Enigma strana 6 z 15

V posledných desaťročiach prešla náuka o svetle búrlivým vývojom. Spôsobilo to predovšetkým využitie nových zdrojov svetla - laserov. Na ich základe vznikli nové vedné disciplíny, ako optoelektronika, nelineárna optika, koherentná optika, ale moderná optika prenikla hlboko aj do iných vedných oblastí, ako aj do každodenného života. V uplynulých rokoch vyšli v zahraničí viaceré monografie z optiky, ich dostupnosť je však malá. To autorov viedlo k tomu, že sa rozhodli napísať túto knihu, ktorá okrem objasnenia základných vlastností svetla, predstavuje aj niektoré výsledky optiky dosiahnuté v posledných desaťročiach. Kvôli jej veľkému rozsahu sa vo viacerých prípadoch museli ohraničiť len na výklad základných pojmov. Týka sa to najmä dodatkov. Tie slúžia najmä na objasnenie niektorých názvov a termínov, týkajúcich sa nových ale i tradičných smerov optického výskumu. Kniha bude užitočná každému, kto potrebuje optiku pri svojej práci. Vysokoškolským študentom môže pomôcť pri štúdiu základných fyzikálnych disciplín a ich aplikácií. Kto hľadá súvislosti medzi svetelnými javmi, potrebuje aj matematiku. Publikácia neuvádza vzťahy bez odvodenia, tým by sa súvislosti stratili. Kto sa chce len zorientovať v základných pojmoch alebo v terminológii, môže matematiku vynechať. Myslíme si, že po prečítaní knihy čitateľ pochopí, že náuka o svetle nie je len fyzikálna disciplína, ale svojimi výsledkami a aplikáciami prenikla všade okolo nás.

Vo svojom úžasnom románe Slečna Brontová píše o láske, ktorý je melanžou faktu a fikcie, americká spisovateľka Juliet Gael štylisticky pútavo vykresľuje sny a nádeje, vášne a súženia najznámejších sestier-spisovateliek svetovej literatúry a vychádza júc z korešpondencie a dobových dokumentov, si domýšľa, ako láska, dramaticky a nečakane, zasiahla Charlottu Brontovú. Počas dvojročného štúdia v Bruseli Charlotte spoznala niektoré radostné stránky života - atmosféru pulzujúceho mesta, cestovanie , návštevy divadla, umelecké výstavy. Zdokonalila sa vo francúzštine, študovala literatúru pod vedením svojho nezabudnuteľného a obdivovaného profesora Monsieur Hégera, s ktorým sa tak ťažko lúčila... Po návrate domov na ponurú haworthskú faru obklo penú yorkshirskými vresoviskami, viazaná povinnosťami k prísnemu otcovi, ktorý bol takmer slepý, a k bratovi-alkoholikovi-epileptikovi- narkomanovi, ambiciózna Charlotte odmietala podľahnúť beznádeji. Spolu so sestrami Emily a Anne vymyslela plán, ak o si zarobiť na živobytie a zároveň si splniť svoj sen budú písať a stanú sa spisovateľkami. Nadané deti pastora strávili celé svoje detstvo na opustenej fare v zapadlej dedine vymýšľaním fantastických príbehov a veršovaním, preto sa im to zdalo ta ké prirodzené, ako dýchať vzduch. Romány, ktoré písali teraz, boli však celkom odlišné od romanticko-dobrodružných napodobenín Waltera Scotta, obdivovaného románopisca ich detstva. Svoje pocity izolovanosti, osobné trápenia, sny i predstavy pretransf ormovali na umenie. Búrlivé výšiny Emily Brontovej a Jane Eyrová Charlotty Brontovej rozbúrili hladinu dobovej literárnej kritiky a vzbudili obrovskú čitateľskú pozornosť. Nevídaný úspech Jane Eyrovej vyniesol Charlottu plachú a trochu zvláštnu mladú ženu všedného výzoru na výslnie londýnskej literárnej scény a do pozornosti Georga Smitha, úspešného vydavateľa a neodolateľného mladého muža. Prekročí jeho záujem o nadanú, inteligentnú a dôvtipnú novú autorku hranice profesionálneho vzťahu? Práve vtedy, keď sa zdalo, že život prináša Charlotte novú nádej, rodinu Brontovcov postihla strašná tragédia. Londýnska módna intelektuálna spoločnosť a George Smith sa dostali do úzadia a Charlotte zostali len obavy, či ju jediný romantický vzťah nečaká len na špičke jej pera... V blízkosti Charlotty, priamo v haworthskej farnosti, žil ešte jeden muž kaplán pastora Brontho, Arthur Bell Nicholls, muž s kamennou tvárou, ale srdcom plným citu, ktorý Charlottu tajne miloval. Aká odpoveď ho č aká, keď sa odhodlá požiadať Charlottu o ruku? Slečna Brontová píše o láske je fascinujúcim portrétom výnimočnej ženy, ktorá svojím životom i dielom hovorí nahlas a nebojácne o najhlbšej ľudskej túžbe túžbe po opätovanej láske.

Keď sme sa lúčili s deväťnástym storočím, spolu s ním sme sa lúčili  so spoločnosťou, ktorá nepotrebovala psychológiu. Spoločenský poriadok bol založený na blízkom vzťahu, vzťahu medzi manželkou a manželom viazanom náboženskými normami, vzťahu medzi matkou a dieťaťom bez príchute nutnosti odchodu do zamestnania, vzťahu medzi výrobkom a jeho tvorcom (väčšinou mužom), vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim, vzťahu medzi faganmi na ulici a ľuďmi kričiacimi z okna na nich a pod. Jednoducho, pár desaťročí späť do minulosti, na ktoré si možno spomínajú naši praprarodičia, boli vzťahy medzi ľuďmi bližšie a aj keď sa ľudia možno sami dobre nepoznali (aspoň v zmysle súčasnej už zažitej psychologickej terminológie a zamerania na seba), nemáme poznatky o tom, že by (vypukle) trpeli niečím (nedostatkom či nadbytkom), na riešenie čoho by musel existovať odborník/odborníčka. Časy sa však zmenili a v spoločnosti sa začali diať veľké zmeny, ktoré museli mať dôsledky aj pre konkrétneho človeka. Postupne sa do popredia záujmu dostali hospodársko-ekonomické záležitosti, ktoré „človeka pracujúceho“ nutne vytŕhali z bezpečia blízkych vzťahov známych svojou kompenzačnou silou. Človek ostával relatívne dlho sám a ako sa hovorí, začala mu vysychať miecha. Dokonca sa dostal pod paľbu imperatívov, ktoré mu nakazovali, aby sa zameriaval predovšetkým na seba, svoje potreby a aby si ich napĺňal produktmi, ktoré mu ponúkal stále sa rozrastajúci trh. Od 20. rokov 20. storočia, s nástupom smutných džezových melódií, sa v spoločnostiach euro-amerického charakteru začal výrazným spôsobom udomácňovať individualizmus spojený s osamelosťou človeka a vpádom psychopatologických diagnóz do zdravotných záznamov vtedajších ľudí. Súčasne so zvyšujúcim sa počtom neriešených psychických problémov sa, najmä v Spojených štátoch amerických, zvyšuje počet terapeutických škôl a súkromných terapeutických praxí. Pozícia psychológa (takmer výlučne muža, nutne pátrajúceho po tom, čo tomu človeku je) sa v tomto období upevňuje a odpovedá tak na spoločenskú objednávku tohto povolania. Stále menej ľudia o sebe samom komunikujú s ostatnými, stále menej sa cítia istí vo svojich rolách, ktoré sa rýchlo menia. Sú stále menej zakorenení a stále menej si uvedomujú, kým vlastne sú. Vlastná identita je výrazným spôsobom relativizovaná vplyvom spoločenských vplyvov a očakávaní. Súčasná sociológia začína nad týmto smerovaním zalamovať rukami a hrozí sa stavu, ktorý nazýva anómia. Preto sa nemôžeme diviť tomu, že ak stretneme človeka, ktorý má v sebe pretlak emócií daný negatívnou životnou skúsenosťou a začne jasne a zrozumiteľne hovoriť o svojich problémoch bez ohľadu na to, či sa to hodí alebo nie, stojíme v úžase nad jeho odvahou a schopnosťou sebaodhalenia a priam ho začíname považovať za novodobého hrdinu. Nechcem bagatelizovať ani hyperbolizovať situáciu spoločnosti a situáciu človeka. Verím tomu, že úcta a slzy nie sú devalvovanými hodnotami, ktoré sa z času na čas objavia, aby nám pripomenuli, že potreba poznávať iných ľudí takých, akí naozaj sú, je nám prirodzená. Vyjadrujem presvedčenie, že spoločnosť (teda my, ľudia) nezabudne pri revízii svojich hodnôt na odosobnenie sa od odosobnenia a dôrazom na vzťahy (v sociológii nazývanom tiež sociálny kapitál) sa pripodobní psychológii (a psychodiagnostike) v tom najéterickejšom okamihu, kedy psychológovia/psychologičky zostúpili z piedestálu odborno-statusovej nadradenosti a začali s ľuďmi spolupracovať (v zmysle humanisticko-transcendentálnej tradície) na spoločnom cieli, ktorý sa nazýva dôvera.

V čase slávnych polárnych expedícií, keď Amundsenove výpravy boli nedávnou minulosťou, skupina mladíkov z bohatých rodín sa rozhodne stráviť polárnu noc v ďalekej Arktíde. Po krátkom váhaní sa k nim pripojí Jack Miller. Chudobný, osamelý, nespokojný so svojou monotónnou prácou úradníka, zúfalo chce zmeniť svoj život. Chopí sa šance a stáva sa telegrafistom výpravy.

Táto knižka je určená maturantom a záujemcom o štúdium chémie na vysokých školách, či už v podobe teoretickej alebo aplikovanej. Vychádza už zo súčasných názvoslovných zvyklostí a zahŕňa aj najnovšie zmeny v názvosloví anorganických a organických zlúčenín. Je tretím, prepracovaným a doplnením vydaním.