014). Vo všetkých knihách autor vychádza z tvorivého čítania sveta a odkrývania nevidených a neviditeľných súvislostí. V básnickej zbierke Z pohľadu dvoch pohárov mlieka po prvý raz preveruje, do akej miery je aj poézia prostriedkom na skúmanie a zaznamenávanie skutočnosti. Briškárove básne sú nekonvenčné a v mnohom idú proti zaužívaným postupom literatúry. Obyčajnosť, účelnosť či účelovosť autor povyšuje na úroveň poézie ako príklad výnimočných schopností ľudskej mysle, jej prenikavosti a imaginatívnosti, a tak ukazuje, koľko radosti a slobody je možné obsiahnuť jediným hlbokým pohľadom.
Už
Mária Bátorová je „dvojdomou autorkou“. Ako literárna vedkyňa zaujala na začiatku 90. rokov prácami, ktoré sa zaoberali predtým tabuizovanými literárnovednými témami Biele miesta v slovenskej literatúre (1991, spoluautorka), Roky úzkosti a vzopätia (1992) a neskôr precíznou komparatívnou prácou J. C. Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre (2000) prinášajúcou nové poznatky o väzbách medzi dielom J. C. Hronského a európskou literárnou modernou. Začiatkom 90. rokov sa Bátorová predstavila aj ako prozaička. V roku 1991 vydala novelu Zvony v kameni. Bátorovej prozaickou doménou sú jemné psychologické sondy do ženského sveta, tak ako ich poznáme z kníh Tíš (1996), Tell (1999) a Biele steny (2003). Mária Bátorová píše aj svoje prozaické knihy od počiatku tak, že kombinuje prozaický text – poviedky a novely s básňami. Poézia v prozaických knihách je paritne zastúpená a stojí buď v kontrapunktickom postavení k próze, alebo je v súlade s ňou a lyricky podčiarkuje prozaický text. Dokonca román Stred (Ikar 2010) obsahuje dve básne. V roku 2008 vyšiel výber z poézie autorky pod názvom Púšte a oázy vo vydavateľstve Petrus. Tento raz predkladá autorka opäť projekt čisto poetický: Básnická zbierka Už sa skladá z troch oddielov predelených ilustráciou, v ktorých sú básne usporiadané zhruba podľa témy. Prvý oddiel obsahuje básne venované tým, ktorí už nežijú, druhý tvoria básne občiansko-spoločenské s motívmi sociálnymi a etickými, tretí oddiel tvoria básne intímnej reflexie. Samotný názov je zvolený trefne: „Už“ je krátke slovo, ktoré má významový potenciál štartu a zároveň redukcie smrti. Medzi týmito entitami sa pohybuje rozsah významov v tejto zbierke. Obraz Vladimíra Popoviča, ktorý dizajnér knihy František Hříbal zobral ako podklad pre obálku básnickej knihy, spočíva na motíve tancujúcich postáv, ktoré sa pohybujú v kruhu a pripomínajú večný kolobeh života.
Za modrou oblohu vděčíme mrakům
Autor textu měl několikrát v životě kliku. Poprvé když se narodil až po druhé světové válce, ale i dále, namátkou: prožil rok 1968 v Praze, po roce 1969 nemohl skoro nikam cestovat, což byl pro něj neodolatelný impulz neutonout jen v matematice, ale také psát a hrát a zpívat a divit se a divit, kde se to v člověkovi bere.
Z pouhé četby pravděpodobně nepoznáte, které básně a písňové texty vznikly v roce 1968, které v roce 2018 a které mezitím. U některých z 27 žánrově i tematicky rozmanitých povídek dobu vzniku ale plus minus uhodnete. Větší část textu je zcela nová. Inovativní je jeho pedantské uspořádání, díky kterému lze každou z více než 200 položek najít tak rychle jako heslo ve slovníku jazyka českého.
Autor textu měl několikrát v životě kliku a dvě čerstvé kliky má právě teď: potkal výbornou ilustrátorku a vysněnou knihu bude mít v ruce zanedlouho.
Mizanscény
Druhá sbírka básníka Dominika Melichara nese název Mizanscény. Tentokrát koncepčně sevřenější kniha doplněná fotografiemi Sáry Richterové, které básně neilustrují, ale vstupují s nimi do dialogu.
Tej és méz
ez itt egy utazás
verseken át az életben maradás felé
ez itt huszonegy év
vér verejték és könny
ez itt a szívem
a kezedben
ez itt
a fájdalom
a szeretet
a törés
a gyógyulás
- rupi kaur
A tej és méz versek és prózai írások gyűjteménye a túlélésről, az erőszak, az abúzus, a szerelem, a veszteség, a nőiség megéléséről. A könyv négy fejezetre oszlik, mindegyik más célt szolgál, másféle fájdalommal foglalkozik, másféle sebeket gyógyít. A tej és méz az élet legridegebb pillanatain vezeti át az olvasót, mégis mindenben talál valami melegséget, mert a melegség ott van mindenben, csak keresni kell.
Skryté pagody a iné básne
Vo vydavateľstve LN Studňa vyšiel koncom roku 2018 výber z poézie Vicenteho Huidobra pod názvom Skryté pagody a iné básne v preklade Viery Dubcovej, s ilustráciami Tomáša Krčméryho. Prvý výber z Huidobrovej poézie vyšiel v preklade Viery Dubcovej v roku 1972 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
V novom výbere prekladateľka prináša dosiaľ u nás nevydané básne.
Básnik (1893 1948) vo svojej tvorbe vychádza z modernizmu (americká obdoba parnasizmu a symbolizmu), ale stáva sa priekopníkom americkej aj európskej avantgardy; zakladá kreacionizmus (od slova crear tvoriť), ktorý neskôr popiera pre úzkosť z úskalí rozumu.
Kniha obsahuje obsiahly výber zo zbierky Skryté pagody (1914), ktorá sa vyznačuje štýlovým synkretizmom a tvorí prechod medzi Huidobrovou modernistickou a avantgardnou poéziou. Tu autor prináša cenné ľúbostné motívy (apoteóza ženy a lásky) a originálne reflexie o prírode a medziľudských vzťahoch.
Ďalej tu nájdeme ukážky z Huidobrovej avantgardnej poézie z obdobia 1. svetovej vojny, poznačené túžbou po živote (ohňostroj obrazov) a smútkom z ľudskej zloby (Zrkadlo vody, Štvorhranný horizont, Arktické básne, Ekvatoriál).
Skromnejšie je zastúpená Huidobrova postavantgardná poézia: ukážky zo zbierok Jastrab výšok, Rozličné básne, Vidieť a dotýkať sa, Zabudnutý občan. Tu sa básnik zbližuje so surrealizmom, ktorý predtým príkro odmietal. Je to reflexia v obrazoch, úzkosť zo zla a hľadanie krásy.
Knihu uzatvára prekladateľkin doslov pod názvom Som ten, čo plakal pre svet. Huidobrova poézia sa vyznačuje láskou k človeku, obdivom k jeho tvorivým schopnostiam a smútkom z deformácií ľudskej povahy.
Na sklade 1Ks
6,65 €
7,00 €
Havránok
Básnické dielo Ivana Laučíka predstavuje nespornú a trvalú, už aj literárnovedne vykázanú hodnotu a patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v slovenskej poézii poslednej tretiny 20. storočia. V rámci Laučíkovej tvorby zaujíma osobitné postavenie práve zbierka Havránok, ktorá vyšla v prvom, neveľkom náklade vo vydavateľstve Modrý Peter v roku 1998. Táto Laučíkova posledná zbierka je pozoruhodnou z hľadiska významových, obrazných, výrazovo-tematických či formálnych osobitostí.
Zbierku ilustroval Svätopluk Mikyta.
Milénia o sakurách
Ve své jedenácté básnické sbírce Hana Karolina Kobulejová osobitě otevírá náměty, jež jsou základem jejího poetického cyklu. Vytvořená elipsa dává šanci sledovat pouť slunečního paprsku, který umožňuje známá zátiší spatřit nově. Nalézání citu a vzájemné blízkosti, pronikání pod povrch věcí, jevů i neobvyklých dojmů, to je jen několik z mnoha aspektů, kterými čtenářům odhaluje svůj niterní svět. Prostřednictvím básní nám naznačuje, že k prozření můžeme dojít kdykoli, kdekoli a v důsledku třeba i nepatrného impulzu, neboť s každým naším nádechem něco končí, ale zároveň i začíná. Někdy hlasitě a jindy tiše nás vyzývá, abychom se vydali na cestu sebepoznání, která nás dovede ke spoustě úžasů, a na rozdíl od ostatních cest si můžeme být jisti, že se díky ní posuneme ještě dál. Kam? To už záleží na nás.
Básně
Svazek představuje Jiřího Grušu jako česko-německého básníka. Prvně v úplnosti, v originálech, resp. i překladu zahrnuje jeho šest za života vydaných českojazyčných básnických knih (Torna, Světlá lhůta, Právo útrpné, Cvičení mučení, Modlitba k Janince, Grušas Wacht am Rhein) a dvě sbírky německojazyčné (Der Babylonwald, Wandersteine). Mimoto českým čtenářům zpřístupňuje básně rukopisné, časopisecké, do češtiny dosud nepřeložené a v dodatcích a komentáři osvětluje genezi a souvislosti tohoto Grušova rozsáhlého díla.
Gruša vešel do Babylonu a musel do jiné řeči. Zaneslo ho to skoro přes kraj světa. Musel se znovu narodit. Kreatury jak od Kafky, ale i čeští psi a kočky na jeho ulici. Sarah Kirschová
Vinná z mlčania
Tretia zbierka poézie, ktorá je prirodzeným pokračovaním osobnej lyriky autorky z predchádzajúcich zbierok.
Jej básne sú poznačené novým osobnostným i poetickým zrením. Ich metafora je oproti predchádzajúcim otvorenejšia, čo dáva predpoklad na ešte hlbší čitateľský prenik do sveta, v ktorom si aj naďalej kladie nástojčivé, nepokojné, v náznakoch i filozofické otázky súvisiace so svojou ľudskou existenciou, ale aj existenciou v úlohe partnerky, manželky, matky osoby túžiacej po jasnejšej, hlbšej sebaidentifikácii vo všetkých týchto polohách.
Autorkina poetika spočíva v dynamike a metaforickej osobitosti vyjadrovania, čo jej veršom dáva rozmery oslovujúce najmä náročnejšieho čitateľa.
Teserakt
Zbierka básní Mariána Milčáka sa rodí z otázok, ktoré majú svoj pôvod v uvažovaní o zmysle. Premýšľanie o zmysle (nielen ľudskej existencie, ale všetkého, čo jestvuje), má popri filozofickom a umeleckom aspekte aj svoj vedecký a spirituálny rozmer.
Tieto na prvý pohľad vzdialené a protirečivé možnosti prístupu k svetu spája subjekt Milčákových básní ako niečo harmonické a prirodzené. Spirituálny výklad sveta nachádza napríklad svoju alternatívu v kvantovej fyzike a naopak. Výsledkom skĺbenia oboch možností nie je paradox, ale objav, odkrytie pravdy, logický posun. Ako isté ozvláštnenie možno vnímať pokus autora vtesnať svoje postoje k svetu tentoraz do tela básní v próze. Niektoré z Milčákových básnických textov však smerujú aj k citlivej reflexii dejinných obratov, ktorým sa jeho generácia nemohla a ani nechcela vyhnúť. Rukopis nadštandardným, nebanálnym spôsobom otvára filozofické, ale aj spirituálne otázky v postmetafyzickom a postregionálnom čase. Zbierka je ilustrovaná vyšívanými obrazmi Vlasty Žákovej.
Platforma
Najevidentnejším posunom v poézii, ktorá sa konfrontovala nielen s vývojom osobnostného zrenia autora, so skúsenosťami vo vzťahu so svetom, ale aj s literárnou tradíciou, resp. fascináciou možnými interpretáciami sveta, je v novej Chmelovej zbierke istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby na jej úkor narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh, aké sa podistým usiluje vybalansovať v objektivizovaných konceptuálne ladených textoch či správach z aktuálneho sociálneho zázemia súčasníkov, pričom charakteristickou črtou v kontexte tvorby zostáva intertextualita, dialogické odvolávanie sa na tvorivé iniciatívy domácich i cudzích autorov. Nad Chmelovými textami sa vznáša všadeprítomný duch irónie, ktorý nedovoľuje zbaviť sa odstupu vo vzťahu ku skutočnosti, skutočnosti predmetov či myšlienok.
Markantná zostáva spojitosť s estetikou dekonštrukcie, vo fragmentoch rozkúskovaného sveta sa tu ponúkajú rozmanité propozície a možnosti vo chvíľach náhleho, prekvapujúceho pochopenia, porozumenia, zjavenia doteraz ignorovaných súvislostí. Zbierka je ilustrovaná sklenenými obrazmi Pala Macha.
Viem, kde sídli láska
Známa slovenská poetka Blanka Poliaková znova a znova pátra po podstate lásky vo všetkých jej podobách. V zbierke básní Viem, kde sídli láska, ktorá práve uzrela svetlo sveta, sa láska skrýva doslova v každom slove. Autorka ju usilovne hľadá a nachádza vo všetkom živom, vo všetkom túžiacom, milovanom a milujúcom, lebo Pre ňu / Nie je / Privčas / Pre ňu nie je / Neskoro / Kedykoľvek príde...
Příběhy
Básnická sbírka Příběhy přináší vedle retrospektivních, osobně laděných básní i texty-osobní dramata zpodobená třeba do vulkanických zemských pochodů (Zrození sopky). Některé z nich ční jako obranný val proti danosti osudu a statičnosti společenských rolí, jinde se syrovost příběhu překlápí v humornou nadsázku a (sebe)ironii. Přitom napříč celkem jdou témata cesty, citových vazeb, společenských předsudků a existenciálních otázek. Pro básnířku Janu Sovovu, profesně překladatelku z italštiny, je zásadní ovšem práce s jazykem, jakou formu i odpovídající styl lze přisoudit danému textu. Jak píše o autorce Jonáš Hájek: Před více než půlstoletím odhodil Jaroslav Seifert veteš metafor a rýmů a své čtenáře zmátl: v prostých řádcích viděl zpěv zpočátku jen málokdo. Ani Příběhy Jany Sovové navzdory své jednoduchosti nepostrádají melodii a rytmus, které dělají verš veršem, stačí být pozorný. Hle, próza v básni, zdůrazňuji v básni, bezbranná i sebevědomá!
Toldi - Domján József fametszeteivel
Arany János életművének kimagasló darabja a Toldi, mely 1982-ben Domján József (Budapest, 1907 - New York, 1992) fametszeteivel illusztrálva jelent meg a Helikon Kiadó gondozásában. A költőóriás remekművét a harminc kép értékes képzőművészeti alkotássá emelte. A Munkácsy- és Kossuth-díjas alkotó népművészetben gyökerező formavilága ma is hat, a nemzeti örökség része. Domján élete felét emigrációban, a diaszpóra magyarjai között töltötte. 1956-os disszidálása után a hetvenes évekig "tiltott" művész lett Magyarországon, ekkor nyílhatott először kiállítása - a Nemzeti Galériában. Azóta több magyarországi gyűjteményben is megtalálhatók munkái, így a Magyar Nemzeti Galéria több mint 240 alkotását őrzi.
Pohrúženosť utrpenia
Možno sa čitateľ pýta, prečo hudobná skladateľka vydáva knihu básní - modlitieb.
Celý život som bola presvedčená, že mojím jediným vyjadrovacím jazykom bude hudba. Nechcela som, možno aj z alibizmu, aby mi niekto priveľmi videl do duše, keďže slovo je oveľa konkrétnejšie ako hudba. Ale Boh to zariadil inak. Po smrti mojej mamy sa náhle všetko zmenilo. Pamätám si veľmi jasne onú noc, keď som pocítila neuveriteľne silné Božie oslovenie. A mne sa svet náhle obrátil naruby. Ani čo by som v zlomku sekundy precitla a priam sa zhrozila nad svojím doterajším životom, kde Boh ostával prítomný skôr latentné a hlavne podľa mojich predstáv, požiadaviek a ústupkov voči sebe samej. Zrazu mi to všetko došlo a mňa premkla zdrvujúca existenčná úzkosť a následne neopísateľná ľútosť. Pochopila som, že sa ocitám na hrane, keď niet cesty späť. Ale kam ísť a ako ďalej žiť, som nevedela. Nastalo dvojročné obdobie veľkého hľadania Boha, čoho dôkazom sú tieto modlitby - básne.
K ich vydaniu ma motivoval môj duchovný otec P. prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček, PhD., CM, s odôvodnením, že by mohli pomôcť aj iným na ceste k Bohu. On pomohol mne, a tak snímam svoju masku a v nahote svojho úprimného srdca ich ponúkam tým, ktorí ešte hľadajú. Apropos - ja som už našla.
Vyryté do dreva
Po dvoch rokoch prichádza Dávid Matuš so svojou druhou samostatnou zbierkou. Predstavuje v nej 31 básní, ktoré sú zároveň príbehmi s pútavou fabuláciou, s originálnymi výrazovými prostriedkami a s hlbokou myšlienkou. Pritom sú napísané sviežim, neošúchaným jazykom a veľmi zrozumiteľne.
Dávid Matuš, mladý, talentovaný autor vstúpil do sveta poézie nenápadne, ako víťaz literárnej súťaže Andreja Chudobu. Tento rok sa v Prahe stal laureátom súťaže Vyšehradská vize. Podľa básnika Milana Hodála kráča vlastnou cestou, vnímavo pozoruje život a dejov okolo nás. Všetko, čo prežil, nažil a precítil, pretransformoval do svojich básní tak, ako rezbár vrýva do dreva svoje obrazy, aby odolali času. Matušove myšlienky vpísané do veršov majú tendenciu vryť sa do nášho vnútra, vedomia a svedomia.
Ladislav Zelinka, básnik a organizátor literárnych súťaží Vyšehradská vize oceňuje, akým poetickým štýlom Dávid Matuš hovorí o láske, stratách, smútku a vždy pritom pripomína, aby sme sa nevzdávali viery, aby sme neopúšťali svoje sny, že vždy je tu nádej.
Ani samota, ani slzy by nemali prehlušiť našu túžbu po lepšom svete. Matuš odkrýva svoje city a svoje poznanie sa snaží odovzdať iným. "Snažme sa pritiahnuť na zem kúsok z neba," radí a píše v básni Prišiel čas. "Láska zatiaľ ešte nezomrela, len treba žiť pre ňu," hovorí v inom krásnom verši. Dávid Matuš vás presvedčí, že vždy má cenu vstať a vykročiť ďalej. Lebo každý má právo na splnené sny...
Konec jednoho máje
Sbírka básní opěvuje mladý život, přátelství, lásku, tradiční lidské hodnoty jako rodinu či domov a často si hraje s fantazií. Jiné verše, zvláště ty reagující na dnešní poměry, jsou pro změnu temné a nevybíravě upřímné.
Pocítíte rozkvetlé kopce Českomoravské vrchoviny, odkud mladý autor pochází, odpoutáte se od tíživé reality v alegorických láskyplných dobrodružstvích či zakusíte hektický studijní život v centru Brna. Cesta se uzavírá básněmi pro první lásku, jež se kdysi stala autorovi prvotní inspirací k veškeré tvorbě.
Většina básní jako by dávala naději do budoucnosti a říkala, že stojí za to žít, veselit se a dál se každý den snažit.
Pre niekoho nezmyselné, pre iného uchu lahodiace. Také je básnické umenie.
Tu ste správne, ak si radi vychutnáte krátke verše o láske alebo dlhé o živote, poéziu veselú či vážnu. Nájdite si v našej ponuke ideálnu báseň na prednes alebo na intímne tiché čítanie.
Ak obľubujete klasikov, vyberte si niektorého z najprekladanejších svetových básnikov. Vychutnajte si nesmrteľné verše z pera Apollinairea, Walta Whitmana, Johna Keatsa a mnohých ďalších. O tom, že romantická poézia nemusí byť vždy o láske vás presvedčí Stendhal či Lord Byron. O temných stránkach ľudskej duše nás aj po desaťročiach vie poučiť Baudelaire či Rilke.
Očarila vás súčasná tvorba? Nesklamú vás ani slovenskí autori. Pavel Hirax Baričák a množstvo jeho kolegov i kolegýň poetiek vám rado spríjemní dlhé večery. Siahnite po veršoch Jany Melcerovej inšpirovaných ženskou dušou, po básnických zbierkach dvojjazyčnej autorky Judity Kaššovicovej či po Mile Haugovej, držiteľke prestížnej ceny Dominika Tatarku.
Radi si beriete básne ako spoločníkov na cesty? Vtedy sa vám bude hodiť niektorý z našich titulov „do vrecka“. Čas strávený vo vlaku či let na dovolenku bude razom príjemnejší.
Hľadáte niečo špeciálne? Možno zbierate zaujímavosti či pátrate po darčeku pre blízkeho. Skúste zbierky poézie od známeho režiséra Tima Burtona alebo beatlesáka Johna Lennona. Pre skalných fanúšikov ako stvorené.
Nájdete tu slovenskú poéziu, českú poéziu, svetovú poéziu aj antológie.
