Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Filozofia strana 181 z 186

Novela rozpráva o dievčatku Cecílii, ktoré doma leží vážne choré. Už nebude dlho žiť. Tragická situácia je základom príbehu, ktorý, paradoxne, formuje práve život. Keď je Cecília sama doma, navštívi ju anjel Ariel. Odmietne jej rozprávať o živote po smrti, on chce vedieť, aké je byť ľudskou bytosťou, živým človekom z mäsa a kostí, ktorému v žilách prúdi krv. Ariel zariadi, aby sa Cecíliin zdravotný stav ešte raz zlepšil natoľko, aby si mohla vyskúšať na kopci pri dome lyže a pripraví jej blízkym niekoľko malých radostných prekvapení...

Tématem knížky není pouze lenost v klasickém a tradičním pojetí, ale lenost v širším slova smyslu. Mniši by řekli acedie neboli vnitřní rozklad, který se u jednoho projeví nedbalostí a nečinností, u jiného naopak horečnou aktivitou či svévolným tříštěním pozornosti a vnitřní energie srdce. Není tedy určena jen těm, kteří dělají málo nebo nic, ale i těm, kteří dělají příliš mnoho, puzeni však vším možným, jenom ne Duchem.

V priebehu svojich dejín sa filozofia formovala a zaoberala množstvom otázok a problémov, na ktoré sa pokúšala hľadať odpovede a riešenia. Ako cesta hľadania pravdy a zmyslu sa stala neodmysliteľnou súčasťou ľudských dejín, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňovala spoluúčasťou pri formovaní svetonázorových orientácii ľudí. Prešla vývojom od predvedeckej formy až k postupnému systematickému mysleniu, ktoré sa diferencovalo v rozličných filozofických disciplínach, ako ich poznáme dnes. Stala sa súčasťou života v súvislosti s hľadaním zmyslu a životnej orientácie, ako aj súčasťou vedeckého bádania, ktoré sa snaží systematicky premyslieť nastolené otázky. Filozofovať však znamená viac, ako len si nezáväzne v dlhej chvíli položiť otázku o zmysle života. Je to zámer, ktorý vyplýva z nespokojnosti a túžby človeka po „inom“, ako aj túžby byť samým sebou. Preto sa filozofovanie môže stať „nebezpečným“, ak sa človek nachádza v prostredí, ktoré sa nekriticky riadi konformným správaním a myslením. Filozofia v takýchto situáciách zneisťuje a znepokojuje. Nie však kvôli neistote samej, ale kvôli túžbe poznať, ktorá sa s filozofickým hľadaním spája. Táto fundamentálna nespokojnosť vyplýva zo samotnej podstaty otázky ako takej, ktorá sa dotýka hraníc nášho poznania, našich istôt, tradícií a zabehnutého spôsobu života. Zvlášť je to nevyhnutné v dnešnej dobe médií, ktoré sa podľa J. Habermasa aktívne podieľajú na formovaní svetonázoru súčasného človeka, na vytváraní obrazu o našom svete a jeho interpretácii. Médiá v celom rozsahu prispievajú k našej predstave o čom je skutočný svet. Bez kritického myslenia filozofie je ťažké zostať nezávislým od splynutia s myslením davu. Preto sa filozofické pýtanie môže stať problémom pre ľudí, ktorí sa zaistili vo vlastnom poznaní, tým, že ho považujú za definitívne. Takéto postoje nazýva Solovjov duchovnou lenivosťou, ktorá nás nabáda uspokojiť sa s málom, s tým čo je dané a hotové, čo si od nás nevyžaduje vnútorné úsilie. Minulosť nás však neustále presviedča, že ako vo filozofických, tak aj v náboženských dejinách priniesli posun práve tí myslitelia, ktorí sa odvážili pýtať na hranice. Ich odvaha bola prejavom sily ducha, slobody a tvorivosti, ktoré nenašli vždy porozumenie u druhých. Sú to tí, ktorých odvaha a sloboda bola často spojená s daňou, aj najvyššou. To je údel filozofie v konformnom prostredí. No len slobodný a poctivý filozofický prístup nás môže uchrániť pred duchovnou lenivosťou, ktorá vždy napomáhala zrodu ideologických systémov a praktík. Filozofia nemôže zastať pred hranicou doposiaľ poznaného len preto, že sa obáva straty istoty a straty gnozeologického pohodlia. V duchu objasňovania a hlbšiemu porozumeniu bytia sa bude snažiť o neustále sebapresahovanie. To je vlastná povaha filozofie. Nesmieme si však pokrok filozofie zamieňať s technickým pokrokom, ktorý môžeme empirický merať. Ekonomicko-technická mentalita súčasnej spoločnosti sa snaží presadiť tento rozmer aj v humanitných vedách. Mnohé podnety, ktoré priniesli dejiny filozofie však môžu byť nanovo premyslené v kontexte dnešných historických situácii. Vo filozofii totiž nejde len o neustále nové a originálne. Ak sme k sebe úprimní, musíme priznať, že mnohé z toho čo a ako myslíme, je vďaka tomu, čo sme si prečítali a osvojili. Dnešný filozof preto bude viac sprostredkovateľ idey ako ich tvorca. Môže to však robiť vždy novým originálnym spôsobom. Preto je potreba filozofie stále aktuálna. Vymieňanie a spoznávanie iných názorov v dialogickom diskurze nás posúva v riešení otázok a problémov, ktoré prináša doba. To ešte neznamená, že sa z času na čas neobjaví originálny mysliteľ s novými ideami, ale to nie je prvoradým cieľom filozofie. Šťastie však praje pripraveným.

In the Nicomachean Ethics Aristotle's guiding question is: what is the best thing for a human being? His answer is happiness, but he means, not something we feel, but rather a specially good kind of life. Happiness is made up of activities in which we use the best human capacities, both ones that contribute to our flourishing as members of a community, and ones that allow us to engage in god-like contemplation. Contemporary ethical writings on the role and importance of the moral virtues such as courage and justice have drawn inspiration from this work, which also contains important discussions on responsibility for actions, on the nature of practical reasoning, and on friendship and its role in the best life. This new edition retains and lightly revises David Ross's justly admired translation. It also includes a valuable introduction to this seminal work, and notes designed to elucidate Aristotle's arguments. ABOUT THE SERIES: For over 100 years Oxford World's Classics has made available the widest range of literature from around the globe. Each affordable volume reflects Oxford's commitment to scholarship, providing the most accurate text plus a wealth of other valuable features, including expert introductions by leading authorities, helpful notes to clarify the text, up-to-date bibliographies for further study, and much more.

Reminiscencie starnúceho hrdinu, rozprávača, sa v sústredných kruhoch vracajú k obsadeným témam: opustenosť, osamelosť, viera a beznádej. Román uznávaného srbského spisovateľa hovorí o hraničnej situácii ľudskej existencie, uvedomovaní si vlastnej smrteľnosti zoči-voči umieraniu najbližších. Témy opustenosti, osamelosti, viery a beznádeje sú tu reflektované cez prizmu kultúry, filozofie a literatúry.

Faith, Hope and Carnage is a book about Nick Cave's inner life. Created from over forty hours of intimate conversations with Sean O'Hagan, it is a profoundly thoughtful exploration, in Cave's own words, of what really drives his life and creativity. The book examines questions of faith, art, music, freedom, grief and love. It draws candidly on Cave's life, from his early childhood to the present day, his loves, his work ethic and his dramatic transformation in recent years. From a place of considered reflection, Faith, Hope and Carnage offers ladders of hope and inspiration from a true creative visionary.

Korespondence s významným religionistou, filosofem Gerhardem (Gershomem) Scholemem začíná v době, kdy Hannah Arendtová zápasí ve francouzském exilu o holou existenci. Spojovacím článkem mezi nimi je osud Scholemova přítele Waltera Benjamina, s nímž se Arendtová seznámila v emigraci v Paříži a který jí před jejím odjezdem do USA svěřil své rukopisy. Benjaminovi se však z Evropy uniknout nepodařilo roku 1940 spáchal sebevraždu na francouzsko-španělské hranici. V jednom z prvních dopisů informuje Scholema, který v té době žije už skoro dvě desetiletí v Palestině, o jeho tragickém osudu. Rozbíhá se tak dlouholetý dialog mezi New Yorkem a Jeruzalémem a mezi dvěma protichůdnými osobnostmi nezávislou politickou teoretičkou Arendtovou a přesvědčeným sionistou Scholemem, profesorem na Hebrejské univerzitě v Jeruzalémě a autorem zásadního díla o židovské mystice a kabale (Major Trends in Jewish Mysticism).

A collection of short, accessible philosophical quandaries to stimulate, challenge and entertain. Is it right to eat a pig that wants to be eaten? Are you really reading this book cover, or are you in a simulation? If God is all-powerful, could he create a square circle? Here are 100 of the most intriguing thought experiments from the history of philosophy and ideas - questions to leave you inspired, informed and scratching your head, dumbfounded.