Milanium

Výber z tridsaťročnej básnickej tvorby Anny Ondrejkovej. Vďaka nemu sa čitatelia náročnej a kvalitnej poézie zoznámia s výbušným, bohato štrukturovaným svetom, v ktorom poetka obnažuje svoje rany a nepodkupným, hutným jazykom vyjadruje najsilnejšie pocity, skúsenosti na hranici skutočnosti a sna, tragédie a triumfu.

Rilkeho elégie a rekviem v novom preklade básnika germanistu M. Richtera sú balzamom na dušu a oknom do nových sfér - Hubblovým teleskopom nepokoreného srdca, ktoré vo vesmíre minulého i budúceho hľadá svoje dvojča, svoju sestru a svojho brata.

Monografia slovenského básnika, prekladateľa a "andersenológa" o životných a tvorivých osudoch najčítanejšieho spisovateľa sveta. Nezvyčajná kniha o spisovateľovi, ktorého rozprávky a príbehy počúvali a neskôr čítali milióny detí na celej planéte. An dersenov prekladateľ Milan Richter približuje štyrmi vstupnými esejami čitateľovi mnohé známe i neznáme fakty z rozprávkarovho detstva v rodnom Odense, z prvej etapy jeho cesty za slávou, keď v Kodani netrpezlivo búšil na brány Kráľovského divadla, ale trúfa si aj poodhaliť mýty okolo Andersena, okolo jeho návštevy Bratislavy, okolo jeho sexuality. Rozprávkarov bazár je čítankou pre rodičov a rozprávkovou knihou pre ich deti aj jedni, aj druhí tu nájdu svoje. Nechýbajú najznámejšie rozpráv ky, ako napr. Palculienka, Kresadlo, Cisárove nové šaty, Malá morská víla, Statočný cínový vojačik, Škaredé káčatko, Dievčatko so zápalkami, ale aj pomerne neznáme príbehy (Červené topánky, Dievčina, ktorá šliapla na chlieb, Chrobák, Detské reči, Kva pka vody a ďalšie). Rozprávkarov bazár je pestrým, voňavým miestom, kde čitateľ môže ochutnať aj z nádherné vystrihovačiek, z básní (ktoré u nás nikto dosiaľ nepreložil), úryvkov z Andersenových listov, cestopisov, denníkov, ale aj z divadelnej h ry o tomto škaredom káčatku. Edícia LOS (Literárne osobnosti Severu)

Franz Kafka, pražský nemecký židovský spisovateľ, ktorý v roku 1924 zomrel ako 41-ročný na tuberkulózu, ovplyvnil ako málokto iný vývin svetovej literatúry 20. storočia. Kafkove romány Proces, Zámok a Amerika, ale aj poviedky, aforizmy, úvahy, denník ové záznamy spred sto rokov fascinujú čitateľov na celom svete svojou "fantazijnou reálnosťou", s akou zobrazil tragickú neschopnosť človeka komunkovať, i jeho osudovú predurčenosť znásobenú byrokratickou odľudštenosťou mechanizmov moci.

Vo vydavateľstve MilaniuM (PhDr. Milan Richter - MILANIUM) vychádza nové (opravené) vydanie autobiografického románu Alfréda Wetzlera ČO DANTE NEVIDEL ako 1. zväzok novej edície PAMÄTAJ. V knihe bude publikovaný doslov A. Matušku (z 1. vydania v r. 1964) a nový doslov historika I. Kamenca. Vydavateľ do knihy zaradil aj Správu Wetzlera a Vrbu (preložená pre Dokumentačné stredisko holokaustu, vyjde po prvý raz v slovenčine). Súčasťou knihy bude i štúdia Osudy jedné zprávy českého historika M. Kárného a prológ k Správe Wetzlera a Vrbu od britského historika sira M. Gilberta. Knihu dopĺňajú umelecké fotografie R. Kostova a dokumenty z archívu A. Wetzlera.

Tento výber po prvý raz prináša slovenskému (prípadne aj českému) čitateľovi „the basic Emily Dickinson“ dvojjazyčne, so zachovaním všetkých Dickinsonovej osobitostí v origináli (veľké začiatočné písmená veršov a kľúčových slov, pomlčky, atď.) a mnohých tiež v preklade. Zaradili sme doň aj väčšinu básní z výberu Monológ s nesmrteľnosťou (Tatran 1983) – všetky však podstúpili zásadnú revíziu zo strany prekladateľa M. Richtera a veľmi často tak vznikol nový preklad. K výberu básní sme priradili aj to najpodstatnejšie z korešpondencie E. Dickinsonovej s literátom T. W. Higginsonom. V listoch sa priam ukážkovo zrkadlí Dickinsonovej práca so slovom a štýlom, jej enigmatickosť, ale aj túžba dozvedieť sa, či jej „verše sú živé“. Prekladateľ navštívil Amherst, dom a hrob E. Dickinsonovej, ako aj jej archív v Amherst College po prvý raz v máji 1990 a odvtedy ešte vzrástol jeho záujem o život a tvorbu poetky. Výsledkom Richterovho štúdia Dickinsonovej listov, monografií o nej (Sewall, McNeilová, Farrová), ďalšej sekundárnej literatúry, ale aj prekladov do dánčiny, nórčiny či nemčiny je výber Učili sme sa celú lásku. Predkladáme ho čitateľom v nádeji, že Dickinsonovej mnohovrstevnatá poézia sa prihovára ponad oceán času a priestoru priamo od srdca k srdcu, od mysle k mysli, od tvorivej imaginácie k fantázii vôbec, bez ktorej by sme nevedeli naplno vnímať a prežívať krásu života, blaženosť i bôľ lásky a krutú nevyhnutnosť smrti.

Prvý reprezentatívny výber z básnickej tvorby a korešpondencie zakladateľky severského modernizmu Edith Södergranovej (1982-1923). Podobne ako Američanka Emily Dickinsonová si aj Edith bola istá tým, čo prinášala nové: „Moja sebaistota sa zakladá na tom, že som spoznala svoje dimenzie. Nepatrí sa mi robiť sa menšou, než som,“ šprihla do očí potenciálnym neprajníkom v „úvodných poznámkach“ k svojej druhej knihe Septembrová lýra (1918). Bola to skôr obrana ranenej bytosti než náčrt rodiacej sa poetiky. Jej debut Básne (1916) totiž fínska literárna kritika neprijala kladne. Vyčítali pomerne mladej autorke absenciu rýmov a rytmu, ba aj obsahu. Len výnimočne sa objavili hlasy, ktoré naznačovali, že poetka hodlá predstaviť vo Fínsku „nový poetický smer“. Zdá sa, že „nežičliví“ kritici (ako sa to často stávalo a stáva) boli o 20 — 30 rokov pozadu za vývinom modernej európskej poézie a že Södergranová prišla privčas v krajine, kde nemecký expresionizmus a Nietzscheho filozofia ostávali takmer nepovšimnuté. Fínsko krátko pred boľševickou revolúciou bolo skôr „krajinou, ktorá nejestvuje“, a ani obdobie po r. 1917, keď Fínsko vyhlásilo samostatnosť, neprinieslo pokoj prihraničnej Karélii, kde Edith Södergranová žila so svojou matkou v osade Raivola. (...) To, čo má prísť, príde: chudoba, raivolská samota, priame aj nepriame dôsledky boľševickej revolúcie v Rusku, pokusy o etablovanie sa vo fínskošvédskej poézii, o získanie trošky uznania a slávy aj v Nemecku (odkiaľ prijala a osvojila si Nietzscheho aj expresionizmus), hrdosť, vrúcny vzťah k spisovateľke a literárnej kritičke Hagar Olssonovej, rozvíjajúci sa najmä v listoch... a nakoniec smrť, tichý odchod... zničenie jej hrobu pri presunoch frontu počas rusko-fínskej vojny... Ale čosi podstatné ostalo: „životodarné slnko putujúce vesmírom“, Södergranovej uhrančivá, navonok prostá, no vnútri žeravá a úžasne živá poézia. Naozaj mala Edith pravdu, keď pred takmer 90 rokmi napísala: „Nepatrí sa mi robiť sa menšou, než som.“