Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 17 z 75
zobraziť:
Cesty hrdinov
Humorná fantasy o sile priateľstva, viery a odhodlania a o presvedčení, že osud je vlastne iba výsledkom prílišnej kreativity bohov!
O čom môže byť príbeh, ktorého hlavný hrdina umrel skôr, ako sa vôbec začal? Baltar sa vďaka ľsti vracia z podsvetia, odhodlaný vziať svoj život do vlastných rúk. Vlastne iba jednej, pretože tá druhá mu ostala nehmotná. Čo je to za bojovníka, ktorý nemôže používať jednu ruku? Aby sa Baltar opäť stal celým človekom, musí sa vydať v ústrety výzvam, aké si dovtedy nedokázal ani predstaviť, ale predovšetkým musí niesť následky za svoje činy. Pretože oklamať démona asi nebol najlepší nápad. Po tŕnistej ceste našťastie odvážny bojovník nekráča sám. Zvládne sa tvárou v tvár fantastickým tvorom, hordám nepriateľských armád či miske s kláštornou obilnou kašou zachovať vždy správne a zlomiť tak démonovu kliatbu? Zistí jeho verný spoločník Kail, ako to v skutočnosti bolo s Veľkým hlodavcom a dokáže Tarja získať trón Klaaspenu pre právoplatného dediča? Začítajte sa, určite nájdete svoje odpovede.
Ženy, ktoré zostali
Migrácia nie je len o odchode človeka za hranice. Neoddeliteľnou súčasťou tohto fenoménu sú aj ženy a deti, ktoré zostali v domovských krajinách po tom, ako odišli ich muži, otcovia či synovia. Čo je s nimi? Ako vyzerajú ich bežné dni od Mexika, cez Senegal, Etiópiu, Indiu, až po Rumunsko či Slovensko?A aké vedú životy zoči-voči globálnym výzvam, ktoré prinútili ich mužov k odchodu? Aj o tom je kniha slovenskej reportérky Magdalény Rojo Ženy, ktoré zostali.
Toto je kniha o migrácii. No možno je skôr o materstve? Alebo o detstve bez otcov? O živote bez manželov? O starnutí bez detí? Všetci tí anonymní presúvajúci sa majú svoje ľudské tváre a príbehy. Sú to príbehy, ktoré sa odohrávajú za chrbtom veľkého sveta. Slovenská reportérka Magdaléna Rojo sa na túto globálnu tému pozerá z opačnej strany – z krajín, kde sa problém rodí a cez optiku žien, ktoré zostali. Spoločne s ňou sa pozrieme do Mexika, Senegalu, Etiópie, Indie, ale aj do Rumunska či na Slovensko. Všade tam žijú rodiny, ktoré svojich členov vyprevádzajú na dlhšie či kratšie cesty, aby im zabezpečili dôstojné živobytie, všade tam zostali ženy a deti, ktoré musia ďalej žiť svoje životy. Magdaléna Rojo bola zvedavá, ako ich žijú, a preto sa tieto osudy rozhodla zbierať. Výsledkom je jej intímna zbierka reportáží s názvom Ženy, ktoré zostali.
Magdaléna Rojo sa približuje k svojim hrdinkám s citlivosťou skúmajúcej antropologičky a s trpezlivosťou reportérky, ktorá chce v kvapke vody ukázať celý vesmír. Odkrýva pred nami každodenný život rodín, z ktorého hmatateľne vytŕčajú obavy i neistota, ba dokonca napätie. Svet má mnoho farieb, no dôvody na migrovanie sú viac-menej podobné. A podobné sú aj obrazy, ktoré dopady migrácie na rodiny sprevádzajú. Nedostavané domy. Tváre čoraz cudzejších mužov na displejoch smartfónov. A často každodenné pečenie chleba, ktorý je vždy ten istý, bez ohľadu na to, či sa volá čapátí, tortila, alebo indžera.
Autorom originálnych fotografií v knihe Ženy, ktoré zostali je dokumentárny fotograf Noel Rojo.
dostupné aj ako:
Malénina záhrada
Hlavná hrdinka Maléna Figová nie je hocakou štvrtáčkou. Máme do činenia s bystrým, citlivým, priateľským a veselým dievčatkom, ktoré by na meniny mohlo dostať ružový mobil, no namiesto toho si v záhrade túži postaviť malý drevený domček. A najviac zo všetkého si Málka želá, aby sa jej rodičia neustále nenaháňali za prácou a trávili s ňou viac spoločných chvíľ.
Malénina záhrada je útočiskom aj bezpečným miestom, kde na dievčatko každý deň čaká jej priateľ – staručký rozprávajúci cvrček Sibyl. Dá sa však odtiaľ vykročiť do nekonečna? Ako môže Málka nájsť samu seba a priateľov? Ako sa dokáže pozrieť zoči-voči času a načúvať svojim túžbam? Na množstvo otázok hľadá odpovede spolu s ďalšími hrdinami a hrdinkami tohto dobrodružného príbehu.
Kniha originálne spája svet skutočnosti a fantázie: hovorí o sile rodiny a priateľstva, je plná nečakaných zvratov, prekvapení a pravého humoru. Zážitok z čítania ponúka nielen deťom, ale aj dospelým.
Doppelgänger
Prozaický diptych Doppelgänger je zložený z noviel Artur a Izabela a Pupi. Autorka sa pokúsila odpovedať na otázku, ako žijú a ako umierajú ľudia na území, na ktorom sa vystriedalo viacero štátnych zriadení; nadviazala pritom na bohatú tradíciu „dvojníckej“ literatúry (Dostojevskij, Stevenson, Pirandello, Bulgakov). Artur a Izabela rozpráva príbeh vzťahu dvojice starých ľudí, ktorí sa zoznamujú počas silvestrovskej noci. Novela zachytáva krátku históriu ich všeobecného úpadku, v texte prezentovaného naturalistickými výjavmi fyzického či fyziologického chátrania. Rozprávanie o Pupim je komplexnejšie a dlhšie; titulná postava v ňom po rodinných a dejinných peripetiách končí na ulici a priatelí sa len s predavačmi novín a nosorožcami v zoo, s ktorými sa postupne stotožňuje. Spoločným menovateľom oboch próz sú bizarné detaily, podčiarkujúce skutočnosť, že životy hlavných hrdinov sa odohráva v atmosfére beznádeje a zúfalstva, ktorá nemôže vyústiť inak ako tragicky. Ústrednými postavami oboch príbehov sú životní outsideri (Artur trpí epilepsiou, nikdy nevychádza von bez klobúka, Izabela je židovka, ktorá po druhej svetovej vojne zostala bez tridsiatich šiestich členov užšej a širšej rodiny, Pupi z druhej prózy iba predstiera plnosť existencie 175 – žije len zo spomienok na niekdajší pôžitkársky život). Vo voľne prepojených príbehoch autorka rozvíja variant neoexistencialistickej estetiky, akú svojho času vypracoval Sartre a vyznávali takí spisovatelia ako Samuel Beckett či Thomas Bernhard. Väčšina kníh Daše Drndićovej (1946 – 2018) aktualizuje predovšetkým otázku vzťahu dejín a indivídua. Človek je ustavične v situácii, keď je nútený voliť medzi vlastným presvedčením a stereotypmi, aké ponúkajú pravidlá spoločensky diktovaného pragmatizmu. Inými slovami, je stiesnený medzi slobodou a nutnosťou, lebo je konfrontovaný s vlastným vedomím a vedomím kolektívnym, ktoré sa tomu prvému podsúva ako korektív. Z takéhoto rozdelenia síl jednotlivec zriedkakedy vychádza ako víťaz, a všetko, čo prinášajú dobové zvraty, v ňom tak či onak vzbudzuje virtuálne obavy a pochybnosti. Pochybnosť je svojím spôsobom to isté, čo aj podozrenie, to, bez čoho je nejaký literárny projekt prakticky ťažko predstaviteľný, aj keď sa v tomto prípade prvé podstatné meno zdá primeranejšie než druhé. Prečo? Pretože pochybnosť sugeruje dvojakosť, dualizmus a disparitu – tie sú základom knihy Doppelgänger. Cítiť v sebe viacero paralelných svetov alebo rôznych pulzácií je niečo, čo je imanentné kreatívnej bytosti. V prípade Daše Drndić je dualita umocnená biografickými údajmi, ako aj bazírovaním na spomenutej téme vzťahu jednotlivca a histórie.
Preklad: Karol Chmel
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Moc temnoty
Valdimar Ásmundsson (1852 - 1902) - zakladateľ, majiteľ a redaktor islandských novín Fjallkonan sa v roku 1900 rozhodol preložiť román Dracula, aby ho vo svojom denníku mohol vydávať na pokračovanie.
O rok neskôr publikoval na Islande svoj preklad knižne pod názvom Makt Myrkranna (Moc temnoty) s predslovom Brama Stokera. Je však veľmi otázne, či autor tohto dnes už kultového diela o skrátenom a upravenom islandskom vydaní vôbec vedel.
Islandský preklad slávneho románu vyšiel v Anglicku až v roku 2014 a medzi milovníkmi „upírskej literatúry“ vyvolal doslova senzáciu. Ásmundsson totiž k práci prekladateľa pristúpil veľmi kreatívne a v podstate vytvoril úplne novú verziu príbehu s novými postavami a výrazne prepracovanou zápletkou. Epištolárnu formu originálu zrušil úplne, pridal islandský nádych a použil aj množstvo odkazov na severskú mytológiu. Valdimar Ásmundsson navyše akoby sa pri písaní svojej verzie inšpiroval skôr sériovými vrahmi modernej doby, než historickou postavou valašského kniežaťa Vlada Ţepeşa a romantickými legendami o upíroch. Priamy odkaz na Thames Torso Murders - dodnes nevyriešenú sériu vrážd štyroch žien, ktorých zohavené torzá sa v rokoch 1887 až 1889 našli na brehu Temže a obyvateľom Londýna pripomenuli vyčíňanie Jacka Rozparovača - len dokresľuje jeho iný pohľad na krvilačného grófa.
Výsledný román je kratší, dôraznejší, erotickejší a možno ešte aj napínavejší ako originál.
dostupné aj ako:
Staviteľ Juraj Hudec 1858 – 1920
Po Ladislavovi Eduardovi Hudecovi predstavuje C.A.L.E.H. n.o. verejnosti jeho otca Juraja Hudeca, ktorý patril medzi významné osobnosti Banskej Bystrice na prelome 19. a 20. storočia. Juraj Hudec bol predovšetkým staviteľom, ale podieľal sa na stavbách aj ako projektant a reštaurátor. Okrem toho bol členom Obchodnej a priemyselnej komory, Uhorského karpatského spolku, viacerých mestských komisii a pri magistráte zastával funkciu mestského staviteľa a hospodárskeho inšpektora. Prelom storočí jeho povolaniu prial, keďže mestá a mestečká prechádzali veľkým stavebným rozmachom a modernizáciou. Juraj Hudec získaval zručnosti vo firmách Cserey a Wünsch, ktoré neskôr zúročil vo vlastnej firme založenej spolu s Ľudovítom Rosenauerom. Firma Hudec a Rosenauer patrili medzi dôležité spoločnosti pri rozvoji mesta. V prehľade Hudecovej stavebnej činnosti vidíme širokú škálu stavieb - od verejných budov, cez vily až po zázemie elektrárne a turistické útulne.
Výskum ku knihe potvrdil Hudecovu odbornosť, všestrannosť a inovatívnosť, ktoré ho spolu s dobrými kontaktmi predurčili na úspešnú profesionálnu dráhu, aj keď iba v rámci provinčného mesta, akým bola Banská Bystrica na prelome 19. a 20. storočia. Komplikovanosť daného obdobia mohla byť príčinou, prečo sa na meno Juraja Hudeca v priebehu 20. storočia vytratilo. Jeho stavby ale pretrvali a môžeme ich dodnes obdivovať – väčšina budov postavených Jurajom Hudecom stále stojí a mnohé plnia podobnú funkciu ako za jeho života.
Prebal knihy je zároveň mapou, na ktorej nájdete všetky spomínané stavby spolu s krátkym popisom v slovenskom a anglickom jazyku. Vďaka tomu môžete stavby Juraja Hudeca na Slovensku spoznávať nielen prstom na mape.
Sklenená záhrada
Tamara Pavlovna si v detskom domove vyberie dievčatko, ktoré síce nerozpráva jej jazykom, no najviac vydrží. Totiž jedine s vytrvalosťou a zaťatosťou, obklopená drobnými radosťami z pestrého života na dvore jedného bytového domu v Kišiňove, nájde dospievajúca Lastočka spôsoby, ako sa vyrovnať s cudzím jazykom, neľahkými podmienkami, pocitom viny z túžby po vlastných rodičoch... Dej románu Sklenená záhrada sa vracia do rokov perestrojky a glasnosti, do rokov konca sovietskej éry a začiatku hľadania samostatnej moldavskej identity. Tatiana ?îbuleac zaň v roku 2019 získala Cenu Európskej únie za literatúru.
Chyť zajaca
Kľukatý road trip do minulosti jedného priateľstva a štátu, čo prestali existovať. Sára, ktorá už dvanásť rokov žije mimo Balkánu, sa vracia do rodnej Bosny, aby s Lejlou podnikla cestu do Viedne. Majú sa tam stretnúť s Lejliným bratom, ktorý na začiatku vojny v 90. rokoch bez stopy zmizol. Sára sa usiluje porozumieť Lejlinmu svetu, píše o nej knihu a naháňa pomyselného králika – pointu, ktorú nedokáže uchopiť.
Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch.
Ja, Alfonsina
Bola považovaná za kráľovnú pedálov. Talianska cyklistická ikona Alfonsina Strada sa začiatkom 20. storočia dostala na titulné stránky novín, keď sa zúčastnila prestížnych cyklistických pretekov Giro d'Italia - napriek tomu, že sa ich mohli zúčastniť len muži. Oceňovaný ilustrátor a spisovateľ Joan Negrescolor pôsobivo vyrozprával príbeh tejto výnimočnej, odvážnej ženy – o jej detstve v talianskej provincii, láske k cyklistike, túžbe po slobode a pôsobivej kariére.
dostupné aj ako:
Dav. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy
Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy obsahuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926 (J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky, D. Okáli, J. Poničan, L Novomeský, E. Urx, J. Elen, J. Zindr, P. Jilemnický). Modernizačné úsilia poprevratovej literárnej generácie a jej zápas o modernú podobu slovenskej prózy nachádzali jeden z najvýraznejších prejavov práve v tvorbe davistov; tá predstavuje v mnohých prípadoch výrazovo, tvarovo a ideovo to najambicióznejšie, čo v slovenskom literárnom kontexte prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia vôbec môžeme nájsť: od generačného nástupu v rokoch 1922 – 1923, cez vrchol v rokoch 1924 a 1925 až po doznievanie v roku 1926. Všetky poviedky davistov boli pôvodne publikované iba časopisecky, viaceré z nich vychádzajú knižne prvý raz až v našej antológii.
K jednotlivým prózam sú priradené odborné komentáre obsahujúce kompletnú bibliografickú informáciu o prvom časopiseckom vydaní a prípadných knižných vydaniach, analytickú interpretáciu textu s literárnohistorickými súvislosťami, súčasťou je i blok vysvetliviek. Publikácia obsahuje tiež edičnú poznámku vysvetľujúcu realizované editorské postupy a princípy textologických úprav, biograficko-bibliografické portréty autorov, obrazovú prílohu s fotodokumentáciou a záverečnú syntetizujúcu vedeckú štúdiu. V nových kontextoch a súvislostiach upozorňuje na fenomén ľavicovej avantgardy v slovenskej literatúre, kultúre a spoločnosti medzivojnového obdobia.
Autor: Michal Habaj (1974) je básnik a literárny historik. Vyštudoval odbor Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV.
dostupné aj ako:
Sesternice
Príbeh z novely Sesternice sa odvíja v meste La Plata, v zmätočnej atmosfére Argentíny 40. rokov minulého storočia. Odhaľuje mučivý svet podivuhodnej a nefunkčnej rodiny zo strednej triedy. Rámcovo ide o príbeh dospievania a snahy vymaniť sa z neprívetivých životných podmienok. Obsah však vyráža dych svojou surovosťou, nekorektnosťou a čiernym humorom. Venturini porušuje všetky konvencie – jazykové aj spoločenské. Vyťahuje spod koberca všetko, čo sa tam starostlivo pozametalo a odhaľuje tých najzraniteľnejších medzi nami. V centre pozornosti je rozprávačka Yuna Riglos, dievčina s ľahším mentálnym postihnutím, ktorá má problém verbálne komunikovať, no do vienka jej bol nadelený výtvarný talent, ktorý jej kliesni cestu k lepšiemu životu pre seba aj jej rodinu. Opisuje život okolo seba, matku, ktorá zostala sama na dcéry s telesným aj duševným postihnutím, mužov, ktorí vnikajú na ich územie, akoby len preto, aby ho zneužili na vlastný prospech – kariérny rast, hmotné zabezpečenie alebo sexuálne uspokojenie. Yuna to všetko komentuje spôsobom jej vlastným. Originálne, deformovane, surovo a hravo.
„Sesternice neraz čitateľa nahlas rozosmievajú provokáciami či nečakanými rozhodnutiami. Telá sa ocitajú v hraničných situáciách a text tryská ako krv. Aurora Venturini vďaka Sesterniciam dosiahla slávu, po ktorej túžila celý život, a vychutnala si ju tak, ako to len ona vedela: s ironickou prezieravosťou vystavila na obdiv jazvy obludne talentovanej ženy, ktorá vytvorila samu seba.“
Marianna Enriquez
Zo španielskeho originálu Las primas (Tusquets Editores, Barcelona 2020) preložila Barbara Sigmundová.
dostupné aj ako:
Strieborné bremeno
Pri písaní románu autor čerpal nielen z vlastných skúseností a zo spomienok členov rodiny, priateľov i známych, ale aj z rozhovorov a diskusií s neznámymi ľuďmi, ktoré zažil,
odpozoroval alebo len okolo seba napočúval. Inšpiráciou mu bol prastarý otec, dedinský kováč, pansláv. Jeho hrdý postoj voči moci vzbudzuje úctu aj po rokoch. Mala to
byť kniha o vnútornej sile jednotlivca, lenže postupne si autor uvedomoval, že nič nie je len čierno-biele, že život, to sú aj slabosti, zlyhávania a pády. Áno, všetko sa opakuje, ako čítame
v Biblii, všetko už bolo, ale s trochou optimizmu dodajme, že aj sa vyvíja a mení, niekedy k dobrému, inokedy k zlému, závisí od človeka, čo všetko ho dokáže ovplyvniť, veď každá
priveľká túžba, nielen materiálna, má v sebe potenciál stať sa bremenom.
Rozmotávať klbko minulosti si nemôže dovoliť každý, na to treba mať odvahu, čas i šťastie. Mnohí sa v minulosti iba viac zamotajú, začnú ňou žiť, o prítomnosť stratia záujem.
Odvahu a čas Hannah mala, o prítomnosť už dávno stratila záujem, a či je to šťastie, neskúmala. Celé hodiny presedela na verande svojho bungalova a hľadela na more, bol to jej spôsob meditácie, únik z prítomnosti, položiť svoj myšlienkový surf na jednu vlnu a ňou dať sa unášať do minulosti.
Ilustrácia na obálke: Dušan Kállay
Jazero
„Si maličké jazero, máš tvar vajíčka. V hĺbke tridsiatich metrov, kúsok od tvojho najhlbšieho bodu, žije oranžová ryba. Tesne pri dne a nikto ju nevie uloviť.“
V poetickom picturebooku Jazero sa hlboké a intímne obrazy spájajú s minimalistickým textom. Na prvý pohľad jednoduchý príbeh klame telom; vyrovnávanie sa so stratou či zmenami totiž nie je ani trochu jednoduchá téma. Obrazy umelkyne Han Donau majú výrazný rukopis a vedú čitateľa snovou krajinou s jedinečnou atmosférou.
Jazero je kniha, ktorú nestačí iba prečítať. Oplatí sa mať ju po ruke a siahnuť po nej vždy, keď si prestávame rozumieť.
Nič
Skupina siedmakov čelí nezmyselnosti života a opúšťa nevinnosť detstva.
Pierre Anthon a jeho spolužiaci práve začali chodiť do siedmej triedy, keď Pierre Anthon zrazu vyhlási, že život nemá zmysel, odíde zo školy, presťahuje sa na strom a odmieta z neho zliezť. To vyvolá medzi jeho spolužiakmi existenciálnu krízu. Rozhodnú sa zhromaždiť svoje najcennejšie veci a urobiť "kopu zmyslu", ktorá by Pierra Anthona presvedčila, že sa mýli.
Začína sa nebezpečná, znepokojujúca a kontroverzná štúdia o tom, na čom skutočne záleží. To, čo sa začalo nevinným obetným aktom zhromažďovania cenných vecí, sa čoskoro zmení na špirálu psychologického násilia: čím bolestivejšia je obeť, tým viac znamená a tým viac sa žiada od ďalších v poradí. Nothing je surový a neučesaný príbeh o skupine mladých ľudí, ktorí sa v konfrontácii s nezmyselnosťou života vydávajú na cestu preč z bezpečia a nevinnosti detstva.
Román vyšiel v 30 krajinách a predalo sa z neho vyše 1,5 milióna výtlačkov po celom svete. Knihu adaptovali do vyše 150 rôznych divadelných predstavení a napokon z nej vznikol aj celovečerný film.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Sparta - Príbeh hrdinov/ Plutarchos - Výroky Sparťanov
Sparťania pretvorili za stáročia svoju domovinu na ojedinelú obec bojovníkov a ich jediným záujmom sa stalo umenie víťaziť. Sparta vďaka tomu zostala (až na krátke obdobia) najdôležitejším a najsilnejším štátom starovekého gréckeho sveta. Nepriatelia o nej hovorili s rešpektom a obdivom. Sparťania sa preslávili príbehmi svojich hrdinov, ako boli Pausanias, Lysandros alebo Agesilaos. Nesmrteľným pomníkom zostáva tristo padlých Sparťanov vedených Leonidom, ktorí sa postavili veľkej perzskej presile v Termopylách. Spartská výchova, strohosť či typický lakonický spôsob vyjadrovania lákali aj neskoršie generácie; inšpiráciu priniesli rôznorodým osobnostiam od Augusta cez Napoleona až po Hitlera. A Sparta dodnes patrí medzi najznámejšie symboly nepoddajnosti a odhodlanosti.
Knihu dopĺňa prvý preklad Plutarchovho diela Výroky Sparťanov do slovenčiny, ktorý čitateľa prenáša do dobového sveta Sparty, jej hodnôt a propagandy.
Slovenské piesne
Úžasná kniha plná kultúrneho dedičstva našich predkov prichádza medzi čitateľov. Snúbi sa v nej spevavosť nášho národa s tradíciami a šikovnosťou našich prastarých mám, ktoré vyrábali nádherné čepce, dokonale sa hodiace k slovenským krojom. Platí tu odveká múdrosť, čo iný kraj, to iný mrav, iné nárečie aj iné kroje. A to všetko v jednej jedinej publikácii, ktorú pre vás zostavili Ľubomír Feldek, Katarína Vavrová a Bernard Herstek.
Výber piesní: Ľubomír Feldek
Ilustrácie: Katarína Vavrová
Notácia: Bernard Herstek
Dohodnime sa
Áno, niekedy sa to stane, že jediným východiskom z nešťastného manželstva je rozvod. Nebýva to ľahké, no dá sa zvládnuť s rešpektom a dôstojne. Aj preto je tu príručka férového rozvodu a života po ňom, určená dospelým aj deťom.
Deťom, aby vedeli, že v tom nie sú samy, že na nich niekto myslí a vie, čím si prechádzajú. Aby si dokázali poradiť so svojimi pocitmi, a aby uverili, že život ešte prinesie aj krásne chvíle, napriek tomu, že ich rodičia už nie sú spolu.
Rodičom, ktorí spolu po rozvode vychovávajú deti. Aby im podala pomocnú ruku a utvrdila ich v tom, že to robia dobre a že sa oplatí snažiť sa. Aby sa mali o čo oprieť, keď sa dostanú do nepríjemnej situácie, či keď ich premôžu emócie.
Rodičom, ktorí práve prechádzajú rozvodom. Aby vedeli, ako podať návrh na rozvod, ako napísať dobrú rodičovskú dohodu, ako sa o rozvode rozprávať s deťmi, ako si rozdeliť starostlivosť či majetok, a ako zvládnuť súd.
Ale aj ostatným z blízkej rodiny, priateľom i učiteľstvu.
Rozvod sa dá zvládnuť dobre.
Ide o dve knihy v jednej, jedna je určená deťom, druhá dospelým. Knihu tvorili okrem autoriek aj ďalší odborníci a odborníčky z oblasti psychológie, práva či školstva.
Depešáci
Adam a Martin, dvaja učni zo socialistického zapadákova, sa púšťajú do naháňačky za lístkami na legendárny koncert Depeche Mode v Prahe v roku 1988. Rozpredajú zbierky plagátov z Brava, staré zásoby céčok, somrujú peniaze po babkách, len aby videli svoju milovanú kapelu.
Okrem nedostatku kapitálu a úzkoprsého režimu sa im však do cesty postaví aj partička otrlých metalistov. Adam a Martin musia nakoniec kvôli lístkom riskovať omnoho viac a nechcene nazrú pod povrch šedej ekonomiky zdochýňajúceho komunistického zriadenia.
Depešáci sú mnohovrstevnatým príbehom o sile priateľstva, o komunitách “voľnej mládeže”, o bežnom živote na sklonku socializmu v kolorite priemyselného mestečka, ale predovšetkým o nekonečnej láske k hudbe, ktorá dokáže oslobodiť najhlbšie vnútro človeka, ale aj svet naokolo.
Peter Gärtner debutoval v roku 2019 satirickým Veľkým románom, spolu s Ďurom Baloghom má na konte komiks o živote Lasicu a Satinského Radostná správa. Pre deti napísal viacero úspešných kníh: Čakanie na sneh, Krpci z tretieho vchodu a sériu dobrodružných príbehov o čertovi Kolofónovi.
Cestou do Babadagu
Boli ste už na konci sveta? Fajn. Andrzej Stasiuk vás zoberie ešte ďalej. Vydajte sa na cestu po zabudnutých kútoch Európy; do ospalých maďarských dediniek, kde sa dávno zastavil čas, alebo do delty Dunaja, odkiaľ sa dá už iba vrátiť späť. V Stasiukových rukách totiž naberá slovo „cesta“ celkom nové významy.
Na bočných cestách, ďaleko od nablýskaných centier slávnych európskych miest, sa dejú tie najzaujímavejšie veci. Andrzej Stasiuk to veľmi dobre vie. Vo svojej legendárnej cestopisnej knihe Cestou do Babadagu nás pozýva na potulky po tých najzabudnutejších kútoch strednej a východnej Európy – bez mapy a bez presného cieľa; autom, vlakom, či autostopom. Navštívime Poľsko, východné Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Albánsko, Moldavsko i Ukrajinu. A celkom prirodzene sa podchvíľou stratíme kdesi medzi ťažkým pachom ružomberskej celulózky, stádom kráv a kôz na rumunskom vidieku a kukuričnými lánmi uprostred nedozerných maďarských rovín.
Stasiukova kniha Cestou do Babadagu je ako škatuľa plná spomienok. Stačí ju vysypať na podlahu a spomedzi pokrčených bankoviek a postrácaných mincí nechať vypadnúť desiatky príbehov cestách tretej a štvrtej kategórie, zapadnutých benzínkach, opustených železničných staniciach či zadymených ospalých krčmičkách uprostred ničoho.
Nie je to však len obyčajný cestopis. Je to tiež dobrodružná výprava do vedomia obyvateľov tejto časti sveta, do vedomia poznačeného vojnami, desaťročiami sovietskej nadvlády i následnej bujarej posttotalitnej anarchii.
Kniha Andrzeja Stasiuka Cestou do Babadagu vychádza v preklade Karola Chmela.
dostupné aj ako:
