Recenzie

Tragédia, komédia, krutá realita, sny, túžby a vášeň. Týmito prívlastkami by sa dala bez zveličenia pomenovať kniha, opisujúca jednu historickú skutočnosť: miesto hriechu, ktorým bola pomenovaná bratislavská Vydrica. Časť Bratislavy, ktorá si žila svojím životom, vlastnými starosťami a radosťami. A čím bola ešte zaujímavá? Veľkou koncentráciou vykonávateliek najstaršieho remesla – prostitútok.

"Indický román, ktorý rúca klišé ornamentálnej prózy s vôňou šafranu." (David Mattin, The Independent) Aravind Adiga v roku 2008 získal za svoju prvotinu Biely Tiger Man Bookerovu cenu - najvyššie britské literárne ocenenie. Jeho hrdina Bálrám Halváí je príslušníkom najnižšej spoločenskej vrstvy v Indii. S veľkou dávkou sarkazmu, múdrosti a neľútosti podáva svoju verziu o ekonomicky prosperujúcej demokratickej Indii.

Narodila sa v Okružnej, zmaturovala na gymnáziu v Prešove. Herectvo študovala v Bratislave. Po jeho skončení sa na rok zastavila v divadle v Trnave a od roku 1975 je opäť v našom hlavnom meste. Reč je o herečke s veľkým H, ktorá ani vo svetle reflektorov a na doskách, ktoré znamenajú svet, nezabudla na svoje rodisko, na svoj valal.

Jedným z povolaní, ktoré chcú malí chlapci vykonávať, je byť špiónom. Málokomu z toho množstva „budúcich špiónov“ sa to naozaj podarí. Ak si prečítate Turistu, Olena Steinhauera, tak si poviete, ako dobre, že nie som špión...

Michail Dmitrijevič Svireľnikov, sebavedomý až bohorovný, dobre situovaný biznismen, má zvláštny sen. Ocitá sa v lese, na čistinke, kam ho v detstve brával dedo na huby. Zbiera do košíka utešené hríby hnaný túžbou nájsť Kráľa dubákov. Podľa legendy Kráľ dubákov plní želania. Nemožno si však želať nesmrteľnosť ani smrť. Všetko ostané áno.

Mestá ako Bratislava sú plné Cicušiek, promenádujúcich sa po veľkých nákupných strediskách, posedávajúcich „len-tak“ na káve a čakajúcich... Na čo? Prvýkrát som sa s nimi stretol pred pár rokmi. Postavou boli síce pekné, ale v očiach im svietili v tom čase päťtisíckorunáčky, takže som u nich nemal šancu.

"... Je ťažké rozoznať zvyk a mýtus, predstavy o sebe a o tom, čo by som mal robiť, od toho, čo naozaj cítim, od toho, čo naozaj som. ... Tí muži ma bolia. Všetci muži jej života. Chcel by som sa jej dotýkať..."

Z obdobia minulého režimu si nesie nálepku superzločinca. Je povahovo tvrdý a zároveň jemný. Verejnosť ho mala možnosť vďaka médiám vnímať ako vraha a zločinca, ktorý uteká pred spravodlivosťou. Reč je o Jozefovi Roháčovi. Presnejšie o novej knihe Martina Mózera : Jozef Roháč – Štvrťstoročie na úteku.

"Kniha o 50. rokoch je ako farbistá a šťavnatá správa o časoch, keď sa po socialisticky kalila oceľ a stavali mosty na východ, ale aj Werich nakrúcal klasické rozprávky, počúvali sa zakázané vysielačky, plnil sa päťročný plán, hľadali sa rýmy na slovo Stalin, viedol sa boj o svetový mier, Stalin s Gottwaldom podpisovali rozsudky smrti, o lístočku z brezy spievala Melánia Olláryová, začala vysielať televízia a do vesmíru vyletel sovietsky sputnik," tak hodnotí knižku aj svoje detstvo Stanislav Štepka

Pamätáte si na seriál Koniec veľkých prázdnin? Vykresľuje osudy niekoľkých postáv a postavičiek, unikajúcich zo „socialistického raja,“ a ich prvé dni v cudzine v úlohe emigranta. Na jeho záver nikdy nezabudnem (pointu neprezradím, treba vidieť). Možno práve preto ma memoárová literatúra a osobitne tá, ktorej autormi boli bývalí emigranti, vždy priťahovala.

Dobre utajený básnik - tak nazval Ľuboša Zemana jeho literárny spolupútnik Kamil Peteraj. Poézia Ľuboša Zemana sa navonok netvári vážne. Akoby ľahká, bezstarostná, no zároveň zasiahne na najcitlivejších miestach (keď sa slová opijú, v spovednici býva žúr).

Určite každý rodič túži po harmonickej domácnosti, s poslušnými deťmi, upratanou detskou izbou, bez plaču, kriku, odvrávania, či bezmocného sledovania odutých tvárí svojich pubertálnych ratolestí... Spomínate si na vlastné detstvo? To, čo povedal rodič bolo nezvrátiteľné. Ani nám nenapadlo urobiť niečo iné, ako ich poslúchnuť. Zdá sa však, že tieto metódy u našich detí nefungujú. Pomaly sa im bojíme niečo prikázať v obave, aby neušli z domu.